Michaela Lenčéšová vo svojej prelomovej monografii rozpletá myšlienkový svet Štefana Polakoviča, jedného z najvplyvnejších ideológov slovenského politického katolicizmu dvadsiateho storočia. Sleduje jeho cestu od rímskych seminárov cez pôsobenie v období Slovenského štátu až po argentínsky exil – a ukazuje, ako sa politicky inštrumentalizované náboženstvo dokázalo premeniť na zbraň.
Kniha skúma fascinujúce prepojenia medzi katolicizmom, fašizmom a modernitou, medzi vierou a mocou, medzi intelektuálnymi abstrakciami a praktickou politikou. Je to príbeh šedej eminencie, ktorá nestála na tribúnach, no napriek tomu silou svojho mozgu poťahovala za nitky Tisovho režimu.
Extrémne dlho mi trvalo kým som sa prekúsal touto knihou, občas ma veľmi nebavila a mal som pocit, že sa točím v kruhu. Ako som ju prečítal, uvedomujem si koľko si z nej odnášam, veľmi príjemne chronologicky napísaná biografia obohatená o kontext. Naozaj podrobná anylýza nie len Polakoviča ako aktéra Slowakischer Staatu ale aj jeho pohnútok. Je krásny vykreslený nie len ako akýsi „pól” extrémnej pravice, ale aj ako človek, ktorého názory a postoje (aj keď všetky odsúdeniahodné) sa formovali časom.
Toto šlo na moje pomery až príliš do hĺbky a niektoré argumentačné premety, najmä tie, v ktorých sa ideoví protagonisti Slovenského štátu pokúšali obhájiť spájanie kresťanstva s totalitárnymi a nacistickými ideológiami, som nedokázal rozlúštiť. Ale na zoznámenie s osobou Štefana Polakoviča a jeho vplyvom na slovenský politický katolicizmus to bohato stačilo.