Kolotočárka

by Jana Wernerová

Tam, kde sa radosť zo slobodného pohybu a dobrodružstva prelína s pocitom vyčlenenia. Tam, kde rastie starý gaštan a okolo neho sa krúti život dievčatka, ktoré od svojej starej mamy dostalo meno Zelinka.

Pod gaštanom majú zaparkovanú svoju vetriesku, v ktorej žijú, i strelnicu v starej maringotke, ktorá je ich živobytím.
Príbeh o živote na kolesách, kde buchnutie dverami rozkýva celý vratký dom, o živote, ktorý vonia diaľkami, pestrofarebným tovarom i ružami z krepového papiera.
Kolotočárka nie je len knihou o dospievaní v kolotočiarskej maringotke, ale aj hlbokou výpoveďou o solidarite, nádeji a tvrdošijnej túžbe nájsť si svoje miesto vo svete.

176 pages, Paperback

First published April 1, 2026

Reviews

[Juraj Polakovič · Rating 5 out of 5]

Jana Wernerová sa mi čítanim javila ako silná autorka už v úvodnej kapitole, a to hneď viacerými prvkami. Zakladám si na zrozumiteľnosti textu prv než na samotnom obsahu. Ak sa mi dielo dobre číta, výrazne to ovplyvňuje mieru, do akej sa mi prihovára aj príbeh. Dalo by sa povedať, že súdim knihu podľa obalu a príbeh podľa štýlu. Tu mi štýl sadol (a minimalistická obálka a celkové spracovanie knihy cez font až po nádherné ilustrácie taktiež). Okrem formy ide však aj o vyrozprávanie mimoriadneho príbehu kolotočárky Zelinky a jej, navzdory šírke a dĺžke, veľmi skromnej rodiny. Otvárajú sa tu otázky predsudkov, alkoholizmu, generačných konfliktov, štokholmského syndrómu vo viacerých obmenách, okrem iného však ide o novelu o dospievaní. Zachytáva príbeh človeka a ľudí, ktorí sú v širšej spoločnosti na jej okraji, stávajú sa predmetmi (v doslovnom zmysle slova) veľkej pozornosti (hypervizibility), ale paradoxne podliehajú stavu neviditeľnosti (invizibility); sú prehliadaní do tej miery, do akej druhým neprekážajú.

Slovenská literatúra je kvalitná minimálne tam, kde je Jana Wernerová, kde je Kolotočárka a kde je v neposlednom rade vydavateľstvo Artforum.

[Andrea Tejedy Lebedova · Rating 5 out of 5]

Keby táto útla knižka mala ešte 2x tolko strán, nebolo by dosť miesta na všetky strasti, radosti, lásky, žiale a zážitky tejto kolotočáriny. Vystriedali sa tu všemožné emócie, v krátkych náznakoch sme sa dozvedeli čo sa stalo “potom” a o to dojímavejšie vyznievala prítomnosť a istá ťažká lahkosť bytia v maringotke.

[Anita M Schwartzova · Rating 5 out of 5]

Uz velmi dlho som neprecitala knihu za jeden den :) na knihu od Jany som sa tesila uz odkedy som citala o Zelinke v poviedkovom zborniku, za mna to ten rocnik bola najlepsia poviedka a som velmi rada, ze je z toho kniha :) mile, dobre sa to citalo, potesilo :) a este je ta kniha aj krasna!

[M_vaov · Rating 5 out of 5]

Knihu som doslova zhĺtla za niekoľko dní! ( a to som sa musela krotiť, aby nepadla na posedenie, haha!)
Aj napriek tomu, že som túto dobu nezažila, stránkami som sa preniesla do nie (tak) dávnej doby a nielen sledovala, ale aj prežívala osudy postáv priamo s nimi.

Táto kniha je krásne nostalgická, odporúčam!

[Klaudia Falcon · Rating 5 out of 5]

“Keď sa mu ani po chvíli nepodarí zaradiť si ma, mávne nado mnou rukou, tackavo sa otočí a pokračuje v ceste. Z balíčka mäsa, ktorý drží v ruke zabalený v mastnom papieri, kvapká krv. Asi tam má zabalené moje srdce, pomyslím si a vrátim sa späť do mäsiarne za dědou Bohoušem. Práve sme sa dostali na rad.”

[Svetlana · Rating 5 out of 5]

6*. Lebo aj ja som jednou z tých zvedavcov, ktorí chceli nakuknúť do maringotiek a teraz sa mi to konečne podarilo. Jediné, čo mi v knihe chýbalo, boli tie cukrové/ karamelové lízatká v tvare cumľa, ktoré sú mojou spomienkou na odpusty.