Výjimečný stav: Jak dobře žít ve zlých časech

by Martin M. Šimečka, Ondřej Mrázek (Translator)

„Za celý svůj už relativně dlouhý život jsem se nesetkal s tak mohutnou vlnou zla, které se dnes valí z úst tak obrovského množství lidí, a to do této životní zkušenosti započítávám i komunistickou diktaturu,“ píše Martin M. Šimečka ve své knize. To zlo se nazývá fašismus a má charakter pandemie, která napadá lidskou mysl a šíří se po území západní civilizace. Rozumíme však příčinám, kvůli kterým je fašismus zpět? A pokud jim rozumíme, ztratí tím na síle? Jak přemýšlet o lidech, kteří se vzdali rozumu, a o mlčící, pasivní většině? A je vůbec nutné o nich přemýšlet?

Martin M. Šimečka se obratně pohybuje mezi vzpomínkami na život v disentu, myšlenkami historiků a spisovatelů a úvahami o povaze zla, o hlouposti, vzdoru i přátelství, o paralelní společnosti, která si vytváří vlastní pravidla a žije nezávisle na většině, aby našel odpověď na otázku: jak žít dobrý život v zemi, která se odvrací od demokracie?

Genres: Nonfiction, Politics

200 pages, Paperback

First published October 28, 2025

About the author

Martin M. Šimečka (1957) do roku 1989 patril do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N.

Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa a v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydalo české vydavateľstvo Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech). V knižnej edícii Denníka N mu v roku 2017 vyšla kniha Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi) a v roku 2020 Telesná výchova (Úvahy bežca, plavca, tenistu a jazdca na koni o pohybe, tele a mysli).

Reviews

[Anka Puchovská]

Táto kniha sa mi hodnotí tažko. Je skvelá jazykovo a štylisticky, je úsporná a priama. Vážim si Šimečkove osobné spomienky, reflexie zlyhaní i uvedomenie si, že nenechádza všetky odpovede.

Privádza ma však do rozpakov, že kniha ma pripravuje na časy, ktorým chcem aktívne brániť. A preto neodpovedá na otázky, ktoré sú pre mňa dnes najrelevantnejšie.

Podnetná pre mňa bola esej O vzťahu k systému. Úvaha nad tým, či súčasný systém považujem za svoj, či mi záleží na jeho zachovaní a či cítim osobnú zodpovednosť za jeho funkčnosť. Šimečka to sám spomína - kde je vidieť to životné mihotanie, tú aktívnu tvorivú silu (a často aj potrebný vzdor), sú mestá, verejné inštitúcie, školy, občianske spolky a ďalšie živé polis, kde pôsobia tisíce ľudí tvoriacich demokratický systém.

Zaujímalo by ma, akými odpoveďami by naplnili Šimečkove kapitoly o statočnosti, zbabelosti či vzdore práve oni. Učitelia, úradníčky, starostovia, analytičky. Niekedy zužujeme debatu o systéme a demokracii na zorné pole politických strán, vlády, parlamentu. O to viac potom prepadávame pocitu bezmocnosti a bezvýchodiskovosti z dnešnej doby.

Kniha určite stojí za prečítanie. Minimálne vás inšpiruje k osobným úvahám nad tým, ako chcete dnes, a v prípade budúcich výziev, žiť. A to rozhodne nie je málo.

Zároveň ale počítajte s tým, že je to výpoveď disidenta, ktorý žije "na okraji". Ak hľadáte praktické odpovede na to, ako "zvnútra" udržať demokraciu, v ktorej sa vám bude dobre žiť, tu ich (a ani to nebolo autorovým zámerom) mnoho nenájdete.

[Peter]

V mojom prípade som túto knihu čítal po dočítaní esejí V. Havla, čím výborne nadväzovala a poskytla mi na obdobie totality, posttotality a pojmom s nimi spojených (najmä teda paralelnou polis) aj iný pohľad. Ten Šimečkov je síce subjektívny ale na tom nie je nič zlé - práve naopak - je vítaným obohatením a rozšírením Havlových myšlienok v kontexte súčasnej politickej situácie.

[Robert Frecer]

Vzostup fašizmu je vážny problém, a Šimečkova stratégia ako sa s ním vysporiadať ma nepresvedčila. Uzavrieť sa do paralelného polis s vlastnými priateľmi, vo vlastnom echo chamber, je síce fajn, ale presne to fašisti chcú: aby slušní ľudia zaliezli kamsi do kanála, a oni mohli zatiaľ nerušene ďalej parkovať na chodníku, rozdeľovať si funkcie, kradnúť a meniť zákony. Jedného dňa sa tak paralelný polisník zobudí, a nebude sa už môcť napr. prejsť po lese, lebo žiadny nebude.

Na druhej strane, jednoduchý návod ako poraziť fašizmus som od tejto knihy nečakal, to je moc veľké sústo. Ale tuším, že v odprataní sa do ústrania to nespočíva. A keď sa človek pritom začne doslova kochať vo vlastnej výnimočnosti (154-158), pôsobí to blbo.

[Vierka]

“Jedným z príjemných prekvapení, za ktoré vďačím starnutiu a svojim priateľom, je môj radostný vzťah k samote. Teraz, o päťdesiat rokov neskôr, trávim už tretí mesiac sám v divočine (píšuc túto knihu), čo by som v mladosti iste nedokázal. Nie je to však žiadne hrdinské víťazstvo nad osamelosťou, je to dar, ktorý mi každý deň venujú moji priatelia bez toho, aby to vedeli.”

“Podstatný rozdiel spočíva v postoji voči spoločnosti ako celku, v ktorom žijú aj fašisti. Politik sa musí usilovať aj o ich myseľ a priazeň, obyvateľ paralelnej polis, ako napríklad ja, ich môže ignorovať a nazývať ich pravým menom. Politik si niečo také nemôže dovoliť.”

Toľko dôležitého je v tejto knihe, čo ma núti zamýšľať sa nad sebou a nad tým ako žijem. Nezvyknem si robiť poznámky z kníh, ale tu som nevedela prestať zalamovať rohy strán(áno ukamenujte ma).
Vytváranie vlastných bublín (v knihe: paralelná polis) je tak isto pre mňa dôležité, aby som nestrácala nádej v ľudstvo.
Odporúčam všetkým ľudom, ktorí strácajú nádej v ťažkých časoch.

[Zuska Lenhartová]

Upřímně - čekala jsem od toho víc. První kapitoly mne zaujaly. Vzpomínky na mládí za totality v "Mezi fašisty", na nemožnost mluvit s druhými o politice, na nutnost zvykat si na skutečnost, že plno i jinak dobrých? lidí podporuje fašistické myšlenky, vyvolávaly pocit sounáležitosti - někdo umí pojmenovat ty těžké pocity, které v dnešní době mnoho z nás zažívá.

Šimečkova odpověď na to, jak žít ve zlých časech, mne ale zklamala. Myšlenka paralelní polis v jeho podání mi přišla trochu jako chvála rezignace.

Ve srovnání se vzpomínkami Jaroslava Spurného, které jsou témi úvahami sedmdesátníka v něčem podobné (ale který ukazuje cestu, jak ve složitých politických podmínkách tehdejška i dneška svobodně fungovat), mi připadalo, že Šimečka rezignoval na hledání a usilování o lepší svět a legitimizuje rezignaci a uzavření se do své - jak sám opakovaně naznačuje - lepší, vzdělanější a nadřazené bubliny.

Kdo ale jiný, než ti vzdělanější, morálnější, lepší lidé, by potom měl bojovat proti rozmáhání se fašismu?

[Paťuša 🙈]

Cakala som, ze dostanem navod ako sa vykopat z tejto jamy, do ktorej nas zahrabavaju (ako pise Simecka) fašisti. To som nedostala, ale mozno to ani kniha neponuka. ¯\_(ツ)_/¯ takze moje sklamanie nemusi byt na mieste, necitala som si obal. Knihu som dostala.

Ale dala mi nadej, ze aj v tej jame, akokolvek ma zahrabu, mozem zit dobre. V sulade s mojimi hodnotami a idealmi. A ze ma to moze naplnat niecim ako stastie a zmysluplnost. A ze sa o to mam snazit.

Babka v cakarni u doktorky, ktora hejtila Fica ma dnes dost potesila a rochnila som sa v pocite, ze nie kazdy na ulici je ten fasista.

[Juraj Nikodémus]

Výnimočná kniha. Odvážne a presne pomenúva to, čomu tu dnes čelíme a čo zažívame na Slovensku. A ponúka hodnotné úvahy a zamyslenia o nepoddajnosti voči tomuto fašistickému zlu.

[Peter Hano]

reflexie, úvahy a postrehy renomovaného novinára.aktualne. za mňa kniha roka v tomto žánri. útla knižka dáva návod aj nádej ako prežiť zlé časy v ktorých sa aj vlastnou zásluhou ocitáme.

[Barbora Havelkova]

Šimečka reflektuje svoji zkušenost z boje proti komunistickému režimu a porovnává ji se současnou zkušeností, kdy je znovu nepřítelem systému, tentokrat vsak systému který pomáhal tvořit a stale považuje za “svůj”. Demokracie, ve které lide odmítli svobodu a s ní odpovědnost za vlastní osud, a využívají volební právo k pomstě na “demokratických elitách” které můžou za jejich neštěstí. Varuje proti hlouposti, nebezpečnější než zlo, a zve k vytvoření Paralelní Polis, kde jsou osobni činy dobra, svobody a vzájemného respektu otázkou existenciálního významu.

Trochu smutná, trochu nadějná, trochu zjednodušená vize jak žít ve společnosti a skutečnosti která překrucuje a obrací a pokřivuje dobro na kterém byla postavena.

[Branislav Breza]

Mám pocit, že sa autor miluje a na dobu neurčitú si dám od neho pauzu.

[Gabka Koščová]

Viac takých Šimečkov by sme potrebovali ❤️

[Martin]

Myslím, že ide o výnimoĉnú knihu, ktorú pochopia a porozumejú jej mnohé generácie. Kniha, v ktorej M.Šimečka správne hovorí o dnešnom fašizme na Slovensku (aj USA a Rusku), dáva trochu návod na to, ako prežiť zlé časy - s dobrÿmi ľuďmi. Nebaviť sa a nediskutovať s fašistami, nedávať im priestor aby mohli zrkadliť náš svet
No a my v demokratickom spektre sa musíme rešpektovať a nefragmentarizovať. Kniha má aj literárnu hodnotu, je krásne napísaná, ľudská, múdra a pretkaná výbornými osobnými príbehmi a zážitkami.

[Peter Lipták]

Príručka prežitia v temných časoch. Trefné, intelektuálne obohacujúce.

[Ivo Skopal]

“Svou záměrnou nevědomost, která pro ně kdysi byla obranou vůči politické moci, mlčící většina zničehonic vyměnila za přesvědčení, že světu rozumí a má právo ho měnit k obrazu svému.”

“To byl okamžik, kdy jsem pochopil, že dialog s fašisty je nemožný, protože oni používají slova v opačném významu než já.
Toto zrcadlení, tato hra na opakovacího osla, je strategickým záměrem. Poslouchají, co říkáme, čtou, co píšeme, a potom všechna naše důležitá slova ukradnou a převrátí, abychom je znechuceně přestali používat.”

“Zatím čelíme hysterii mimetické rivality, která však není symetrická. Fašisté nejsou naším obrazem v zrcadle, ačkoli by jím být chtěli. Oni nám věnují veškerou pozornost a chtějí, abychom stejnou věnovali my jim. Jenže to je intelektuální past, z níž - jakmile do ní vstoupíme - není úniku.”

“Římský otrok byla lidská bytost redukovaná na tělo a zbavená všech sociálních vazeb, měla zakázáno tvořit přátelství. Odtud pochází společný kořen slov přítel a svoboda: přítele můžeš mít pouze tehdy, když jsi svobodný, když nejsi otrokem.”

Krátká a velmi zajímavá kniha. Šimečka se zamýšlí nad paralelní polis, nad světem, kam se za diktatury dalo uniknout, uchovávat tam kulturu, svobodného ducha, pěstovat přátelství a sdílet víru, že má smysl vytvářet paralelní svět důvěry, do kterého diktatura nemůže.

Jsme tam znovu? Máme si vytvářet paralelní struktury, jelikož nás oficiální moc vytlačuje a perzekuuje? V Česku na tom naštěstí dosud nejsme tak špatné jako na Slovensku. Nebál bych se ale tvrdit, že se tam blížíme rychleji, než bychom si chtěli přiznat.

Vytváření struktur přátelských vazeb, sdílení zájmů, znalostí, radosti tvoření a sdílení, diskuse o tom, co je být člověkem, otevřenost a odvaha, to všechno nás posílí pro budoucí boje s lidmi, kteří nemají rádi kulturu, svobodu ani odvahu.

Díky moc za inspirativní četbu.

[Milan Novota]

Verím, že táto kniha mnohých čitateľov zahreje viac než autorov najlepší sveter. Je to literárne podmanivé, mäkké objatie, ktoré vám do ucha pošepká presne to, čo chcete momentálne počuť: "Stačilo, oddýchni si, tí druhí sú mimo, nemá to cenu. Zavri dvere, pusti si hudbu, alebo vystúp na horu a kochaj sa – pozri, ako sa v plese zrkadlí hviezdne nebo a v tebe Kantov imperatív."

A presne v tomto tkvie nebezpečnosť tejto knižky. Čo iné to je než estetizovaná kapitulácia? Naozaj je únik do stoickej osobnej citadely to najlepšie, čo môžeme v podmienkach (ešte stále) demokracie urobiť?

Pre vytriezvenie odporúčam po prečítaní tejto knihy siahnuť po prejave Petra Pitharta z osláv 17. novembra v Prahe (2025). Pithart, ktorý rovnako ako Martin M. Šimečka roky budoval disent a zažil aj väzbu, dnes hovorí presný opak. Neodporúča dobrovoľný odchod do vnútorného exilu, ale kričí: "Vstúpte do strán! Špinavá práca v politike je jedinou cestou, inak nám budú vládnuť náckovia!"

Šimečka degradoval koncept paralelnej polis z nástroja odporu na únikový východ. V zásade hovorí: Zachráň si dušu, zalez do bunkra. Pithart odpovedá: Kým budeš v bunkri, tí vonku ti ho zalejú betónom.

Toto dielo je sedatívum, keď pacient potrebuje adrenalín. Je to správa o tom, ako elity vymenili zodpovednosť za estetickú čistotu. Budeme mať síce krásnu paralelnú polis, ale v tej skutočnej nám zhasnú svetlo.

Napriek tomu knihu odporúčam prečítať. Je to brilantne napísaná správa o stave našej únavy.

[Lenon]

Tak ohodnotiť túto knihu je poriadne ťažké. Veľmi by som jej chcel dať aspoň 4 hviezdičky, pretože čo sa týka jazyka a písania, je to jednoducho výnimočne dobre napísaná kniha na súčasné pomery. Šimečkovi treba uznať, že písať vie bravúrne.
Najviac si cením autorove osobné skśenosti s totalitou a to, že sa nebojí pred čitateľom priznať, že nemá odpovede na všetky otázky, ktoré si kladie, nech sú akokoľvek dôležité. To je podľa mňa intelektuálne poctivé.
Zároveň je to aj jeden z prameňov sklamania, pretože som sa v knihe nie úplne dozvedel, ako dobre žiť v zlých časoch. Pretože dnešné zlé časy sú, ako aj autor sám uznáva, iné ako zlé časy počas totality. Sám uznáva, že sa paralelná polis rozpadla po rozpade totality. A dnes (zatiaľ) ešte nežijeme (znovu) v totalite. Autorove rady sú rozhodne užitočné pre niekoho, kto sa pripravuje na zlé časy. Ale čo urobiť, aby zlé časy neprišli? Ako zastaviť rozmach "fašizmu" ako ho nazýva? Ignorovaním a uzatvorením sa do seba si možno zachováme morálnu integritu a pokoj, ale môže sa nám stať, že sa raz v tom "fašizme" zobudíme. Na druhej strane, potom budú Šimečkove rady nesmierne potrebné a užitočné.

[Peter Augustinak]

Dokazem si predstavit, ze citatelovi, ktory velmi nevnima realitu, moze pripadat autor az mierne paranoidne. A citatelovi, ktory by patril podla autora do skupiny fasistov, by mohol autor posobit ako bud ako pomiatnuty, alebo nebezpecny (podla toho, ci by islo o menej, alebo viac intelektualneho fasistu). Pravda je taka, ze tato kniha sa k ziadnemu z tychto citatelov nedostane (mozno vynimocne k zopar intelektualnym fasistom).

Ja osobne knihu vnimam ako velmi zaujimavy pohlad na zivot a pocity cloveka, ktory to ma v hlave v poriadku a stihol zazit dospele/aktivne obdobie zivota ako v demokracii, tak este aj v totalite. Skoda, ze medzi nami je a bude cim dalej tym menej ludi s takymito skusenostami, pretoze aj to je urcite jeden z dovodov, preco je to v sucasnosti v tejto krajine takto v prdeli. Ako poukazuje autor, je to naozaj tazke zit medzi ludmi, hodnoty ktorych sa absolutne nezhoduju s tymi mojimi.

[Ján]

3,4/5. Dobrá knižka, odporučil by som prečítať. Najviac sa mi páčilo čítať autorove skúsenosti a spomienky z disentu, odkazy na iné dobré knižky a eseje, a časti o priateľstve, prežívaní krásy a nelipnutí na komforte a hmotnom bohatstve. Trochu som prevracal oči, keď v jednom odstavci napísal o presnosti a pravdivosti slov a zároveň aj to, že bude slovo fašista používať, aj keď by s ním historici a akademici nesúhlasili 🤷🏻‍♂️ neprekvapilo ma ani dosť prítomné TDS a presakujúce ľavicové presvedčenie, ale tak čo už. A sem tam som mal pocit, že by tie prúdy myšlienok mohli byť ešte trochu viac upravené editorom, nie vždy mi ten text sedel. Každopádne, bolo fajn každú chvíľu pri čítaní rozmýšľať.

[Anna Šuštar]

Výjimečný stav reaguje především na odklon Slovenska od demokracie, ale přesně pojmenovává i globální trend, který dnes vidíme po celém světě. Autor propojuje současnost s paralelami z období komunismu a přemýšlí nad tím, jak si udržet naději, vnitřní klid a morální kompas v době, kdy se společnost vzdaluje svobodě a lidským právům. Je to kniha, kterou si určitě stojí za to přečíst více než jednou.

[Klara]

Nie som zvyknutá čítať knihy tohto žánru po slovensky a od slovenských autorov. O to záživnejšie a miestami fascinujúce čítanie to bolo. Veľmi oceňujem, že v celom texte sa nachádzali roztrúsené osobné reflexie, spomienky, aj opisy ‘prítomnosti’ (z prostredia písania samotnej knihy). Úplne sa nestotožňujem so všetkým, čo nám autor ponúka ako riešenie, ale zároveň som rada, že som si tieto úvahy mohla prečítať.

[David Fojtik]

Filizofické úvahy bývalého disidenta o žití v paralelní polis a jejích pravidlech. Je to série úvah o tom, jak to bývalo před 1989 a jak to autor vidí teď. Dýchá z toho nostalgie a je to takové "Havlovské" čtení. Nejvíc mi asi nesedělo, že v každém příznivci motoristů nebo SPD nebo Fica viděl fašistu. Já ty lidi rád nemám, ale paušalizování mi vadí.

[MariaCib]

Z tejto knihy mám zmiešané pocity. Bola super napísaná, veľa zaujímavých myšlienok, ale z konca mi vyplýva najmä to, že je v poriadku vytvoriť si paralelnú polis a v nej si potichu zit svoj život zatiaľ čo fasizmus je na vzostupe? Áno, môže nám byt dobre aj v nedobrej krajine, ale v nedobrej krajine nikdy nebude dobre všetkým a teda by sme sa v tomto nemali podľa mňa cítiť “pohodlne” ani my.

[Róbert Šedivý]

Prečítané do 24 hodín od zakúpenia. Mňa TOTO baví, niektoré motívy mnou vyslovene prestupujú. Bolo by však príhodné kapitolu po kapitole preveriť diskusii. Mám pocit, že by sa z tej knihy vyjavilo ešte viac.

[Jakub Filo]

Táto kniha je výnimočná tým, že vychádza zo skúsenosti československého disentu a významných mysliteľov obdobia totality myšlienky disentu (Vaclav Benda - Paralelná Polis a Václav Havel - Moc bezmocných) a ponúka odpoveď na to, ako konať a žiť v súčasnom postpravdivom a postdemokratickom svete.

[Juraj Konik]

Silné historky z čias budovania Paralelnej polis za komunizmu s presahmi do dneška, tvrdé slová o fašistoch, o krorých sa môžeme dohadovať, ale v niečom tnú do živého. Ale štyri hviezdy dávam hlavne za kapitolu O priateľstve. Krásne rozmýšlanie o tom, ako budovať naozajstné vzťahy

[Radovan Sebesta]

Výborná kniha zaoberajúca sa dôležitými otázkami ako sú statočnosť, odvaha, priateľstvo ale aj zbabelosť, zlo a hlúposť, ktoré sú dnes, zoči-voči fašizujúcim tendenciám našich vládcov v našej aj iných spoločnostiach dôležitejšie viac ako inokedy.

[Ivan Polak]

Výborná kniha založená na osobných skúsenostiach, príbehoch a pozorovaniach. Odporučil by som ako povinné čítanie pre každého svojprávneho voliča a obzvlášť spoluobčanom, ktorí zvláštne veria že v diktatúre a pod ruskou vojenskou okupáciou bol život lepší ako v súčasnosti.

[Dominik]

Myslím, že v dnešnej dobe potrebná knižka. Som rád, že ju mám doma.

[Viktória]

Výborná kniha. Doslova som ju zhltla za deň a pol. Štítkovala som odkazy na iné knihy a vety, ktoré sa do mňa dostali hlbšie. Dala mi nádej, ktorú som dlhšie hľadala.

[KM]

Výborná úvahová kniha.