What do you think?
Rate this book
Prípad poručíka Seeborna
Ján Hrušovský (1892 - 1975) patrí medzi najčítanejších slovenských prozaikov už od prvej polovice 20. rokov. Jeho zbierky poviedok Pompiliova madona (1925), Zmok, Dolorosa a romaneto, Muž s protézou (1925) pútali tematickou novosťou, rozprávačským majstrovstvom, bizarnými príbehmi. Odohrávajú sa na bojiskách prvej svetovej vojny, v domácich poprevratových pomeroch i v prostredí slnečného Talianska. Čitateľ sa autorovým prostredníctvom dostáva priamo do stredu frontových hrôz a s jeho nepatetickými hrdinami preživa celú nezmyselnosť krviprelievania.
Nie náhodou sa v mnohých Hrušovského poviedkach objavuje motív smrti. Súvisí bezprostredne s vojnovým "dedičstvom" v autorovi a signalizuje trvalú prítomnosť vojnových zážitkov v jeho vnútri. Smrť, ako spomienka na vojnu, výrazne dramatizuje a zároveň obsahove prehlbuje takmer všetky rozprávky s domácimi motívmi, a to bez ohľadu, či ide o psychologické sondy do vnútra postáv zmitaných vášňami, alebo o priebojné a kritické pohľady do neutešenej sociálnej situácie.
Novely s talianskou problematikou, často plné závažnéhosociálneho obsahu, sú kompozične najdotvorenejšie a formálne vybrúsené. Hrušovský ako rodený rozprávač ovládal polohu poetizácie, ale aj ironizácie, čo mu zabránilo upadnúť do sentimentalizmu, prípadne idealizovania. Aj v tom je čaro jeho próz a neustávajúca čitateľská príťažlivosť.
Hrušovský si zaumienil zobraziť človeka (už nie vlastenca, národného bojovníka, ako jeho predchodcovia) v krajných situáciách najmä zoči-voči smrti, lebo vtedy vystupujú do popredia základné ľudské vlastnosti a nie nacionálne určenia a obmedzenia. Aby mohol človek nerušene vysloviť svoj názor na človeka, neváhal zasadiť svoje rozprávanie do cudzieho, zdanlivo vzdialeného prostredia. Istou výnimkou je azda len Udalosť v horách, ktorá je čistou, radostnou apotézou rodiaceho sa života.
Prípad poručníka Seeborna je výberom z uvedených troch poviedkových kníh, ale na jeho čele je väčšia próza Muž s protézou, syntetizujúca najlepšie vlastnosti Hrušovského rozprávačského umenia.
Nie náhodou sa v mnohých Hrušovského poviedkach objavuje motív smrti. Súvisí bezprostredne s vojnovým "dedičstvom" v autorovi a signalizuje trvalú prítomnosť vojnových zážitkov v jeho vnútri. Smrť, ako spomienka na vojnu, výrazne dramatizuje a zároveň obsahove prehlbuje takmer všetky rozprávky s domácimi motívmi, a to bez ohľadu, či ide o psychologické sondy do vnútra postáv zmitaných vášňami, alebo o priebojné a kritické pohľady do neutešenej sociálnej situácie.
Novely s talianskou problematikou, často plné závažnéhosociálneho obsahu, sú kompozične najdotvorenejšie a formálne vybrúsené. Hrušovský ako rodený rozprávač ovládal polohu poetizácie, ale aj ironizácie, čo mu zabránilo upadnúť do sentimentalizmu, prípadne idealizovania. Aj v tom je čaro jeho próz a neustávajúca čitateľská príťažlivosť.
Hrušovský si zaumienil zobraziť človeka (už nie vlastenca, národného bojovníka, ako jeho predchodcovia) v krajných situáciách najmä zoči-voči smrti, lebo vtedy vystupujú do popredia základné ľudské vlastnosti a nie nacionálne určenia a obmedzenia. Aby mohol človek nerušene vysloviť svoj názor na človeka, neváhal zasadiť svoje rozprávanie do cudzieho, zdanlivo vzdialeného prostredia. Istou výnimkou je azda len Udalosť v horách, ktorá je čistou, radostnou apotézou rodiaceho sa života.
Prípad poručníka Seeborna je výberom z uvedených troch poviedkových kníh, ale na jeho čele je väčšia próza Muž s protézou, syntetizujúca najlepšie vlastnosti Hrušovského rozprávačského umenia.
348 pages, Hardcover
Published January 1, 1976
1 person is currently reading
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
No one has reviewed this book yet.