What do you think?
Rate this book
Štyri vlajky, jedna adresa
Skutočné srdce Európy bije na Spiši. Tam, kde sa stretáva a prelína osem rôznych kultúr. Tam, kde sa adresa domu za celé storočie nezmenila, no napriek tomu sa ocitol v štyroch rôznych štátoch. Tam, kde hranica predstavuje skôr ľudskú skúsenosť, než čiaru na mape. Dohody mocných. Posuny hraníc. Presídľovania ľudí. Náboženské obmedzenia. To všetko formovalo tvár dnešného Spiša. A tiež jeho príbehy.
Na mnohé otázky je na Spiši ťažké odpovedať. Komu patrí jazyk? Komu územie? A komu pamäť? A čo so spomienkami, ku ktorým sa radšej nikto nechce vracať?
Poľská novinárka Ludwika Włodek sa vo svojej reportážnej knihe Štyri vlajky, jedna adresa pokúša na tieto otázky odpovedať. A pridáva množstvo ďalších. Kam sa podeli Nemci a Židia? Prečo tu žije tak veľa Rómov? Je Spiš viac poľský alebo slovenský?
Ludwika Włodek rozpráva pozoruhodný príbeh regiónu Spiša – priestoru, kde sa počas posledných približne päťsto rokov opakovane menili hranice, štátna príslušnosť, režimy i politická moc. Od spišského zálohu v 15. storočí, keď bolo šestnásť miest zastavených Poľsku a Spiš sa formoval ako hraničný priestor medzi Uhorskom a Poľskom, až po zlomové 20. storočie, ktoré prináša rozpad monarchie, vznik Československa, spory o hranice, vojnové násilie, vyhladenie židovských komunít, vysídľovanie, znárodňovanie a socialistickú prestavbu regiónu, ktorá znamenala radikálnu premenu vzťahu ľudí k domovu, pamäti i minulosti.
Pre slovenské publikum je kniha mimoriadne zaujímavá tým, že sa dotýka známeho, no často málo reflektovaného úseku našich vlastných dejín. Kniha Štyri vlajky, jedna adresa ponúka citlivú literárnu reportáž o pamäti miesta, o hľadaní identity i o tom, ako sa veľké dejiny Spiša za posledných päť storočí zapisovali do každodenného života ľudí, ktorí tu žili.
Spiš je zároveň správou o súčasnom stave Európy, ktorá nám hovorí, že najsilnejší sme vtedy, keď spolupracujeme.
Na mnohé otázky je na Spiši ťažké odpovedať. Komu patrí jazyk? Komu územie? A komu pamäť? A čo so spomienkami, ku ktorým sa radšej nikto nechce vracať?
Poľská novinárka Ludwika Włodek sa vo svojej reportážnej knihe Štyri vlajky, jedna adresa pokúša na tieto otázky odpovedať. A pridáva množstvo ďalších. Kam sa podeli Nemci a Židia? Prečo tu žije tak veľa Rómov? Je Spiš viac poľský alebo slovenský?
Ludwika Włodek rozpráva pozoruhodný príbeh regiónu Spiša – priestoru, kde sa počas posledných približne päťsto rokov opakovane menili hranice, štátna príslušnosť, režimy i politická moc. Od spišského zálohu v 15. storočí, keď bolo šestnásť miest zastavených Poľsku a Spiš sa formoval ako hraničný priestor medzi Uhorskom a Poľskom, až po zlomové 20. storočie, ktoré prináša rozpad monarchie, vznik Československa, spory o hranice, vojnové násilie, vyhladenie židovských komunít, vysídľovanie, znárodňovanie a socialistickú prestavbu regiónu, ktorá znamenala radikálnu premenu vzťahu ľudí k domovu, pamäti i minulosti.
Pre slovenské publikum je kniha mimoriadne zaujímavá tým, že sa dotýka známeho, no často málo reflektovaného úseku našich vlastných dejín. Kniha Štyri vlajky, jedna adresa ponúka citlivú literárnu reportáž o pamäti miesta, o hľadaní identity i o tom, ako sa veľké dejiny Spiša za posledných päť storočí zapisovali do každodenného života ľudí, ktorí tu žili.
Spiš je zároveň správou o súčasnom stave Európy, ktorá nám hovorí, že najsilnejší sme vtedy, keď spolupracujeme.
440 pages, Paperback
First published May 11, 2017
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 3 of 3 reviews
April 5, 2020
Świetna książka! Historie, o których od dawna to tu, to tam się słyszało i czytało, tutaj pozbierane w jednym miejscu i opisane w sposób, który powoduje, że od pewnego momentu ciężko było się oderwać. Potężna dawka wiedzy historycznej i kulturowej wmieszana w opowieści o mieszkańcach Spisza, dzięki czemu mimo tych szczegółów książka ani przez chwilę nie nudzi. Szczególny plus za obiektywizm i krytyczne podejście do tzw. "patriotycznej" narracji z obu stron, przy jednoczesnym empatycznym podejściu do bohaterów książki i obszernym zrelacjonowaniu ich czasem sprzecznych ze sobą racji.
Po kwarantannie wycieczka na Spisz obowiązkowa!
Po kwarantannie wycieczka na Spisz obowiązkowa!
May 18, 2026
Pochádzam z horného Spiša, a preto som sa na túto absyntovku veľmi tešil. Musím povedať, že moje očakávania nielen naplnila, ale aj presiahla. História je v nej podaná pútavo a je obohatená o zaujímavosti, rôzne listy a najmä príbehy pamätníkov. Počas čítania som navštívil hrady a zámky, mestá aj obce. Cestoval som miestami a časom - od Tatranskej Javoriny, cez Starú Ľubovňu a Kežmarok až po Spišské Podhradie a Prešov. Od aristokracie 19. storočia po obyčajných ľudí súčasnosti.
Na Spiši všetko so všetkým súvisí, tie isté postavy sa objavujú v rôznych súvislostiach tu i tam. Celý región nebol len slovenský a žiadny iný, ale premiešaný s Poliakmi, Rusínmi aj Zipsermi (spišskými karpatskými Nemcami). Zaniklo to nástupom nacizmu, fašizmu a ostrou slovakizáciou. Poľské obyvateľstvo sa sťahovalo za hranice, z Rusínov sa stala roztrúsená minorita a po vojne boli karpatskí Nemci evakuovaní. V tomto ohľade je práve okres Stará Ľubovňa zaujímavý. Skrz zaužívané dialekty a zvyky je možné doteraz pocítiť pozostatky multikultúrnej minulosti tohto regiónu. Keď prechádzate z dediny do dediny, možete vedľa seba počuť šarištinu, rusínčinu, goralčinu aj nemeckú zipserčinu - hobgartčinu.
Téma multikultúrneho obyvateľstva v našich zemepisných šírkach ma vždy priťahovala. Aj preto ma pred rokmi fascinovala absyntovka Halič od Martina Pollacka. Ľudia vždy z rôznych dôvodov migrovali a prirodzene sa premiešavali. Zároveň si však dokázali zachovať svoje vlastné kultúrne identity a žiť bok po boku.
Poznanie takýchto dejín vnímam ako dôkaz možného spolužitia v rôznorodosti. Aj dnes by nás to mohlo učiť tolerancii a viesť k tomu, aby sme sa na TO pôvodné a tradičné pozerali z trochu širšej perspektívy.
"A keď si uvedomíme, ako sú na Spiši príbehy pospletané, môžeme lepšie pochopiť, čo je to vlastne stredná Európa." Ludwika Włodek
Historická reportáž Ludwiky Włodek o spišskom regióne je vypracovaná precízne a množstvo informácií prepája do zrozumiteľného jazyka, ktorému na prirodzenosti pridáva preklad Jána Púčeka.
Odporúčam nielen Spišiakom :)
Na Spiši všetko so všetkým súvisí, tie isté postavy sa objavujú v rôznych súvislostiach tu i tam. Celý región nebol len slovenský a žiadny iný, ale premiešaný s Poliakmi, Rusínmi aj Zipsermi (spišskými karpatskými Nemcami). Zaniklo to nástupom nacizmu, fašizmu a ostrou slovakizáciou. Poľské obyvateľstvo sa sťahovalo za hranice, z Rusínov sa stala roztrúsená minorita a po vojne boli karpatskí Nemci evakuovaní. V tomto ohľade je práve okres Stará Ľubovňa zaujímavý. Skrz zaužívané dialekty a zvyky je možné doteraz pocítiť pozostatky multikultúrnej minulosti tohto regiónu. Keď prechádzate z dediny do dediny, možete vedľa seba počuť šarištinu, rusínčinu, goralčinu aj nemeckú zipserčinu - hobgartčinu.
Téma multikultúrneho obyvateľstva v našich zemepisných šírkach ma vždy priťahovala. Aj preto ma pred rokmi fascinovala absyntovka Halič od Martina Pollacka. Ľudia vždy z rôznych dôvodov migrovali a prirodzene sa premiešavali. Zároveň si však dokázali zachovať svoje vlastné kultúrne identity a žiť bok po boku.
Poznanie takýchto dejín vnímam ako dôkaz možného spolužitia v rôznorodosti. Aj dnes by nás to mohlo učiť tolerancii a viesť k tomu, aby sme sa na TO pôvodné a tradičné pozerali z trochu širšej perspektívy.
"A keď si uvedomíme, ako sú na Spiši príbehy pospletané, môžeme lepšie pochopiť, čo je to vlastne stredná Európa." Ludwika Włodek
Historická reportáž Ludwiky Włodek o spišskom regióne je vypracovaná precízne a množstvo informácií prepája do zrozumiteľného jazyka, ktorému na prirodzenosti pridáva preklad Jána Púčeka.
Odporúčam nielen Spišiakom :)
May 23, 2026
Zacalo sa to dobre, bol som prekvapeny z mnozstva historickych faktov. Postupne vsak fakty ubudali a zacinal som citit polocentricky pohlad autorky na Spis. Ak by som sa nenarodil na Spisi a toto bolo moje prve stretnutie s nim, mal by som pocit, ze Spis konci v Kezmarku a minimalne polovica jeho rozlohy lezi v Polsku.
Displaying 1 - 3 of 3 reviews