Úprimný príbeh o dospievaní v čarovnom mikrokozme mestečka pod Poľanou
V malom meste na prelome tisícročí sa odohráva príbeh dievčaťa, ktoré sa učí rozumieť svetu, rodine aj sebe samej. Ping-pong, bicykel, cherry cola, sedmové karty, prvé lásky a chvíle, ktoré niekedy bolia, sa striedajú na pozadí vzniku moderného Slovenska. Krajina sa mení, stáva sa súčasťou Európy a na sídliskách v malých mestách sa meníme my. Detvanka je intímny román o miestach, ktoré v nás zostávajú navždy a formujú nás.
Jana Iru (1985) sa narodila a vyrastala v Detve. Vyštudovala dramaturgiu a scenáristiku na FTF VŠMU v Bratislave. S jednou zo svojich poviedok získala prémiu v súťaži Poviedka 2024. Detvanka je jej knižný debut. Žije v Bratislave, kde sa venuje písaniu a filmovej tvorbe.
,, Rozvádzanie tu nie je úplne bežné, ľudia skôr ostanú žiť potichu, obchádzať sa v jednej domácnosti. Mlčanie a premlčanie udalostí je súčasťou života. Špinavá bielizeň sa neprepiera na verejnosti, hoci predtým sa sušila na balkóne a všetci ju videli."
Detvanka vás zoberie na nostalgickú prechádzku dospievaním na prelome tisícročí, kedy sme jazdili po sídlisku na bicykli, nemali mobily a chodili sme volať kamarátov von pomocou zvončeka pri bráne paneláka.
Tínedžerka Janka žije v Detve. Chodí na základnú školu, stretáva sa s kamarátmi každý večer vonku, chodia spolu na kolotoče, ak práve prídu do mesta, alebo len posedávajú spolu, rozprávajú sa a hrajú karty. Janka rieši priateľstvá, hádky, prvé lásky. Nie vždy harmonické vzťahy s rodičmi (a medzi rodičmi). Neskôr sa dostane do Bystrice na gymnázium a zvyká si na život na stredoškolskom internáte. Je to pekné, pomalé čítanie o dozrievaní, formovaní vlastného svetonázoru a hľadaní vlastného miesta v komunite.
Na pozadí týchto obyčajných dní prebiehajú prvé roky samostatnej Slovenskej republiky. Ani Detve sa nevyhnú politické mítingy, na ktoré chodia babky demokratky, a aj sem zavíta budúci premiér na bicykli. Bola to zvláštna doba pre našu krajinu. Všetko bolo také nejaké nové, tak trochu surové, neobrúsené… Na jednej strane život plynul rovnako, na strane druhej akoby sa všetci tak trochu hľadali.
A možno to bolo len tým, že knihu píše tínedžerka. A že jej pohľad na svet je veľmi blízky tomu, ako si ja na toto obdobie spomínam, pretože som bola približne v rovnakom veku (aj keď nás delilo možno pár sto kilometrov).
Kniha sa inak číta ako zápisky v denníku. Niekedy to pôsobí tak autenticky, až som stále rozmýšlala, nakoľko je príbeh autobiografiký.
Odporúčam najmä mileniálom, ktorí si chcú zaspomínať na 90-te roky
Krasne, nostalgicke, miestami vtipne, miestami do placu. Nadherna knizka, keby mala raz tolko stran, nevadilo by mi to. Urcite sa k nej este neraz vratim.