Ekonómia v troch lekciách, ktoré zmenia váš pohľad na svet
O tom, ako sme vykročili z jaskýň, začali spolupracovať a napokon pristáli na Mesiaci. Všetci, nielen študenti ekonómie, by mali poznať príbeh o pôvode našej prosperity. A spolu s ním aj odpovede na tri najdôležitejšie otázky ekonómie:
Ako ľudia začali hrať hry s kladným súčtom, v ktorých vďaka spolupráci platí, že 1 + 1 = 3? Za akých podmienok je finančne úspešný človek zároveň aj spoločensky prospešný? A ako ceny prepájajú milióny mozgov naprieč celou planétou, čím umožňujú koordináciu bez koordinátora? Okrem odpovedí na tieto otázky nájdete v knihe zhrnuté aj poznatky pätnástich držiteľov Nobelovej ceny za ekonómiu a dozviete sa: • Prečo by sme mali prejavovať úctu podnikateľom, ktorí skrachovali? • Ako dokážeme na Slovensku v automobilovej fabrike vychovať ošípané? • Prečo je človek jediný druh, ktorý má vďaka väčšiemu počtu hladných krkov plnšie bruchá? • Ktorý ekonóm zachránil Rakúsko pred socializmom – a mohol zachrániť aj Slovensko? • Čo majú spoločné ekonómovia a netopiere? • Ako je možné, že nikto na svete nevie vyrobiť ceruzku? • Aký je rozdiel medzi ekonómiou atómov a ekonómiou bitov?
Myslím si, že O pôvode prosperity by mal vzniknúť seriál na RTVS. Ale nie, robím si srandu, radšej nech dokola púšťajú hrôzy druhej svetovej vojny, politické diskusie alebo rôzne dokumenty, ktoré útočia na tie najzákladnejšie emócie.
V diskusiách na sociálnych sieťach je vždy niekto, kto nechápe cenový mechanizmus. Ani vo sne by mi nenapadlo, že to môže byť výsledok akýchsi paleolitických emócií neschopnosti pochopiť kooperáciu bez centrálneho koordinátora a najmä to, že podnikateľ si na trhu nemôže svojvoľne stanovovať ceny ani zvyšovať mzdy na "švajčiarsku" úroveň. Diskusia s týmito ľuďmi je márna, pretože sociálne siete fungujú skôr ako emocionálny ventil a nie sú primárne určené na vzdelávanie.
Každopádne sa mi zdá, že kniha sa venuje štátu len okrajovo. Aj keď tam zaznie myšlienka, že dane sú krádež, s čím sa plne stotožňujem, možno by bolo vhodné uviesť aj konkrétne príklady toho, ako štátne zásahy do trhu radikálne menia cenové signály a aké škodlivé sú regulácie rôzneho druhu. Asi najvypuklejší príklad sú cigarety zaťažené množstvom daní a regulácií. Pre porovnanie, pri nelegálnej výrobe dokážu „cigošky“ vyrobiť kus za pár centov, zatiaľ čo regulované cigarety sa odhliadnuc od kvality tabaku predávajú za nekresťanské peniaze.
Fajn by bolo venovať sa aj hlavnému problému, a tým je inflácia. Tá radikálne skresľuje cenové signály a zodpovednosť za ňu nesie výlučne štát, nie podnikatelia. Tí totiž nemajú tlačiareň na peniaze čo je vlastne škoda, lebo by bolo zaujímavé sledovať, akú menu by si trh vybral.
Na záver by som dodal, že väčšina ľudí je morálne zásadová, poctivá a férová, no pri politických otázkach úplne zlyháva. Mylne si myslia, že politik, ktorý nič neprodukuje, si zaslúži ich pozornosť viac než podnikateľ, ktorý im pod nos prinesie jedlo, teplo, internet...
- Autor pracuje s premisou, že dôvodom návratu socialistických myšlienok do spoločnosti je to, že ľudia nepoznajú základné princípy kapitalistickej ekonomiky. Mladí ľudia hľadajú alternatívy, pretože vyrastajú nielen v blahobyte, ale vnímajú aj vedľajšie produkty kapitalizmu, ako zničenú prírodu a narastajúcu priepasť medzi chudobnými a bohatými. Ktoré, mimochodom, autor nespomenie v knihe ani raz. Aha, vlastne spomenie – riešením na znečistený vzduch je ešte viac kapitalizmu: privátne vlastníctvo vzduchu.
- Predpoklad autora je, že na vrchu hodnotového systému každého z nás je jedna jediná vec: bohatstvo. To, že môžu existovať aj iné hodnoty ako solidarita či egalitarizmus, autor ani nezvažuje.
+ Mnohé popularizačné knižky stále pracujú so zastaranými myšlienkami, ako je tragédia spoločného majetkualebo názory filozofa Hobbesa. Autor tu píše v súlade s najnovšími poznatkami.
- Autor používa zvláštne príklady. Napríklad najprv vysvetlí, že v malých komunitách ľudia fungovali bez týchto princípov ekonomiky. Tie potrebujú len veľké anonymné spoločnosti. Následne skoro všetky princípy vysvetľuje na príkladoch praľudí a tlúp. Prečo?
Ďalšia zvláštna vec bol príbeh o Adamovi a Eve. Prečo tento náboženský odkaz v knihe o progrese?
Menej vhodné bolo aj vysvetlenie privátneho vlastníctva na zabíjaní rôznych druhov veľrýb. Naozaj neexistuje lepší príklad ako jedno z najväčších tragédií, ktoré ľudia spáchali na iných druhoch, že ich zabíjali a takmer ich vyhubili?
Neviem, či zvolením týchto príkladov autor chcel ukázať svoju konzervatívnosť, alebo len zabudol na empatiu.
+ Princípy sú jasne vysvetlené, ale príliš zjednodušené v tom zmysle, že nie sú zasadené do dnešného sveta, a tým pádom nevidíme reálne dôsledky systému. Výnimkou je kapitola, kde autor vysvetľuje ceny na základe toho, ako staval svoj dom, a časť o mzdách – tie sú výborné.
Tí, ktorí hľadajú odpovede na palčivé otázky našich čias, ich tu nenájdu.
Kniha citavo vysvetluje a popisuje ekonomiku fungovania spolocnosti na delbe prace, motivacii ucastnikov trhu a cenach, ktore davaju do celeho trhoveho mechanizmu racionalitu. Vysvetluje tiez, preco socializmus a soc. ekonomika dlhodobo nemozu fungovat, aspon nie efektivne a preco je len nepodarenym utopickym experimentom.