Nad priepasťou života

by Thomas Bernhard, Juraj Dvorský (Translator)

Päť autobiografických noviel (Príčina, Pivnica, Dych, Chlad, Dieťa), v ktorých sa slávny rakúsky autor vyrovnáva s osobnými traumami a vykresľuje, ako sa stal spisovateľom: od detstva cez obdobie na internátnej škole v Salzburgu, učňovské roky a štúdium na gymnáziu až po izoláciu v pľúcnom sanatóriu. Bernhard nadčasovo zachytáva ponurú atmosféru povojnového Rakúska, a kým hľadá príčinu vlastného nešťastia a bezútešných rodinných pomerov, dáva nám kľúč nielen od vlastného vnútra, ale aj od tragikomédie sveta, v ktorom spoločne hynieme.

424 pages, Hardcover

First published December 1, 2025

About the author

Thomas Bernhard was an Austrian writer who ranks among the most distinguished German-speaking writers of the second half of the 20th century.

Although internationally he’s most acclaimed because of his novels, he was also a prolific playwright. His characters are often at work on a lifetime and never-ending major project while they deal with themes such as suicide, madness and obsession, and, as Bernhard did, a love-hate relationship with Austria. His prose is tumultuous but sober at the same time, philosophic by turns, with a musical cadence and plenty of black humor.

He started publishing in the year 1963 with the novel Frost. His last published work, appearing in the year 1986, was Extinction. Some of his best-known works include The Loser (about a student’s fictionalized relationship with the pianist Glenn Gould), Wittgenstein’s Nephew, and Woodcutters.

Reviews

[Juraj Polakovič · Rating 5 out of 5]

Nad priepasťou života je svedectvom o trpkosti náhody. Často si myslíme, aké to majú ľudia za hranicami lepšie, obzvlášť v krajinách, o ktorých máme násobne lepšiu mienku ako o tej našej. Ak by ste sa však opýtali Thomas Bernharda, aký mal názor na Rakúsko, možnože by neulichotil vašim predstavám o prístojnejšej krajine. Možno by povedal, že dobrota sa nerodí v nás, ale okolo nás.

Knihy ako táto stierajú z očí povlak, ktorý inak znemožňuje človeku precítiť radosť z vlastného (neraz priepastného) života; odstraňovaním onoho nánosu uschopňujú človeka pociťovať úľavu a vzbudzujú v ňom vďaku u Boha, že náhoda vie byť nielen trpká, ale aj prajná.