Kniha O Bohu, ktorý neexistuje je provokujúcou reakciou Štefana Hríba na dobu, v ktorej pojem Boh stratil obsah, pretože sa spája s náboženstvom, ktoré je zneužívané na mocenské ciele, so sudcom kdesi hore, so zatuchnutou minulosťou, pričom prvou asociáciou väčšiny ľudí sú kultúrne vojny, zákazy, príkazy a rozdeľovanie ľudí.
Znôška zamyslení na úrovni malého dieťaťa spojená s extrémne pozérskym (dnes označované aj ako performatívnym) štýlom písania Štefana Hríba.
Ak by Štefan Hríb bol dnes v jeho 20s, predstavujem si, že by svoj deň opisoval nasledovne:
Keď som ráno otvoril oči, ako prvé som si spravil raňajky, ktoré, ako vždy, obsahovali plátky leteckého ananásu z Yeme, som totižto milovník dobrého ovocia a potrpím si na jedlo. Jedlo je predsa alfa a omega nášho (fyzického) bytia, nie nadarmo sa hovorí, že sme to, čo jeme.
Predtým, než som vyrazil z domu, poriadne som si uviazal môj pár vysokých Martensov a na hlavu nasadil môjmu srdcu vzácne Marshall slúchadlá, v ktorých sa mi začal prihovárať Thom Yorke z Radioheadu o tom, ako mu jedného dňa narastú krídla.
Cestou do práce som sa zastavil v lokálnej kaviarni mojich dobrých priateľov, kde som si objednal tajomný tradičný nápoj, ktorý ku nám zavítal z ďalekej Číny - kombuču. Pri popíjaní tohto vynikajúceho moku som rozjímal nad súčasným stavom slovenskej kultúry a čítal som pri tom Druhé pohlavie od Simone de Beauvoir. Ľahostajnosť nad utrpením žien a jej spojitosť s ľahostajnosťou nad utrpením mongolských nomádov ma fascinovala už vtedy, keď ostatní chlapci riešili pokémonov.
V práci som mimo obvyklej roboty diskutoval s priateľmi o hrôzach mocnejúceho fašizmu v Spojených štátoch amerických, utrpení v Gaze, Hegelovi, ekosystéme sibírskej tajgy a happeningu "16 mydiel, jedna pena", ktoré performujú moji dobrí priatelia a bývalí kňazi v priestoroch bývalej synagógy.
Po práci som sa zastavil na slam poetry session v krásnej rustikálnej... atď. atď.
Dúfam, že som vám aspoň trochu naznačil, aká ťažoba je čítanie textov od Štefana Hríba.
Po veľmi dlhej dobe som čítal knihu s kresťanskou tématikou. Ako agnostika, vychovaneho v relatívne prisnom katolíckom detstve ma táto kniha niekoľkokrát prinútila k rôznym zamysleniam. Zmenila mi pohľad na svet, či vieru? To asi úplne nie, ale dala mi veľa mravcov do hlavy a to je viac než dostačujúce. Už len krásna "náhoda" ako sa táto kniha ku mne dostala je vlastne úsmevná. Švagor kúpil mojej sestre túto knihu a mne dal poukážku do Martinusu. Bez toho, aby som vôbec mal tušenie o tejto knihe, alebo o fakte že on ju kúpil svojej polovičke, som si ju za "jeho" kartu vybral tiež, spolu s Danteho Infernom. Ale o tom inokedy ....
Kniha v zmysle témy, je v pohode. Ale autor je lenivý a zakrýva to amatérsky. Čiže očakávajte, že v knihe, ktorá je malá a tenká je ešte aj kopa čistých strán a veľké písmo. Takto nejak sa museli písať seminárky na VŠ, kým vyučujúci nezačali počítať znaky.