Sprievodca K.

by Michaela Rosová

Sprievodca K. je ľudský aj čitateľský sprievodca Kukučínovým životom a tvorbou, niekoľkými poviedkami z domáceho prostredia, najmä však menej známymi dielami, ktoré napísal po odchode do Južnej Ameriky. Zároveň Kukučín sám figuruje v tomto texte ako sprievodca autorky, ktorá sa spolu s ním vydáva na cestu do Punta Arenas a odtiaľ ďalej do divokého patagónskeho vnútrozemia.

A napokon nás obaja sprevádzajú svojimi úvahami o živote a o láske, o smrti a o tom, čo je to vlastne domov.

176 pages, Paperback

First published April 22, 2026

Reviews

[Lukáš Cabala · Rating 4 out of 5]

Elegantný most medzi slovenskou klasikou a súčasnou literatúrou, tematicky aj jazykovo. Michaela Rosová hľadí na Kukučína, akoby to bol jej stratený predok

[Juraj Polakovič · Rating 5 out of 5]

Nikdy som Kukučína nečítal, pamätám si (vďaka štátniciam!) však príbehy jeho postáv. Spoznal som ľudí, ktorých som nikdy nevidel, ktorých slová sa mi privraveli slovami iných, slovami zhustenými, opisnými, slovami spresňujúcimi, hoc stále iba slovami cudzími a neraz neznámymi. V hlave mi vírilo zopár lepkavých fráz ako "kresťanský humanizmus" či "spisovateľ ľudu", pritom som o chlapovi nevedel ani len to, ako vyzerá. Či má ustarostený výraz alebo naopak výraz pokojný a vrúcny.

Opantávala ma predstava, že vstúpim do tejto knihy ako mačka do vody. Preľaknem sa, pravdepodobne vydám zvuk pripomínajúci zdesenie a už-už z nej vyskočím, len aby som ju zo seba striasol a nevrlo zasadol na parapete iných kníh. Pravdou bolo, že som vošiel do vody ako dieťa pred krstom; nevedomé si daru, avšak darom "ovedomelé". :-)

Denníkové zápisky, ktoré rozpracúvajú vzťah medzi autorkou a Kukučínom, sú pre mňa príkladom skutočnej "vozvýšenosti". Majú blízko k literatúre, akú mám rád, predovšektým svojou originalitou výrazu a nenásilnosťou prejavu. Nesnažia sa uschopniť čitateľa k moralizovaniu či lamentácii. M. Rosová otvára dvere domu, v ktorom prebýva spoločná ľudská skúsenosť a je v nás, či sa potrebujeme do tohto "sveta doskami zbitého" pozrieť, alebo z neho utiecť.

(Chcem viac takýchto kníh. Aj tendenčne, aj vizuálne. Vytkol by som azda iba sekciu "články", chýbala mi v nich autorkina írečitosť, s akou som sa stretol práve v prvej polovici knihy.)

[Naďka · Rating 5 out of 5]

Ze ako skvelo spravovany zivotopis!
Autorke vidiet, ze Kukucin ucaroval. Ma ho precitaneho. Celeho. Vsetky jeho diela a dielka. Nepise o faktografii. Zamysla sa nad nim a nabada k tomu aj citatela svojej knihy.
Ide mu pod kozu.
Kratka kniha, pre muza ci zenu citatelku.

[Marcela · Rating 5 out of 5]

Útla knižočka rozdelená do troch častí - Čitateľký denník I a II, Svet doskami zabitý a Články(publikované časopisecky - viď Rozum)
Mám rada štýl Miky Rosovej - popri čítaní rozmýšľa nad sebou a svojím životom (aj sa veru riadne zmenil) - áno, veď literatúra by mala prestupovať do našich životov, no a do toho môjho prestupuje naraz aj Kukučín, aj ona (a ešte aj nejakí tí literárni kritici). Ozaj, vedeli ste, že Čepan bol aj výtvarník?
V beletristickej kapitole Svet doskami zabitý sa spolu s akýmsi K. (hneď som si prvoplánovo spomenula na Kafkovho neboráka - ale...neubránila som sa) stratíme na konci sveta.
A áno, všetko na tej fikcii bolo parádne! Aj ten plot, aj tá rodná izba, aj mama, aj to, že práve na konci sveta si trochu oddýchne a pôjde ďalej :)

PS: nemám Tvoju adresu