Povesti sú súčasťou histórie, daly by sa povedať, že sú dačo ako protohistória.
V každej povesti existuje historické jadro, ktoré sa zachovalo vďaka ústnemu podaniu. Ľud si určitú historickú skutočnosť alebo osobu opriadol dejom, ku ktorému časom pribúdali ďalši a ďalšie skutočnosti, a tie sa vôbec nemuseli viazať k danému miestu či osobe.
Dnes už z povestí často nevieme vylúpnuť ono historické jadro. Neraz však iba ony svedčia o tom, že na určitom mieste stál napríklad hrad, či iná usadlosť. Vzhľadom na to, že povesti o osobách alebo miestach nachádzajúcich sa na území našej vlasti patria neodmysliteľne ku kultúrnemu dedičstvu, často sa k nim vraciame.
Poctivo zozbierané a staromilsky spísané povesti o slovenských hradoch. Netreba pozabudnúť na obdobie, kedy bola knižka písaná, a preto aj zachovaný dobový jazyk. Oceňujem, že na začiatku každej povesti je stručná história hradu a tiež príjemné ilustrácie.
Vskutku precízne spracovaná a bohatým slovníkom zásobená poctivá zbierka legiend a rozprávaní o našich aj už neexistujúcich hradoch. Človek nevdojak dostane chuť dozvedieť sa čosi viac o vlastnej histórii a navštíviť spomínané miesta. Možno sa nám to aj podarí.