V lesoch nad Čadcou, neďaleko miesta, kde kedysi za záhadných okolností zahynul podnikavý gazda, nájde miestny osadník telo zavraždeného chlapca. Obyvatelia samoty na Vojtovskom vrchu majú v tom, kto je vrah, úplne jasno. Veria, že zabíjal svetlonos – prízrak, ktorý sa počas temných večerov zjavuje v hmle, aby trestal živých za hriechy mŕtvych.
Vyšetrovaním vraždy poveria četníka Johana Frica a ten na strašidlá neverí. Napriek tomu musí preniknúť do sveta osád medzi lesmi, kde majú povery väčšiu váhu než zákon.
Dokáže si zachovať chladnú hlavu na miestach, kde sa legendy miešajú s realitou, a odhaliť tajomného vraha, skôr než opäť udrie?
Stanislav Harant (1988) pochádza z Čadce, kde žije a pracuje celý život. Svoju fascináciu bytosťami z povier, životom našich predkov a detektívnym žánrom sa rozhodol pretaviť do príbehov z obdobia Prvej republiky. Jeho poviedky boli ocenené v rôznych literárnych súťažiach. V debutovom románe Svetlonos sa venuje regionálnej histórii severného Slovenska, miestnym poverám a temnejším udalostiam minulosti.
Na knihu som sa veľmi tešila, tento žáner patrí medzi moje obľúbené a navyše príbehy o Svetlonosovi som poznala z mojich detských čias. Trošku som sa obávala, či nebudú moje očakávania priveľké, ale po pár stránkach som vedela, že príbeh sa mi dostane pod kožu. Vôbec nebolo poznať, že sa jedná o autorovu románovu prvotinu, má neskutočný rozprávačský talent. Knihu som len ťažko púšťala z ruky, určite odporúčam prečítať 👍👍 Za mňa vynikajúce 👍
Skutočnosť alebo prelud? Vražda alebo mýtické právo beštie? Hranice sa stierajú, ale četník Fric v tom má jasno. Nevinná obeť má právo na odhalenie pravdy. Stanislav Harant dokonale vykresľuje mystickú atmosféru kysuckých lesov a osád, pozná jelenie chodníčky i topánky ťažké od jesenného blata. Prostredníctvom jeho príbehu som sa mohla ocitnúť v dobovej Čadci, a predsa v budovách, ktoré stoja dodnes, len pod iným menom. Vycibrené napätie, pochybnosti až do konca. A nakoniec je všetko inak, ako sa na prvý pohľad zdá. Neodtrhnete sa od knihy, kým ju nedočítate.
Reality or illusion? Murder or the mythical right of the beast? The boundaries blur, but Gendarme Fric is certain. An innocent victim deserves to have the truth revealed. Stanislav Harant masterfully captures the mystical atmosphere of the Kysuce forests and its settlements—he knows the deer trails and the boots weighed down by autumn mud. Through his story, I was transported to historical Čadca, yet into buildings that still stand today, only under different names. Refined tension, doubts lingering until the very end. And in the end, everything turns out differently than it first appears. You won’t be able to put the book down until you’ve finished it.
Na prvotinu neskutočne vydarené a pokojne by som povedala, že je to slušný nábeh na možnú knižnú sériu. Len si poprosím Čabaja ako člena zboru, pretože bez neho by to už nebolo ono. ✨
Nie často sa mi stáva, že ma kniha tak neúprosne vtiahne — naposledy som mal podobný pocit pri Väzňovi z Azkabanu a Kingovom Dallas 63. Svetlonos však nestojí iba na schopnosti udržať napätie. Jeho sila je v tom, ako toto napätie dávkuje — pomaly sústreďuje pozornosť jedným smerom, buduje túžbu vedieť, navádza ju k určitému bodu — a potom zrazu, takmer z riadka na riadok, otvorí nový priestor, zaujímavejší a znepokojivejší než ten predchádzajúci. Dejových zvratov je tu veľa. Nie sú však pritiahnuté za vlasy, neexistujú len preto, aby rozhýbali dej. Naopak, spätne sa ukazujú ako logické, takmer až nevyhnutné. Práve v tom je autorova remeselná istota. Svetlonos má zároveň niečo, čo v mnohých súčasných detektívkach citeľne chýba: hĺbka postáv. Nie sú to jednorozmerné figúrky presúvané z miesta na miesto v službách zápletky. Každá z nich má vlastný charakter, vlastnú minulosť, vlastné tiene. Ich konanie pôsobí ako dôsledok ich charakteru (Nesbo by sa mohol učiť dpč, nechápem prečo je taký populárny). Aj preto má príbeh hĺbku, ktorú nemožno zredukovať iba na otázku, kto čo urobil a prečo. No a samostatnou postavou knihy sú Kysuce. Nie ako dekorácia, nie ako kulisa pre temný príbeh, ale ako živé, dýchajúce územie. Ponuré, hmlisté, vzdialené od civilizácie, nasiaknuté chladom a vlhkosťou. Autor s veľkým citom strieda pohyb postáv, dialógy a opis prostredia. Detail nikdy nepôsobí samoúčelne. Naopak, počujete les, cítite jeho chlad, vnímate dlhú mokrú trávu, ktorá rosou premáča topánky. Kysuce (a všadeprítomné “korheľstvo”) vás obklopia. Surovosť príbehu je nadpriemerná (niektoré obrazy budem mať v hlave ešte dlho). Násilie však nie je použité na efekt aby text pôsobil „drsne“. Všetko slúži atmosfére, postavám a vnútornému tlaku rozprávania. Je to zostup do priestoru, kde sa tajomstvo, vina, krajina a ľudská zraniteľnosť nedajú od seba oddeliť. Po dočítaní, hlboko večer, som ešte chvíľu nechával doznieť jej účinok. Tušil som, že Svetlonos bude dobrý. Nečakal som však, že bude až taký presný, temný a najmä suverénny.
Tiež mám v hlave koncept detektívky odohrávajúcej sa v medzivojnovom Československu. Táto ma dosť bavila, autor má naštudované reálie a očividne aj okolie Čadce a Vojtkovho vrchu. Postava četníka Frica sympatická, obyčajný človek z ľudo so svojim životom ale zato s pevnými zásadami. Dúfam, že ostane v Čadci a bude tam vyšetrovať ďalšie mordy. Oblúbil som si aj Baťka s Prochádzkom. Trochu ma hnevali náhody ako stretnutie Gábora a Frica so zbojníkmi na lúke a pod. Krásna obálka z ruky Frenkyho Hříbala. Trochu mi to celé pripomínalo aj Ďura Červenáka - nadprirodzený svetlonos vs. racionalita Frica) Knihu odporúčam
This entire review has been hidden because of spoilers.
wow! neuveriteľná prvotina mladého slovenského autora! nevedela som sa odtrhnúť! tejto knihe nemám absolútne čo vytknúť, bolo to správne drsné, napínavé, postupne dávkované, s citom pre detail danej doby a všetko dotiahnuté do posledného detailu. som nadšená!