Zoja predpokladala, že si môže vydýchnuť. Luxemburg mal byť konečnou zastávkou, život už mal len pokojne plynúť.
So Slovenskom sa viac-menej rozlúčila. Jej rodná krajina sa však odmieta rozlúčiť s ňou. Na stenu klope nový kolega z vedľajšej kancelárie, ktorého poznala, keď bol ešte dieťaťom. Namrzená matka vyvára, upratuje a radí, hoci ju o to nikto nežiada. V nočnom parku plače potulný barista, ktorý sa Zoji nečakane postaví do cesty. Postavy vytvárajú okolo nej spleť vzťahov prepájajúcich ju s domovom. Nútia ju konfrontovať sa s vlastnou túžbou, a tiež spochybniť piedestály, na ktorých stoja rodinní svätci.
Mgr. Dušan Martinčok známy aj ako Dušo Martinčok je slovenský spisovateľ, právnik-prekladateľ a zakladateľ občianskeho združenia Zrejme, ktoré sa venuje téme medzigeneračného dialógu.
Zoja je typická mileniálka. Z možností, ktoré sa jej v živote zaslúžene naskytli, vyťažila maximum. Je zvyknutá zobrať si po čom zatúži a bez problémov pustiť, čo už nepotrebuje. S pribúdajúcimi rokmi však začína vnímať odlúčenie a osamelosť, ktorú jej takýto život prináša, ale nijako veľmi nevie, čo by s tým mala robiť. Tak funguje zo dňa na deň a berie čo jej život dáva. Komu sa páčila kniha “Niekto sa nájde”, Zoja mu zachutí ešte viac. Je to hlboká a autentická sonda do životov hlavných postáv, plná empatie a súcitu k samotnej podstate nedokonalosti charakteristickej pre človeka, obohatená o voľnosť života v Luxembursku. Jej čítanie ma veľmi bavilo a už teraz čakám na ďalšiu knihu 😊.