Mladé dievča, ktoré zažíva svoj prvý vzťah a má nástojčivý pocit, že takto by to vyzerať nemalo, matka, ktorá tyranizuje svoju dcéru jedlom, dcéra, ktorá tyranizuje svoju matku jedlom, expatka, ktorá má namiesto sladkého dolce vita v Taliansku zákaz hovoriť s miestnymi, milenka, ktorá by chcela mať celkom iné myšlienky, než má, učiteľka na nižšej strednej, ktorá stále hrdinsky čelí žiakom, dedkovia, ktorí sa na ulici a v MHD pozerajú na dievčatká, áno, dedkovia, tí nesmú chýbať a napokon psychiater, ten si vie predstaviť už asi všetko.
Ivana Dobrakovová (nar. 1982, Bratislava) vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Debutovala zbierkou poviedok Prvá smrť v rodine, s ktorou sa dostala do finále ceny Anasoft litera a získala literárnu cenu Jána Johanidesa. Poviedky publikovala v novinách, časopisoch a antológiách na Slovensku aj v zahraničí. Je laureátkou literárnych súťaží Poviedka 2008 a Jašíkove Kysuce 2007. Prekladá z francúzštiny a taliančiny. Za preklad Ruského románu od Emmanuela Carrèra získala prémiu poroty Ceny Jána Hollého. Žije v Turíne.
4.5 Dobrakovová ma úplne baví svojou drzou úprimnosťou, svojimi nesympatickými postavami (milujem!) a svojím neotrelým štýlom. Ak sa vám páčili Matky a kamionisti, tak si pofrčíte aj na tejto knihe.
4.3 :) Dobrakovova mne vzdy pride vhod. Suzniem s postavami, s myslienkovym tryskom, podivinstvom, cudnymi zvykmi. Chvilu smutne, tazive a sucasne vyborne bizarne az smiesne. Odporucam citat nahlas. Dost ma bavilo (hoci niekedy aj miatlo), ako sa jednotlive casti prelinali. Posledna cast dokonca otvoreny presah do autorkinho života ❤️🩹
S Inými myšlienkami som veru bojovala. Napríklad aj s myšlienkou knihu nedočítať... Napriek tomu, že šlo o poviedky, myšlienky jednotlivých postáv v skutočnosti zas tak iné neboli - naopak, motívy a obsedantné úvahy sa prelínali, zmnožovali a opakovali. Čo bol, predpokladám, zámer, ale, žiaľ, mňa to neoslovilo.
Kniha Iné myšlienky je pôsobivá najmä svojou úprimnosťou. Ivana Dobrakovová sa na nič nehrá, jej texty nepôsobia vykonštruovane ani prikrášlene, ale prinášajú pohľad na svet, ktorý často zostáva pred našimi očami skrytý. Ukazuje vnútorné prežívanie ľudí, ktorých možno stretávame každý deň, no ich príbehy, obavy a zápasy nepoznáme. Autorka citlivo zachytáva odlišné spôsoby myslenia, osamelosť, neistoty aj zvláštnosti ľudskej psychiky. Jej postavy nie sú jednoduché ani čierno-biele, práve preto pôsobia skutočne a blízko. Hoci do vnútorných svetov druhých ľudí väčšinou nemáme prístup, mnohé z pocitov, pochybností či malých každodenných zápasov, ktoré kniha prináša, možno v nejakej podobe poznáme aj sami. Iné myšlienky tak nie sú len pohľadom na životy „iných“, ale aj nenápadným zrkadlom toho, čo sa odohráva v každom z nás.
Zbierka 9 krátkych príbehov, ktoré spájajú dlhé, dlhé vety, oddelené čiarkami, ženy, najmä v Taliansku, ktoré myslia na fajky, zdravú stravu, šport, svoje deti, milencov, a čokoľvek iné v rýchlom víre myšlienok a zamyslení.
Za mňa naj "prísť na iné myšlienky 2 a prísť na iné myšlienky", možno kvôli množstve sexu, alebo skôr že tie o jedlo a po jedle ma až tak tématicky nenadchli.
Celkovo prijateľné, autentické, aktuálne na rok 2026 a tie pred ním, možno aj po ňom.
pri čítaní som paradoxne neprišiel na iné myšlienky. práve naopak... kvalitatívne sa tu podľa mňa pohybujeme na úrovni zbierky Toxo, aj keď bolo zaujímavé čítať jej prózy po bibliofílii SLC A čo sa vám stalo? + oceňujem nápaditu poviedku prísť na iné myšlienky ako prequel k Bellevue - také subverzivne a trošku smart (chápete, lebo prísť na iné myšlienky a pritom sa vraciame k tým dielam znovu a znovu a prídeme vždy na nieco iné.... či?)
Mam rada styl pisania Ivany Dobrakovovej. Cistý, striedmy, k veci. Vie vystihnut atmosferu situacie, rodinnej, skolskej, v cudzom meste, doma. Chybala mi v tejto zbierke lahkost bytia, postavy su nestastne, podivne alebo hladajuce. Poviedky o komplikovanom vztahu matky a dcery ma zaujali najviac - Preco ma mama kresbu na pleci. O jedle. Preco je mama sportovo zalozena.