Sú ikonickými postavami našej kultúry. Postavili im sochy a pomenovali po nich ulice, majú svoje nespochybniteľné miesto v lexikónoch literatúry aj učebniciach, slovenské moderné umenie sa bez nich nedá predstaviť.
Nová publikácia Petra Gettinga však odkrýva aj iný obraz známych slovenských literátov a prejavy umeleckej kolaborácie s režimom v období vojnového Slovenského štátu. Mapuje a pomenúva aktivity a osudy autorov a ich diel zoči-voči mechanizmom moci a dospieva k zisteniam, o ktorých sa desaťročia mlčí, vrátane podielu samotných umelcov na inštalácii, existencii a podpore režimu porušujúcom elementárne ľudské práva a dopúšťajúcom sa zločinov proti ľudskosti.
Autor sa opiera o vlastný výskum aj zistenia bádateľov, prináša početné citácie z tvorby a dobovej tlače, dokumenty a fotografie, ktoré poukazujú na morálne zlyhania spoločenskej elity. Súčasne si všíma aj prejavy vzdoru, následky nesúhlasu a dotýka sa aj širšieho problému umeleckej kolaborácie s totalitnými režimami v kontexte našich moderných dejín.
Kniha môže vzbudiť nové otázky, rozvíriť vášne, ale aj zohrať očistnú funkciu a rozšíriť poznatky o doteraz zamlčaných či prehliadaných faktoch o slovenských literárnych dejateľoch. Má tak šancu prispieť k potrebnej sebareflexii a odtabuizovaniu kapitol histórie.
Povedali o knihe:
„Autor skúma veľmi citlivú, dôležitú, no zanedbanú tému, ktorá je pre vedomie spoločnosti niekedy veľmi bolestná.“ Ivan Kamenec, historik
„Pravda nebýva príjemná a nositelia takejto pravdy nebývajú oceňovaní. Lenže práve preto si kniha pravdy o kolaborácii slovenských umelcov s autoritatívnym režimom vojnového slovenského štátu zaslúži pozornosť. Za odvahu, s ktorou tú pravdu naplno odhaľuje. Ale aj za precíznosť, s ktorou skúma nielen staré pramenné materiály, ale cez ne aj stále živé ľudské príbehy.“ Peter Darovec, literárny vedec
Autor o knihe: „Pokiaľ režim na Slovensku v rokoch 1939 – 1945 chápeme ako totalitný a zločinný, zámerom je poukázať, aký podiel na tomto zločine mali slovenskí literáti, básnici, spisovatelia a publicisti. Isteže, totalita by existovala aj bez ich podpory, avšak treba upozorniť na málo známy – či už neúmyselne alebo zámerne – obchádzaný fakt, že s pomocou šokujúcej časti slovenskej literárnej obce bola táto cesta dláždená oveľa ľahšie, než podnes priznávame. Bola to totiž práve aj kolaborácia tých, ktorí sú stereotypne titulovaní spoločnosťou aj samými sebou ako ‚svedomie národa‘ a ‚studnice našej kultúry‘. Počas dlhých šiestich rokov to však boli studne mútne.“ Peter Getting
O autorovi: Peter GETTING (1975) je autor zbierok poviedok Klietky (2007) a Errata (2014), románu Mrchovisko (2010), novely Bludné kamene (2017) a zbierky Polámané nohy baletiek (2018). Vyše dvadsať rokov pôsobí ako novinár a publicista v rôznych mienkotvorných médiách. Podieľal sa aj na viacerých nezávislých kampaniach umeleckého a spoločenského charakteru.
Veľmi zaujímavá kniha. O niektorých literárnych kolaborantoch sa vie dlho, hoci sa tieto informácie aj tak väčšinou prechádzajú mlčaním. Bála som sa, že ako ospevovateľov fašistického režimu objavím autorov, ktorých mám inak rada, ale skôr sa stal opak: chcem si prečítať viac od tých, ktori s ním nespolupracovali. Getting prekladá svoje texty mnohými ukážkami z dobových novín, básňami a fotografiami, takže text plynie rýchlo a číta sa dobre. Dobre, hoci po ňom ostáva smutno a pachuť v ústach.
Zrkadlo spoločnosti. Pri knihe som sa veľa dozvedel, ale dokázala ma občas rozosmiať. Aktivity niekoľkých „národných blbcov“ ma neprekvapili, ale osobne ma zarmútil konformizmus niektorých autorov, konkrétne E.B. Lukáča. Ale napríklad som nevedel o hrdinstve Janka Jesenského ani o tom, aké dobré básne písal. Ďakujem za rozšírenie obzorov.
Autor napísal fascinujúcu a rozsiahlu knihu, ktorá otvára nepríjemné, no dôležité otázky. Nie som si úplne istá, do akého žánru ju zaradiť. Ak by sa na túto tému pozeralo striktne z historického hľadiska, priestor by nemusel byť primárne venovaný odsudzovaniu jednotlivcov, ale skôr analýze mechanizmov, ktoré viedli k ich rozhodnutiam a postojom. Množstvo zhromaždených faktov je obdivuhodné, hoci miestami môže byť čítanie až vyčerpávajúce. Aj Róbert Kotian sa podľa vlastných slov pristihol pri tom, že už nevládze ďalej čítať o zlyhaniach významných slovenských spisovateľov. Podobný pocit som mala aj ja – najmä pri postupnom odhaľovaní toho, aká významná časť slovenskej inteligencie v tom čase kolaborovala. V knihe mi však chýbalo širšie medzinárodné porovnanie. Skúsenosť iných krajín ukazuje, že vzťah umelcov k autoritárskym režimom bol často veľmi zložitý. Napríklad Gertrude Stein zostala počas vojny vo Francúzsku a prekladala propagandistické prejavy predstaviteľa vichistického režimu. Jean Cocteau udržiaval kontakty s nemeckými dôstojníkmi a podporoval nemeckého sochára Arno Breker. Takéto paralely by mohli pomôcť lepšie pochopiť, že kolaborácia, kompromisy či mlčanie intelektuálnych elít neboli výhradne slovenským fenoménom, ale súčasťou širšieho európskeho problému správania kultúrnych osobností v čase diktatúr a okupácie.
Skvelý prehľad kolaborácie a angažovania sa spisovateľov najvýznačnejších mien v prospech ľudáckeho režimu. Mnohé z vyskúmaného ma prekvapilo, o niektorých menách (František Hečko) som netušil, že okrem pro-komunistickej agitky tvorili aj pro-ľudácku. Kniha je vystavaná podľa tematických oblastí - a hoci uznávam, že je to osobná preferencia - 5 hviezdičiek by som dal v prípade, že by bola rozdelená podľa jednotlivých osudov.
Zaujimava, podnetna kniha, na mna mozno az prilis negativisticka, odsudzujuca, tazka kniha. Hoci ocenujem to penzum prace, zdrojov, poznamok pod ciarou…