Kornélie

by Beata Balogová, Jaroslav Bojanovský (Translator)

Nostalgický příběh čtyř generací žen ze vsi na slovensko-maďarských hranicích

Kornélie. Čtyři generace žen z malé vesničky Jablonia Panica ve slovensko-maďarském pohraničí. Místa, kde se tísnil celičký svět, uchovávaly vzpomínky, příběhy předků, čarodějek a podivínů, léty prověřená moudrost i moc bylinek.

Vypravěčka Alma, autorčino alter ego, zachycuje tragická i humorná vyprávění žen ze své rodiny, které si po generace předávají totéž křestní jméno. Píše o lásce a smrti, o Maďarech na Slovensku, důležitosti hledání vlastní identity i ženské intuici a síle, která umožňuje snášet osudy trpké jako spadaná jablka.

Román Kornélie je poetická rodinná sága a zároveň debut slovenské novinářky Beaty Balogové na poli beletrie. Hned po vydání se setkala s velmi srdečným přijetím čtenářů a získala cenu slovenských kritiků Zlaté pero. Vyšla v polštině a srbštině, v současnosti se připravují překlady do maďarštiny a angličtiny. Autorka nyní pracuje na jejím pokračování.

Genres: Fiction, Family Drama

264 pages, Hardcover

Published September 10, 2025

Reviews

[Viera Némethová · Rating 4 out of 5]

Kniha je poctou rodinným rozprávaniam, rodinným príbehom, osudom, ktorým neutečieme. Koreňom, ktoré nám predurčujú našu rodinnú príslušnosť prostredníctvom výberu mena, genetickým dispozíciám, príbehom rodiny z ktorej pochádzame. Je to kniha o hlbokom porozumení pre všetky ľudské chyby a chybičky či nedostatky. Je to kniha o láske, hlbokej, silnej, predurčujúcej. Láska k starému rodičovi, jeho múdrosti, láska k veciam, ktoré sa viažu k osobe, ktorú milujeme. Príbeh o nás všetkých a zároveň príbeh jednej konkrétnej rodiny.
Je to hold láske bez podmienok, príbehom ktoré sa vynárajú preto, aby sa o chvíľku navždy stratili v hlbinách času.

Beata Baloghová je talentovaná rozprávačka s krásnym príbehovým jazykom.

[Eva Lavrikova · Rating 3 out of 5]

Tejto knihe by nepochybne pristala prísnejšia ruka, prísnejšie oko. Áno, je poetická, aluzívna, plná asociácií a nedopovedaného... ale akosi je tých čipiek, do ktorých sa príbeh(y) oblieka(jú) priveľa. Mám rada tieto knihy, z ktorých razí láskavosť dediny a jej ľudí so všetkým dobrým aj zlým, čo sa im deje - ale tu som bola všetkých tých vnemov a obrazov akosi presýtená. Žiadal by sa mi zdržanlivejší autorský prístup k vypovedanému čo do použitých jazykových prostriedkov.

[Aleksandra Fatic · Rating 5 out of 5]

Knjiga koju bih i ja željela da napišem, jer ništa ljepše nego prosuti životne priče hrabrih i jakih žena kojima smo blagosloveni da ih imamo u porodici! 5⭐️ za sve Kornelije koje u nama žive, za moje Jasnu, Darinku, Goricu ❤️‍🔥!

[lesneczytanko · Rating 5 out of 5]

Brakuje mi słów, przepiękna.

[Alica · Rating 5 out of 5]

Po dlhej dobe som čítala knihu v slovenčine a zabudla som, aká vie byť krásna. Kornélie je čarovná kniha plná snov a poézie. Je dojímavá, citlivá a nostalgická a ľutujem len, že si ju nemôžem prečítať prvy krát znovu.

[Milan Buno · Rating 5 out of 5]

Príbeh Kornélie vonia dedinou, tajomnom, rodinou i láskou. Beata Balogová má krásne farbistý jazyk, plný metafor, prirovnaní a niektoré vety sú tak vyšperkované, že si ich budete vypisovať do zápisníka. Bude vás baviť už len samotné čítanie.

„Prečo stále opakuje, že zomrie?“ spýtala som sa Mamaky.
„Lebo nevie, ako by mala žiť. Ľudia, ktorí to nevedia, si myslia, že po smrti budú lepší, že to celé zvládnu lepšie ako život.“

Rozprávačka Alma je etnická Maďarka a jej meno v maďarčine znamená jablko. Rozpráva príbehy generácií žien, ktoré si odovzdávali meno Kornélia namiesto priezviska. A tak sa v tejto kronike rodiny stretneme s všednými i nezvyčajnými ľuďmi a udalosťami. Príbehy o čudákoch, o cestovateľovi, ktorý sa nikdy nevrátil z Ruska, o lietajúcom chlapcovi, o sestrách, ktoré nikdy nedospeli, ale aj o spievajúcom chlapcovi.

Mamakina láska bola láska pokoja, láska dažďov, láska prišívania gombíkov na detské pyžamá, láska triedenia fazule, ktorá visela v plátennom vrecúšku pod schodmi. Láska cibule šuchotajúcej v obrovskej debne. Bola to láska skorých večerov a skorých rán. Sladká láska lekváru a láska vône bazaliek. Láska tušenia a nevyslovených vecí.

Tie malé príbehy o rodine, dedine, živote a smrti, láske a nenávisti často pobavia, rozosmejú, aj dojmú, ale v každom sa skrýva čosi viac. Majú v sebe mikroposolstvá, poetiku, nenápadnú myšlienku a všetky približujú svet Maďarov na južnom Slovensku – láskavo a nekonfliktne. Je to príbeh zložený zo silných žien, ktoré ovplyvňovali svet v detailoch, no neraz to malo výrazné dôsledky.

Myslela som si, že lásku je možné len tak vdýchnuť ako vôňu levandule z Mamakiných vankúšov, ako ostrý ranný vzduch, keď človek vyčerpaný sýtou nocou roztvorí dokorán okná svojej spálne. Ale nie je to tak. Ak ju už máte v pľúcach, musíte sa naučiť nanovo dýchať a neprestávať, ani keď vás stlačí objatie, na ktoré ste neboli pripravení, alebo ak utŕžite úder, pod ktorým vám praská hrudný kôš.

Kornélie je príbeh o našich koreňoch a minulosti, ktoré nás nemusia vždy len ťažiť. Práve naopak, možno aj my dokážeme zachraňovať svet v jeho malých detailoch, ako mi povedala autorka. Len potrebujeme poznať sami seba, svoje limity, chápať iných, rešpektovať ich.
Pri čítaní tejto knihy sa možno prenesiete na dedinu ku svojím starým rodičom, budete cítiť neopakovateľnú vôňu starého, možno trošku navlhnutého domu. Budete počuť typický dedinský ruch a hlásenie z amplióna. Do nosa sa vám dostane vôňa čerstvo upečenej štrúdle a hlavne vareného slivkového lekváru. A vás to všetko pohladí po duši a začnete sa blažene usmievať...

Slivkový lekvár je fenomén. Varili ho vo veľkom kotle na dvore. Natrhali sa slivky a vydrapili z ich telíčok kôstky ako malé skamenené srdiečka. Slivky sa miešali v kotloch celé hodiny a všetko voňalo modrofialovo ako koža roztvorených sliviek.

[Simona Schwarz · Rating 5 out of 5]

Túto knižku som dostala ako darček k narodeninám. Po jej dočítaní mi v hlave beží jedna anglická fráza: gift that keeps giving alebo vo voľnom preklade dar, ktorý neprestáva obdarovávať.

Prechod slovenských novinárov zo žurnalistického textu do tvorby beletrie je väčšinou zaťažený ich povolaním. Ich knihy sú plné akože fiktívnych postáv, ktoré až príliš približujú temné kúty slovenských reálií.

Beata však čitateľovi ponúka úplnú pravdu o ľuďoch v jej živote, ktorých volá ich skutočnými menami namiesto vymyslených prezývok. A čo meno to poetický životný príbeh.

Najskôr som nevedela, ako s jej Kornéliami naložiť. Ako hodnotiť niečí život a postavy, ktoré človeka formujú od základov? Ale potom som v živote každej jej Kornélie našla dôverne známe osudy mojich Apolónii a Otílií.

Na záver jeden z mnohých citátov, ktoré upútali moju pozornosť:

"Nepripravovali ma na rýchlo meniaci sa svet, ale skôr na zachovanie niečoho z toho starého, ktorý sa už vtedy míňal a jeho okraje sa strácali ako okraje strán starej krehkej knihy."

[Šarlota Fančiová · Rating 4 out of 5]

Krásne a veľmi citlivé rozprávanie o rodine. Na môj vkus miestami až moc zamotané do obrazných pomenovaní, preto 4 hviezdičky:)

[maria · Rating 4 out of 5]

Bardzo komfortowa książka, która mimo kilku słabszych momentów, niesamowicie mnie urzekła. Jest bardzo powolną, ciepłą, pachnącą truskawkami i powidłami śliwkowymi historią o rodzinie, roślinach i przemijaniu 🌿🌻 Piękna!
" Przez całe życie mamy nadzieję, że ktoś nas odnajdzie i nada nam imię, które odmieni nasze życie".

[Simona · Rating 3 out of 5]

"Obcas tragedia lasky nepotrebuje tretieho, vytvoria ju dvaja, a niekedy si na to clovek vystaci uplne sam."

"A laska, ta laska, co ma tolko foriem, ze ju obcas nespozname, nam dovoli pouzit kridla, ktore vacsinu casu schovavame pod nasim prezlecenim ako anjeli vyhnani z nebies. Niekedy ludia, vdaka ktorym tie kridla mame a dokazeme pouzit, z nas maju menej ako ti, pre ktorych ich chceme pouzit."

[Adrika_G · Rating 4 out of 5]

4,5*

Kornélie je podmanivý román, ktorý napísal sám život. Je o ženách, o malej dedinke na juhu Slovenska, o prírode, o láske, o živote, o umieraní, o ničom a o všetkom zároveň. Je napísaný krásnym poetickým jazykom (priam by som povedala, že autorka Beata Balogová je naša kráľovná metafor a pekných viet). Vznáša sa nad ním závan melanchólie a celkovo je to príjemné, pomalé čítanie, ktoré s láskou odporúčam ďalej <3

[Romcsa · Rating 3 out of 5]

3,5*/5, asi tak do polovice som bola nadšená, ale potom som tiež už začala byť otrávená z tých všetkých kudrliniek. Avšak stále sa mi Kornélie páčili viac ako Krajina matiek, ktorá sa dostala do desiatky Anasoftu.

[hanka · Rating 3 out of 5]

3.5

[Agnieszka Kalus · Rating 2 out of 5]

Zmęczyła mnie ta książka, od początku do końca nie miałam pojęcia, do czego zmierzam, a okazało się, że niezbyt oryginalnym tematem jest przemijanie. Jest to zlepek opowieści o dzieciństwie na wsi, historie kobiet z rodziny, ale nie takie prawdziwe, tylko widziane oczami dziecka i zabarwione dużą porcją realizmu magicznego. Potem jeszcze jakiś głupi rozdział o mężczyznach, którym nie udawały się związki, który już tylko przekartkowałam. Nie dla mnie

[Danijela · Rating 5 out of 5]

~ Ostavila sam tamo Mamaku, koja mi je obećala da neće umreti dok je ne upoznam sa mojim izabranikom, a ja njoj da ću do poslednjeg trenutka biti pored nje i ispratiti je na onaj svet. Ići ću za njom čak do granice, dokle god budem mogla, da joj mašem kada sklizne u nepostojanje. Nijedna od nas dve nije ispunila svoje obećanje. ~

~ Leto je. Taj trenutak kada se raspukne telo šljive i koštica ispadne na pod, to je bio taj trenutak sreće. Jedino je Klementina znala da to privremeno i dato obećanje neće ispoštovati. Samo je Klementina znala da će ponovo ostati same, a ona ponovo biti svedok njihove samoće. ~

~ Ni ne slutimo koliko su naši voljeni golemi, dok ne odu. ~

~ Neke žene nemaju u krštenici ime Kornelija. One su Veronike, Lenke, Sonje, Oljge, Katarine, Jane, Ružene, Denise, Kristine, Markete, Marte, Eve ili Mirijam. Njihova sudbina je usud starih stabla jabuke i vuku svoju kob poput tog drveća u starim baštama. Ulivaju u svoje jabuke svu nadu ovog sveta; nadu da se svet spasava svakim kolačom koji ispeku, čekanjem onih koje vole, a i kada dolaze sve ređe, da će ponovo doći, jer ako ne bi došli, bili bi poput onog nezaboravka iščupanog zajedno sa korenjem iz zemlje i zapakovanog u novinsku hartiju. Nezaboravak koji se ne može presaditi, pošto se ne bi primio. ~

~ Mamaka je umrla, onako kao što umiru ljudi koje nosimo u sebi kao svoju drugu dušu; noću nas budi njihov strah i nade nas pomeraju napred, prate nas kroz život kao mladež na grudima i određuju našu sudbinu poput linija na dlanovima. Ako bi njihova uspomena izbledela, hodali bismo bez duše i vremenom bismo zaboravili koliko smo bili odvažni kada smo prvi put stali na stranu neprijatne istine, kad je pekla u ustima kao mađarska ljuta paprika sazrela na južnom suncu. ~

~ Možda u najdubljim zimskim noćima, kada prozori zamrznu i ispod jorgana se ohlade cigle, kada se vraćaju duhovi kako bi na trenutak pali na dno prošlosti, kada čovek još nije zaspao, ali nije bio ni živahan, tada to dođe - taj trenutak istine, kada su te jake žene mogle da pišu, ali to nisu nikad učinile. Kornelije nisu smele dopustiti sebi da široko otvore svoje zardale dveri. ~

[zuz.cahoj · Rating 5 out of 5]

Kornélie sú pre mňa kniha s veľkým K. A veľmi sa teším, že táto krásnôtka vyšla z pera slovenskej autorky. Lebo Kornélie patria presne medzi ten typ príbehov, ktorý vykúzli úsmev, naplní oči slzami, ale zároveň zahreje pri srdci.
Miestami mi kniha štýlovo pripomínala Šeptuchy alebo Šikmý kostel. Podobné príbehy zbožňujem. Rodinné kroniky zachytávajúce zvlášnosti, spomienky, výnimočné, ale aj tie úplné bežné udalosti.

Príbeh zachytáva život v malej dedinke plnej obyčajných ľudí a zvláštnych osobností, charakteristických pre asi každú neveľkú komunitu. A najmä rodinu, v ktorej sa tradovalo meno Kornélia. Pre niekoho možno nie úplné bežné meno, v tejto rodine však bola v každej generácii. Ale aj napriek tradíciam si ho musela dievčina zaslúžiť. A čím? Svojou silou a výnimočnosťou. Lebo s menom Kornélia sa spájala určitá zodpovednosť. Kornélia si pamätala množstvo múdrostí, bola rozvážna, svojská, nápomocná a najmä silná, lebo musela vedieť v rodine zastúpiť muža, ak zrovna žiadny nebol v blízkosti.

Dojem z obsahu umocňuje štýl, akým je príbeh napísaný. Autorka sa vyslovene hrala so slovami, bola až radosť prechádzať stránkami. Boli plné krásnych, smutno pravdivých myšlienok, vďaka ktorým sa aj vám začali vynárať spomienky na starú mamu, letá na dedine plné dobrodružstiev, bezstarostné noci plné príbehov, možno vymyslených, ale pre vás v tej chvíli absolútne skutočných.

Osobne nepoznám žiadnu Kornéliu. A teraz mi to je trochu ľúto, lebo asi každý by sme v živote jednu ženu s týmto menom potrebovali. Lebo mne sa odteraz bude meno Kornélia spájať s múdrosťou, ženskou intuíciou, silou a odhodlaním.

[Karin Andrášiková · Rating 4 out of 5]

Autorkin štýl mi pripomínal knihy Narine Abgaryan. Slovenský magický realizmus.
Vrelé opisy, mäkké, živé vzťahy, ženská energia, jedlo, ktorého chuť si vieme vybaviť my, tí, ktorí sme vyrastali na dedine pri starkých v spoločnosti zvierat a ovocných stromov.
Niekedy ma kvetnaté lyrické opisy vyrušovali, pretože ich bolo priveľa a unášali moju pozornosť od toho, čo ma zaujímalo najviac. Vzťahy medzi rodinnými príslušníčkami a ich tajomstvá.
Krásna kniha!

[Martina Mrázová · Rating 4 out of 5]

Takový Letnice, takovej magickej realismus ale na Slovensku, na maďarského hranicích za komárů. Jen ta magie tam jako neni. Spis v tom jazyce. Je to hezky ale náročný. Plyne to hodně pomalu. Zajímavý. Cením jinakost

[Patrycja Krotowska · Rating 3 out of 5]

Fajne, 3.5.

[Nadia_nvk · Rating 5 out of 5]

Nádherná kniha napísaná tak nežne a poeticky, až pohladí dušu. Čítala sa rýchlo a predsa mi pri posledných stránkach bolo ľúto, že končí.

Beata Balogová používa krásne metafory a prirovnania. Opisuje príbeh niekoľkých generácií silných žien jednej rodiny v jednej dedinke na juhu Slovenska, a svojím spôsobom sa v knihe nájde kúsok hocijakej rodiny a hocijakej dediny… Kiežby aj naša rodina mala takého kronikára, tak rada by som si prečítala životné príbehy mojich predkov.

[Emilia Beblava]

Laskava, lyricka, vonava. Plna Gemeru. Lahko sa cita. Potesi.

[V knihach · Rating 5 out of 5]

…krásne, poetické, nostalgické…

Tri slová, ktoré síce dostatočne nevystihujú obsah, ale sú prvé, ktoré mi napadli. KORNÉLIE je prvá dočítaná kniha tohto roku, aj keď som ju začala čítať v novembri. Nedá sa ju zlupnúť na posedenie,napriek útlejšiemu rozsahu. Túto knihu odporúčam dávkovať po dúškoch, pretože si to zaslúži. Venujte jej svoj čas. Veľa času…

Autorka BEATA BALOGOVÁ svojím knižným debutom prerozprávala príbeh jednej rodiny. Rodiny, v ktorej sa meno Kornélia dedí z generácie na generáciu. Je neobyčajné,no nositeľky tohto mena majú v jednej rodine z Jablonej Panice na juhu Slovenska predurčený ťažký život. Musia to byť silné ženy, aby zvládli všetko, čo pre ne osud nachystal.

Balogová si vybrala Almu ako rozprávačku príbehu. Príbehu, rozprávajúcom o živote jej mamy, starej a prastarej mamy, ostatných ženách v rodine, kde chýbajú muži. O živote na dedine a jej zaujímavých postavičkách, o láske, strate, detstve, kliatbach, či vyveštených osudoch. To všetko bez drámy, bez akcie, no písané srdcom, s nehou aj bolesťou. KORNÉLIE je kniha plná metafor a prirovnaní, autorka sa hrá so slovíčkami, prevaľujete ich na jazyku,pri jej opisoch cítite letné sparno a počujete pučať jablone. Nežartujem, neraz som mala pri čítaní zimomriavky. Dokonca som celé pasáže,či stránky čítala opakovane. Často som zatvárala knihu a spomínala na vlastné detstvo a to, ako mi chýba tá moja “mamaka”. Opäť mám slzy v očiach a za to ďakujem autorke. Takto, pre mňa, emotívne čítanie, ktoré ma unieslo v myšlienkach do krásnych chvíľ bezstarostného detstva, som hádam ešte nezažila.

Knihou som vyšla zo svojej komfortnej čitateľskej zóny a určite tak urobte aj vy. Záver bol o zážitkoch Almy. Tieto stránky sa mi až tak do srdca nevryli, ale knihe to na kvalite rozhodne neuberá.

“Možno aj preto čítame príbehy, aby sme zaznamenali všetky spôsoby, ako sa lámu srdcia.”

[Veronika Pizano · Rating 4 out of 5]

Táto kniha mi učarovala pre jemný snový nádych, ktorý mám rada napr. v knihách od Abgarjan. Zo zašiatku trochu nesúvislé rozprávanie sa postupne uprace a príbeh Kornélii v juhoslovenskej oblasti a v maďarskej rodine má pre mňa svoje čaro aj v tom, že sa rada ponáram do príbehov ľudí, ktorých považujeme za cudzincov (napr. pre národnosť), hoci sú na danom mieste doma. Vyplývajú potom z toho situácie, ktoré často nechápeme a táto kniha je jedna z tých, ktorá dodáva určité pochopenie.

[Caroline Turazová · Rating 5 out of 5]

Nádherný príbeh 🤍 Kornélie si ma získali svojím jazykom, prostredím, ale aj postavami. Všetky sú vykreslené tak skutočne, autorka nazerá do ich vnútra a približuje ich osudy do úplného detailu. Z celého príbehu dýcha dedina, mágia, rozoberá tému lásky, bolesti, rodiny a tragédií. O všetkom však píše tak poeticky, citlivo, s množstvom krásnych metafor a myšlienok na zamyslenie.

[Magdalena · Rating 4 out of 5]

Czasami trafia się na taką książkę, po której zupełnie nic się nie oczekuje. Która stanowi tajemnice z racji tego, że ani nic się nie wie o jej autorze, ani o samej zawartości. Kiedy jednak zaczyna się z nią bliższe spotkanie, to nagle okazuje się, że to jest właśnie jedna z tych czytelniczych pozycji, po które nie tylko warto było sięgnąć, ale też taka, która skradła serce. Przyznam szczerze, że widać jakiś siły magiczne miały w tym swój udział, gdyż decydując się na przygodę z „Kornélie” nazwisko autorki nic mi nie mówiło. W trakcie czytania sprawdziłam czy ktokolwiek, cokolwiek bliżej wie o Beacie Balgovej, ale niestety z wyjątkiem profilu na Instagramie, zdjęcia autorki i krótkiego rysu fabuły nic nie znalazłam, co tym bardziej mnie zaintrygowało.
Dobrze również, że nie zrezygnowałam z czytania po zapoznaniu się z samą okładką. Jabłka, kilka polnych kwiatów i parę owadów zupełnie do mnie nie przemawiało, a jednak zaczęłam czytać. I Teraz już z czystym sumieniem mogę powiedzieć, że słuszne jest powiedzenie, by nie oceniać książki po okładce.
Skoro zatem nie oceniamy po okładce, to pora na ocenę po zawartości. Zacznę od tego, że „Kornélie” to opowieść o kobietach i wyjątkowej sile ich osobowości oraz o ich niestrudzonej duszy. Opowieść kreślona przez Balgovą przenosi czytelnika w czas , tuż tuż po II wojnie światowej. Widmo okres wyjątkowo trudny w całej Europie i z całą pewnością na pograniczu słowacko-węgierskim nie było łatwiej, zwłaszcza w małej wiosce, w której toczyć się będzie akcja powieści. To właśnie tu los rzucił wyjątkową rodzinę. Rodzinę pod tym względem nietypową, że jej ostoją, a może wręcz fundamentem, który pozwala jej trwać przez kolejne lata jest siła budujących ją kobiet. Co więcej, one również trwają w swej wyjątkowości ze względu na specyficzną, dość osobliwą schedę przekazywaną sobie z pokolenie na pokolenie. Oprócz imienia, które towarzyszy kronice ich rodu, jest to również wiedza o mocy tkwiącej w ziołach oraz o umiejętności ich wykorzystania.
To sprawia, że stajemy się świadkiem opowieści o wyjątkowym szeptuszym rodzie, w którym bohaterki książki grają pierwsze skrzypce, tworząc pełną uroku i ciepła opowieść o ludziach i o otaczającym ich świecie. Balogová z finezją opisuje świat, w którym wielka historia dotyka codziennego życia zwykłych ludzi, ale nie dominuje nad nim, dając miejsce na osobiste dramaty, radości i troski.
I tu kolejna niespodzianka dla osób, które doceniają elementy realizmu magicznego w literaturze pięknej. Tutaj go nie zabraknie. Tkana na kartach powieści opowieść pełna będzie przenikania się elementów fantastycznych ze zwykłą codziennością jej bohaterów. Przy czym magia te będzie niezwykle subtelna, odnajdywana głównie w mocy ziół i ich tajemniczych właściwościach, których tajniki będą przekazywane z pokolenia na pokolenie. Ta ciągłość ukryta jest z resztą nie tylko w magii przekazywanej sobie wiedzy, ale także w sekrecie tkwiącym w samym imieniu Kornelia. Ono nie tylko pozwala na zachowanie ciągłości rodowe linii, ale staje się rodzajem gwarancji pozwalającej a zachowanie rodzinnej tożsamości, umiejętnością radzenia sobie z przeciwnościami losu, czy wreszcie z mądrością przodkiń wpisaną w jego litery.
A o tym, że posiadaczki tego imienia nie mają łatwego życia niech świadczy choćby fakt, że chociaż daje ono siłę, to jednocześnie sprawia, że Kornelie skazane są na samotne życie, w którym brak jest miejsca dla partnerujących im mężczyzn. Czasem to wynik wojennej zawieruchy, czasem chorobowej plagi, a czasem innych przeciwności losu, które sprawiają, że zostają one same, ze swoimi problemami.
Dajcie się zatem skusić magii tej książki. Pozwólcie Balgovej uwieść się pięknym słowem i równie urokliwą opowieścią. Nie będziecie z pewnością tego żałować, gdyż „Kornelie” przyniosą wam czytelnicze spełnieni, o które w wysypie rozmaitych lektur często nie jest łatwo. Tu z pewnością ich nie zabraknie.

[Marek · Rating 4 out of 5]

Jedná se o nostalgický příběh čtyř generací žen ze vsi na slovensko-maďarských hranicích. Kniha je poetickou rodinnou ságou a autorčiným debutem na poli beletrie. Získala také cenu kritiků Zlaté pero. Vyšla v polštině a srbštině. Připravují se překlady do maďarštiny a angličtiny. Autorka pracuje na jejím pokračování.

Vesnička, ve které se odehrávají příběhy hlavních hrdinek, se jmenuje JABLONIA PANICA.

Vypravěčka ALMA zachycuje tragická i humorná vyprávění žen ze své rodiny, které si po generace předávají stejné křesní jméno. Píše o lásce a smrti, o Maďarech na Slovensku, důležitosti hledání vlastní identity i ženské intuici a síle.

Zajímavými postavami byly pro mě BORBÁLA, která se připravovala na smrt a KLEMENTÍNA, která věštila z karet. V románu se nacházejí další zajímavé postavy.

Při četbě této knihy se na mě přenesla atmosféra příběhů, které mi vyprávěla babička, která pocházela ze Slovenska. V její izbe jsem se v noci zachumlal do peřiny a naslouchal jsem jejímu vyprávění a příhodám, které babička zažila ve vesničce, ve které žila. Častokrát jsem babičku prosil, aby mi ještě něco dopověděla, a tak se babička nade mnou slitovala a její vyprávění se protáhlo do pozdních hodin. Ráno se mi vůbec nechtělo vstávat do školy a babička mi pověděla, že to bylo naposled, abychom takto dlouho ponocovali. :)

V tomto románu se nachází hodně různých příběhů, které jsou roztříštěné na malé kousky. Při různých popisech jsem si dokázal představit takovou vesničku s jejich obyvateli, zahrádkou a dalšími pracemi, které se prováděli.

Líbily se mi také příběhy létajícího chlapce nebo zpívajícího chlapce.

Kniha je napsána poetickým jazykem a čtenář se může nad hodně věcmi zamyslet.

Hodně se mi líbí jeden komentář, který napsal publicista Milan Buno, který se nachází na zadním přebalu a se kterým souhlasím: „Při čtení této knihy se možná přenesete na vesnici ke svým prarodičům, ucítíte neopakovatelnou vůni starého a možná trochu navlhlého domu. Uslyšíte typický vesnický ruch a hlášení z místního rozhlasu. Do nosu vám pronikne vůně čerstvě upečeného závinu a vařených švestkových povidel. Všechno vás to pohladí po duši a začnete se blaženě usmívat.“

Myslím si, že by nebylo na škodu, pokud by se v knize nacházel rodokmen. Celkově jsem se v jednotlivých hlavních postavách dokázal zorientovat.

Myslím si, že na tuto knihu musí být čtenář naladěný, aby se plně ponořit do četby a mohl tak splynout s příběhem.

Kniha obsahuje PROLOG a EPILOG.

Kniha má pěkný přebal.

[♡ Mária · Rating 4 out of 5]

"Asi najslávnejšia rímska Cornelia bola Cornelia Scipionis Africana, ktorá porodila dvanásť detí, ale len tri prežili. Bola oddaná rodine, ale tá nebola oddaná jej. Po smrti svojho manžela navždy ostala vdovou, aj keď jej srdce dobývali silní a vplyvní muži. Postupne zo seba odkladala šperky a jej šaty vybledli. História si ju pamätá podľa jedinej vety, keď hrdo povedala svojim rovesníčkam chváliacim sa šperkami, že "moje šperky sú moje deti". Klementína túto Corneliu nikdy neobjavila v prúde histórie a ja som ju objavila v jednej žene, ktorá porodila štyroch synov a všetko ťaživé, čo jej roky kládli na plecia, menila na lásku k nim, lásku takú veľkú, že občas sa všetci spolu báli, že jej všetka tá bolesť, ktorá sa destilovala v lásku, roztrhne srdce, lebo človek neunesie priveľa lásky, ktorá do nás vstupuje ako bolesť."

"Tichučko mi povedala, že sa mám obklopiť ľuďmi, s ktorými sa mi bude dobre sedávať pod nočnou oblohou, či už rozprávať, alebo mlčať, lebo to ostatné pominie. A naše šťastie alebo nešťastie v živote spočíva vo výbere ľudí, ktorí našu váhu unesú a nebudú mať potrebu nás redukovať. Ľudia, pred ktorými si nebudeme musieť nasádzať prestrojenia; unesú nás s naším smútkom a radosťou, s našimi príbehmi, v ktorých by sme chceli žiť, a s našimi obavami..."

"Fragment z každého zlomeného srdca ostane v človeku ako trieska, ktorá sa nedá nikdy odstrániť, aj bývalí partneri vláčia kúsok nášho srdca, až kým sa nestane ich súčasťou a nepretaví sa v nejaké gesto, ktoré bolo kedysi naše, ale tí zločinci lásky ho začali používať. Môže to byť nejaká naša myšlienka, o ktorej si neskôr budú myslieť, že sa zrodila v ich hlavách. Zvláštne je, že po čase nám tá maličká časť už nechýba, zabudneme na ňu, ale ako by mohol ten, kto ju vláči niekde hlboko vrytú, úplne zabudnúť?"

[Petra · Rating 5 out of 5]

Hlavní postava je Alma, není to Kornélie. Alma je vypravěčka příběhů. Ta, která byla osudem vybrána, aby příběhy sbírala a sepisovala, aby neumřely a nezanikly, jakési alter ego autorky knihy paní Balgové. Kornélie je jméno, které se vine generacemi jedné rodiny jako nit, která předurčuje, jaké příběhy bude rodina žít a co se s nimi a jejich okolí stane. Almu ovlivnily zejména tři Kornélie, jedna pak byla její sestra. Změní Alma svými příběhy osud Kornélií nebo zůstanou stále stejné?

Kniha není akční, ani dějová. Kniha je o slovech, příbězích, pocitech, atmosféře. Je jemná, něžná, milá, ale i místy smutná. Voní podzimem, slovenským venkovem, rezonuje jednotlivými příběhy, které obsahem nenavazují, ale dohromady se spojují ve vesnici, v poezii starých dob. Dává nám nahlédnout do osobností silných i slabých žen, ukazuje nám jejich laskavost, boj za rodinu a za své blízké, za svůj domov. Muži jsou zde někde vzadu, ovlivnění svými ženami, kniha je hlavně o ženách. O jejich osudech a o tom, co mohou změnit a co měnit nechtějí.

Moc se mi líbil jazyk autorky, i když kniha určitě není pro každého. Očekáváte popisný příběh rodiny a dostanete obrazy, poezii, vjemy, ale nedostanete příběhovou ságu. A tím je právě kniha krásná a hlavně jiná než ostatní. Není to kniha na přečtení za večer a odhození, je to kniha o přemýšlení a představách. Takže to není kniha pro každého, kdo hltá jasně popsané příběhy a osudy. Je to kniha spíš pro toho, kdo má rád vtažení do představ, kdo rád sní a kdo nemusí mít vše v knize jasně dané a popsané. Mě se kniha líbila a opravdu moc jsem si jí užila. Pro takové jako jsem já knihu určitě doporučuji.

Děkuji za poskytnutí knihy k recenzi Nakladatelství Jota. Některé části knihy jsem četla v aplikaci Bookport, které také děkuji.

[Denisa Ballová · Rating 3 out of 5]

Téma rodiny a ženského vnímania sveta sa tiahne mnohými knihami, ktoré som v rámci porotovania Anasoft Litera prečítala. Kornélie Beaty Balogovej spomedzi nich vyčnievajú.

Román je o silných ženách jedného rodu, ktoré sú nositeľkami mena Kornélia. To meno ich zároveň odsúdilo, aby žili na dedine a podriaďovali sa tradíciám a zvykom. Prostredie, v ktorom sa pohybujú, im teda nedovoľuje robiť všetko, čo by chceli.

„Nepovedali im, ako deťom vysvetliť, čo má nahradiť Boha, a nemali predstavu, ako čeliť nekonečnu a pocitu, že človek v podstate stojí pod tou nekonečnou oblohou úplne sám. Siahli im na to najcitlivejšie miesto, na vieru.“

Beata Balogová píše citlivo o rodine a ženách, ktoré sú jej pilierom. Prináša príbeh, ktorý sa číta ľahko, no nie je prostý. Naopak, je premyslený a navyše obsahuje veci, s ktorými sa ľahko stotožníme bez ohľadu na naše skúsenosti či spomienky z detstva.

Autorka ponechala otvorený koniec a tým akoby naznačila, že rodinné príbehy sa úplne nikdy nekončia. Prenášajú sa ďalej, možno sa trochu pozmeňujú, ale zostávajú s nami.

Balogová píše naozaj výnimočne, každé slovo má svoju váhu a miesto, kam patrí. Veľa som si podčiarkovala, no ku koncu som už z toľkej krásy bola unavená. Autorke však nič nevyčítam. Napísala výbornú knihu o väzbách a putách, do ktorých sa rodíme a ktoré si navždy nesieme so sebou.

„Dnes už ľutujem tak, ako takmer všetci ľutujeme v určitom bode, že po čase sme čoraz menej navštevovali miesta, kde pramenilo naše detstvo.“

[365_ksiazek · Rating 4 out of 5]

Pogranicze słowacko-węgierskie. Połowa XX wieku.
Wspaniała saga rodu kobiet. Historia pisana przez kobiety. Oto dziedziczone tytułowe imię, które jest gwarantem ciągłości. Kobiety dziedziczą też wiedzę o ziołach, ale nie tylko o ziołach. Są tu też tajemnice i sekrety, które również zdają się trzymać wszystko na swoim miejscu.

To przepełniona realizmem magicznym opowieść o ludziach i świecie, w jakim przyszło im żyć. O jednostkowych życiorysach, które nie opierały się wielkiej historii. W jej obliczu ludziom nie pozostaje nic innego, jak dopasować się i odnaleźć w każdych okolicznościach.

„Kobiety w naszej rodzinie przekazywały sobie imię: Kornélia. Miały je nosić te najsilniejsze. Nie mogły dać swoim córkom nazwiska, dlatego pierworodną nazywały imieniem Kornélia. To imię, do którego trzeba dojrzeć, by je polubić i zaakceptować. Jest jak rozkaz: Kornélia”. Tamże, s.9.

„Mężczyźni w naszej rodzinie umierali bardzo wcześnie. Młodzi i pełni pasji, spadali z wysokości, pękały im serca, a kobiety zostawały same. Miłości były trudne – trwały bowiem przez całe życie, czyniły ludzi szczęśliwymi, doprowadzały na skraj załamania, dodawały otuchy i nie istniało na nie lekarstwo. Znałyśmy sekrety ziół, słowa, których nikt już nie używał, umiałyśmy czytać z gwiazd, obserwowałyśmy ptaki i łowiłyśmy opowieści, które pod koniec lata migrowały tak jak one z północy na południe. Latem przesiadywały na drzewach w ogrodzie Mamaki i gdy zrywało się czereśnię, gruszkę czy morelę, zaplątywały się we włosy albo czepiały się ucha”. Tamże, s.10