Je o tých, ktorí sa učia každý deň – milovať, zlyhávať, odpúšťať si.
14 rozhovorov s odborníkmi, ktorí stoja pri rodičoch v radosti aj v chaose, hovoria o tom, čo sa nedá vygoogliť. Ako byť prítomný, ako sa nezblázniť a ako si zachovať láskavosť, k deťom aj k sebe. V rozhovoroch so psychológmi, pediatrami, dulou, či lektormi rodičovstva sa Kristína Tormová rozpráva o všetkom, čo tvorí skutočný život rodiny, o šestonedelí, imunite, hraniciach, šťastí, ale aj o traume z nášho detstva, ktorú si nevedomky prenášame aj do výchovy našich detí.
Známu herečku, moderátorku a aktivistku tu však nesprevádza len zvedavosť, ale najmä jej vlastná skúsenosť mamy, ktorá sa nebojí hovoriť aj o tých dňoch, keď to nejde. Pretože je to normálne. Nie, nemusíme byť perfektné mamy a otcovia, je normálne nevládať, je normálne byť smutný, je normálne nemať upratané a je normálne povedať si dosť.
Kniha O rodičovaní nie je návod. Sú to láskavé rozhovory o tom, ako byť dosť dobrým rodičom v nedokonalom svete – s humorom, úprimnosťou a láskavosťou.
Obsahovo veľmi dobré a pekný výber odborníkov, rada si budem niektoré pasáže znova čítať. Knižka mi priniesla mnoho hodnotných informácií. Vďaka za to! Neviem ale dať viac hviezdičiek, pretože mne osobne úplne nesedí autorkin humor a štýl písania. Je to milé, a na prvý, druhýkrát aj vtipné, ale je toho na môj vkus až príliš a pôsobí to na mňa tak prehnane snaživo. Navyše mi nesedí taký ten sebestredný štýl písania - “ja-ja-ja, môj život s deťmi a moje názory, a aha, koľko toho ja viem” - ale úplne rozumiem, že je to kniha JEJ rozhovorov s odborníkmi, a teda že do toho chcela vložiť aj to svoje, a nielen ako prostredník priniesť informácie, ako by to urobil možno nejaký moderátor, ktorého cieľom nie je prezentovať seba a svoj život s deťmi, ale len sprostredkovať informácie od experta. Ale aj napriek tomu si myslím, že kniha rozhovorov ako táto by si zaslúžila trošku viac úprav, aby sa niektoré autorkine “humorné” vsuvky, a jej rodičovské výlevy zas toľko neopakovali. Keď už po niekoľkýkrát v priebehu 50 strán čítate to isté, tak to pôsobí ako taká otravná ukecanosť jednej sebestrednej pani, ktorá sa to nenaučila regulovať - a pritom to tak vôbec nemusí byť! Pretože, ja chápem, že autorka robila tie rozhovory s rôznymi ľuďmi v rôznych časových obdobiach. Ale tak v knižke by sa to snáď dalo nejak upraviť, aby to tak nevyznelo.
kolko dat hviezdiciek? kazdy si z toho zoberie to, co potrebuje :) prvu cast knihy som mala citat este pred detmi a aj moj muz, ktory knihu precital tiez. mozno by nam usetrilo par neprijemnych situacii a slz... za mna kniha prerastla moje ocakavania. vypisala som si z nej niekolko dolezitych myslienok a rad, ktore sa budem snazit aplikovat v praxi.... uvidime... citalo sa to dobre, nebolo to prehnane odborne. niektore temy sa mohli rozobrat viac.... ale dobre tak ako to je ;) dakujem