У четвертій книзі фантастичної серії «Часодії» Наталії Щерби («Часове ім’я») на вас чекає продовження історії про неймовірно захопливі та нерідко небезпечні пригоди в часодійному світі Василини - володарки ЧорноКлюча. Ці пригоди змішані в її серці з великими переживаннями: чи з'єднається колись їхня родина? Чи вирішаться врешті-решт непорозуміння з її кращим другом? В кого ж таки вселиться підступний і страшний Дух Астрагор? А ще тендітній юній дівчинці доведеться узяти участь в перегонах на зорепташці, знайти Чорну Кімнату, впасти у страшну розщелину Розколотого замку, потайки проникнути в чужий замок, отримати жорстоке покарання. І нарешті найголовніше - здобути часодійну річ у Чорній Кімнаті.
Another book into the series and it keeps getting better and better. This one felt unique and very steam-punk’ish, and I really enjoyed that.
The story continues to unfold, we see a lot more inner workings of the Time-Mage society, spend some times inside castles and traverse try unexplored nether of the space and time in between the broken worlds.
Not a whole lot of character development, but with such an intriguing story, I found that it was barely noticeable. There’s enough mystery and unknown that it carries all on its own and Scherba spins her yarn. The story felt much darker from any of the previous books as things are getting more and more nefarious. The threats aren’t far away and vague but are ever present and very real.
We’ve got a couple of books until the end and I’m feeling both excited to see how all this will untangle and a bit sad that it has to untangle. I’m going to let this one marinade in my brain for awhile before I march over to Book 5.
Still wishing this was released in English. It’s a pretty unique story that I think will do well in the US at least. Oh well, onward I march
Це вже четверта книжка, сюжет став більш динамічним, читається дуже цікаво і хочеться вже знати, чим завершиться справа. Василину так само продовжують шпиняти й ненавидіти, а вона замість того, щоб попросити про допомогу або якось подумати, як повернути ситуацію на свою користь, реагує як підліток, рубає з плеча, робить необдумані вчинки. Як і раніше, негативні персонажі всі негативні, не роблять жодних хороших вчинків і їх немає за що поважати. Є незрозумілі персонажі, як, наприклад, батько Василини, думаю, в подальших книгах його буде розкрито краще. Але загалом усі персонажі, пов'язані з батьком - негативні. Усі члени сім'ї, гості його дому, Олена - всіх нема за що любити. Їм протистоїть ціла когорта позитивних персонажів, які дуже прихильні до Василини, дуже добрі, хоч до рани прикладай. Розвивається тема Феша, якого от-от захопить його дядько, але в них з Василиною міцніють і будуються стосунки.
До речі, щодо назв. Я весь час плуталася між Астаріусом і Астартусом, між замками Чароділ, Часовод, Чорновод, прямо зливалися весь час. Та і взагалі багато логічних нестиковок, незрозумілих учинків, і не знаю, чим пояснити. Чи книжка сира, чи книжка для підлітків, а їм і таке зійде.
The first half of the book was kinda dragging for me and I wasn't enjoying it as much until a certain point. Then it all turned for the better and I started to be very invested. The last few chapters I had my eyes glued to the pages. I honestly can't wait to know what's gonna happen in the last two books.
Takžeeeeeeeeee. Astragor chce, aby mu Feš alebo Mark zistili Vasilino krycie meno. Aká škoda, že ho Feš už vie, ale odmieta ho prezradiť. Mark je retard ako obyčajne. Chce zistiť Vasilisino krycie meno, raz je milý, potom je z neho znova idiot, potom zase milý a potom idiot definitívne. Feš je naopak odmeraný, lebo... sa snaží chrániť Vasilisu. Tá sa však vrhá do každého nebezpečenstva po hlave. Dôkazom sú návštevy Rozoklaného zámku, kde nájde Čiernu komnatu. Pri tom jej záhadne pomohla Nikol, ktorej úloha sa snáď časom vysvetlí. Aj keď tomu pochybujem. Veľa vecí sa tu deje bez vysvetlenia alebo dôsledkov (Vasilisu za trest uvrhnú do podzemia Zmijulanu, ale pomocou časografu sa z neho dostane, ale napriek tomu, že Astragor je nasratý, nič sa jej za útek nestalo). Navyše Vasilisa odišla zo školy a vyučuje ju Čierna kráľovná, alias jej babka. Na čiernom zámku stretáva Vasilisa nových priateľov, najmä Maara, ktorý sa neskôr taktiež pridáva do ich Rádu priateľstva. Budem sa opakovať. Tieto knihy sú dobré. Detské, ale dobré. Rýchlo sa čítajú, všetko plynie plynule. Len tie rozhovory sú niekedy umelé a... najmä teda v tomto diele... je slovo "mimochodom" použité tak nenormálne veľakrát, že ho asi do konca života už nikdy nechcem vidieť.
Ok I’m definitely gonna cry (for a good reason, Fesh is ok, I promise). Anyway, I think that anyone who’s gotten up to this point probably knows that Fesh and Vaselisa are a ship, even though they’ve had some tension, and this book confirms it (finally, I don’t think I can deal with their anger anymore). But also, the tension, the drama, the danger…it’s just all so good and amazing. I’m so happy that Vaselisa is becoming more skilled, but there’s also definitely more danger for her, despite the increased protection from her family. I’m definitely a bit nervous for the next two books cause things are getting pretty serious, but at the same time this series has my heart so I’m absolutely going to keep reading. Time for book 5!
Wow, imádtam ezt a részt! Az eddigi kötetek közül ez volt a kedvencem a sorozatból. Nagyon örültem, amiért Vasilisa már egyedül is tudott cselekedni, megoldásokat találni. Összefoglalva kezd „megérni”. Emellett eltartott egy ideig, de végül a Feshel való konfliktusa is megoldódott, alig bírtam abbahagyni a vigyorgást a kötet végén.
Ну что! Становится лучше и лучше, а может быть я просто привыкла. Но я читала до поздней ночи, чтобы узнать «ну что же там будет!», а это о многом говорит:)
This book gets better and better from each part of the serues, but my favorite is still the third one. This was in my opinion slower and not much was happening, a really big positive plus is the writer is really using and playing with the magic of the world and of the characters, sometimes in fantasy books, and books that have magic i feel they don't much use the potential that's there, but it really does not apply on this series, and it is one of the many reasons i love it, and i'm really looking forward to the rest of the books.
Well, it's better than the previous three. Finally, the characters are becoming more interesting.
There are more and more allusions to the Potterverse, which are cute but don't make it interesting for me to read. IMO, Astragor becomes more and more like Voldemort and Vasylyna's dad is more and more like Snape. We'll see.
This entire review has been hidden because of spoilers.
Що я можу сказати про цю книгу- ЦЕ БУЛО НЕЙМОВІРНО хоча трішки деякі події були не зрозумілими , але цікавами і можу оголосити цю частину моїм фаворитом номер 2 після 3 частини. Моїми улюбленими поганцями стали Маришка та Марк. Так сподіваюсь що вони разом будуть.
Ця частина мені дуже сподобалась. У розділі де Василина пробралася в Розколотий замок — я не можу зрозуміти чому вона не поклала згорток одразу в медальйон🤷♀️. Я вважаю, що якби Нортон та Лісса поговорили коли сталася ситуація з Астрагором , то Василина все рівно переживала всі події , але в неї була б родина🥺. Гумор Чорної Королеви 1000/ 10🤌. Маар просто булочка🥰. До 17 розділу «Часовий флер» ідеально підходить пісня — «Living room»Meryjo & Mergui🥺. Також конкретно до Білої Королеви підходить пісня — «Жива» The Hardkiss. Коли Василина щось робила, то проводячи паралель розуміла, що можна зробити по іншому. 277 стр. Я не розумію.... Навіщо!!!!!!😭😭😭😭😭😭😭😭😡😡😡😡😡😡😭😭😭 Вона могла перемоги!!!!! І ще не факт , що Марк би заподіяв сильної шкоди... В мене немає слів , тільки обурення 😔
This entire review has been hidden because of spoilers.