Medzerový plod

by Veronika Šikulová

Veronika Šikulová niekoľko rokov píše fejtóny. Z niektorých urobila poviedky, z iných ostali fejtóny. Popritom stále čosi píše. Aj preto pri niektorých jej poviedkach budete mať pocit, že ste ich už niekde čítali. Nie je to celkom tak. Autorka sa rada hrá, maže, kombinuje a pointuje nanovo. Poviedka je jej najobľúbenejší žáner. Má rada, ak sa o spisovateľovi hovorí, že stále píše tú istú knižku. O nej to platí dvojnásobne. Popri knižkách Domček jedným ťahom, Miesta v sieti či Diera do svetra vznikali poviedky. Hádam sa jej podarilo na plátno pridať zopár nových postáv a postavičiek, iným rozostriť kontúry. Tak nejako vznikla knižka, ktorá má príznačný názov.

Genres: Fiction

200 pages, Hardcover

First published December 5, 2014

About the author

Veronika Šikulová je prozaička, autorka kníh pre deti a mládež.Pôsobila ako novinárka a popritom sa venovala písaniu próz. Prvé prózy publikovala v literárnej prílohe denníka Smena, v literárnych časopisoch Romboid, Slovenské pohľady a v zborníku mladých autorov Druhý dych (1985). Žije a tvorí v Modre.Ocenenia: Prémia Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu za rok 2009 za román Domček jedným ťahom. Prémia Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu za rok 2011 za prózu Miesta v sieti (2011)

Reviews

[Matej Masaryk · Rating 2 out of 5]

Aj som si po priblizne stotridsiatích stranach myslel, ze dokazem pochopit to vitazstvo v tohtorocnom anasofte, ale luskanim (coraz bolestnejsim) ďalsích stran som sa postupne vracal k svojim zaciatocnym "ocakavaniam", ba po zavere som ich musel posunut do novych nizok. Medzerovy plod je grafomaniackym dielom len so stipkou literarno-umeleckej sebareflexie, zato s plnymi priehrstami klise, neredukovane sebalutostneho vyplakavania a az nevkusneho emocionalneho vydierania. Nehovoriac o autorkinych plytkych pokusoch o rozumovanie.

Sikulova, ako ultracitlivy spisovatelsky typ, ma urcite talent na zive sprostredkovanie zazitku z udalosti, ale pisanie vacsich celkov jej skratka nejde, toboz nie v takej neukaznenej podobe, ako v tomto pripade. Viem si predstavit, ze keby knihu vo vydavatelskom procese chytila do ruk sikovnejsia a asertivnejsia editorka (kompetentnost editorky tejto knihy siaha, ako sa zda, niekde po uroven neuspesneho riesenia zakladnych problemov slovenskeho pravopisu), ktora by sa nebala jej cca tretinu vyskrtnut, mohlo z toho byt vcelku kvalitne citanie. Ale toto, damy a pani, toto je pruser.

[Michaela · Rating 5 out of 5]

Veronika Šikulová píše tak, že mám pocit, akoby som v jej spomienkach bola naozaj. Aj keď som spočiatku nechce dať plné hodnotenie, lebo som sa s hlavnou postavou nevedela zžiť. Vadila mi jej nekonečná závislosť na mame a čudácky manžel - zberateľ krabíc... Nechápala som ich. Ale takéto veci si asi musím odžiť (ale nechcem, lebo aj čítanie o nich bolí). A postupne, ako spomínala na detstvo, na to, ako ich babka naháňala muchy, a ako ona sama miluje kvety stromy a ako sa stará aj o tých, o ktorých nemusí, o všetkom, čo má v srdci, v záhrade a v dome, toto všetko dala aj na papier a mne je to zdrazu málo. Nesmejem sa nahlas, len sa usmievam a stále viac a viac. Chcem historky z autobusu, z obchodov a z cestovania. Chcem si čítať o knihovníčke, o rybe a o mame...

[Lanathes · Rating 5 out of 5]

Nádherná, smutno vtipná knižka o tom ako život plynie a o tom, aké rôzne osudy majú ľudia, ktorých bežne stretávame na ulici, v autobuse, v knižnici... Mne sa však na knihe najviac páčila tá nostalgia detstva a tým, že som "odtiaľto" mi každé miesto, obraz, vôňa boli neuveriteľne blízke.

[Petra · Rating 5 out of 5]

"Každú drobnosť, všetko smiešne alebo smutné, čo zažije či začuje na ulici, v robote alebo v autobuse, všetko hneď zavolá mame. Zastaví sa u nej ráno, keď ide do práce, aj poobede, keď sa z nej vracia."

Kniha pozliepaná z tisícok drobných zážitkov, pocitov a spomienok. Vtipných, úsmevných, ale aj smutných a drsných. Rovnako ako život. Napísaná krásnym jazykom, s ľahkosťou a priamo. Veronika vás v nej bude sprevádzať po Modre a Pezinku, pôjdete s ňou do nemocnice za mamou, vezme vás k sebe do práce, na burzu starožitností na Červený kameň, k babičke do Bernolákova, ale aj do Benátok či Oxfordu. Vtiahne vás do svojho sveta. A vám sa tam bude páčiť.

[Eva Lavrikova · Rating 4 out of 5]

Ćítanie, ktoré bolo cítiť modranským hroznom a všetkými tými ostatnými vecami, ku ktorým má autorka zjavne tak blízko. Písané nepochybne od srdca, až takmer odhaľujúce. Na jednom mieste sa autorka pýta, či nám povedala niečo, čo sme nevedeli... to ani nie, ale pripomenúť si dávno vedené a uvedomiť si naplno veci, ktoré sme tak nejak tušili, je tiež občas užitočné.

[Matúš Švirloch · Rating 1 out of 5]

Zavše...

[Mirka · Rating 4 out of 5]

Veronika Šikulová píše inak. Je výborná pozorovateľka, detailistka, človek, ktorý cíti a vníma život akoby každou bunkou. Píše o sebe, o svojej rodine, o svojich blízkych, známych, o svojom „obyčajnom“, ale napriek tomu rôznofarebnom svete. A aj keď táto kniha nie je veľmi veselá, aj tak hreje na duši, asi preto, že je plná ľudskosti a jednoduchej ozajstnosti, bez pátosu, až máte pocit, že vám z tej duše priamo hovorí. Ako nakoniec asi väčšina kníh tejto autorky.

[Steklina · Rating 3 out of 5]

Hodně lyricky laděná autobiografie. S lyričností problém nemám, s autobiografií více. Přijde mi od spisovatele namyšlené domnívat se, že jeho život je natolik výjimečný, aby byl bez jakékoli fabulace a zcela explicitním přiznáním k autentičnosti nabídnut ostatním. Ale na druhou stranu chápu terapeutický význam psaní v těžkých chvílích. A taky mi přijde nefér psát o svých nejbližších. Už jsem chtěla knihu odložit, ale příhoda s taxikářem mě moc bavila a v druhé půlce jsem stylu psaní přišla opravdu na chuť. Textu rozhodně nechybí literární úroveň.

[Róbert Šedivý · Rating 4 out of 5]

Nefalšovaný literárny výkon od nefalšovanej autorky, ktorá jedným hlasom rozpráva a druhým si to celé komentuje.
Našli by sa tam pasáže koketujúce s genialitou, ale aj pasáže, ktoré sa vzpierajú. Ale nič to, hovorím si, treba to kúpiť celé, a nie po častiach. Buď celé, alebo vôbec. Lebo ani tá Šikulová nie je nefalšovaná čiastočne, ale v celom svojom geste.
Text je koncipovaný „sub specie aeternitatis“, teda „z perspektívy večného". Čas plynie, slová sa míňajú, nuž a večnosť je preč. A potom, šťuk, vynoria sa nové slová, a večnosť je späť. To preto, lebo Šikulová je kúzelník.
Po premiešaní kariet – a že ich nebolo málo – ostal vo mne pekný pocit. Polepšilo sa mi. Ako keď zájdete cielene za niekým, kto vie vtipne, pútavo a pravdivo rozprávať.
A ja to idem odporúčať, lebo Medzerový plod je presne ten typ knihy, ktorú treba odporúčať.

[Škorica · Rating 5 out of 5]

Poetická próza pre modranské duše, ktorým vôňa cestičiek vinohradmi nie je neznáma. Miestami som sa strácala a miestami som sa opäť našla, v obrazoch, zvukoch a dotykoch mne tak známych. Pre mňa prvé dielo od Šikulovej, ale určite nie posledné. Tú nostalgiu na záver, aktuálne pre mňa bolestnúé memento, musím trošku predýchať. Som rada, že sme sa stretli.

[Lulsa · Rating 1 out of 5]

Iritovala ma hlavna hrdinka, pani Sikulova a vobec vsetko. Bola to moja prva kniha od tejto autorky a odobuducna sa jej tvorbe budem oblukom vyhybat.

[Bezmenny · Rating 4 out of 5]

Kniha, ktorá láka nielen svojím obsahom ale aj jazykom. Niekedy je náročnejšie sledovať tok myšlienok autorky, ale na škodu veci to určite nie je. Čo mne vadilo asi najviac boli expresívne prvky, ktoré mi akosi do takejto literatúry nepatria. Inak to bola veľmi zaujímavá kniha.

[Natália · Rating 5 out of 5]

nadhera, krasnosmutnovesela :)

[Lucia Čulenová · Rating 5 out of 5]

Veronika Šikulová

[Berenika · Rating 5 out of 5]

Krásna, veľmi citlivo napísaná kniha.

[Zemepisna Dlzka · Rating 2 out of 5]

Nie, nedočítam ju. Pekný prebal knihy ma zlákal. Moja prvá kniha od pani Šikulovej. V texte je veľa vaty a v lete hľadám holé vety, alebo aspoň výstižnejšie. S láskou k spomienkam ♡.

[Patrik Kondáš · Rating 5 out of 5]

krásna kniha.