Peter Balko (1988) je scenárista, dramaturg, prozaik a básnik. Debutoval románom Vtedy v Lošonci (2015). Je laureátom mnohých literárnych súťaží, publikoval v Pravde, Romboide, českom Labyrinte či maďarskom Gömörországu. Je víťazom prestížnej literárnej súťaže Poviedka 2012 a finalistom súťaže Anasoftlitera 2015. Jeho prózy sú knižne uverejnené v antológii Poviedka 2012 a Pulz V4. Vyštudoval scenáristiku a dramaturgiu na filmovej fakulte VŠMU.
Táto ma bavila nesmierne. Konečne súčasný slovenský príbeh, ktorý nie je v prvom rade o samote - naopak, je o priateľstve. Detskom, ale úprimnom, so všetkými svojmi konfliktmi, tajomstvami, radosťami a strasťami. Spočiatku som mala obavy, že pôjde len o akési čriepky, mozaiku drobných - hoc nepochybne zaujímavých - príbehov, napokon sa však príbeh uzavrel s vyvrcholením primeraným postavám a situácii. Rozhodne oceňujem verbálnu úroveň textu - metafory originálne, vety vykresané poctivo a premyslene, ale nie vyumelkovane. Naozaj som si knihu užila.
Bolo to iné než som čakal. Balko má dobrý štýl písania a paradoxne ma bavili aj siahodlhé súvetia a nekonečne zamotané príbehy. Kniha je dosť intenzívna a mala podľa mňa ideálnu dĺžku. Storky u mňa fungovali dobre. Ako chlapec z Bratislavy, ktorý ale veľkú časť svojho detstva strávil na myjavských kopaniciach, som ich dokázal veľmi dobre precítiť. Aj keď s drsnosťou, ktorú autor prezentuje, som sa nestretol. Pri niektorých príbehoch som si staval vlastnú hranicu fikcie a reality, čím som sa celkom dobre popri čítaní zabával. Bolo to fajn.
Skvelá kniha, ktorá je drsná a surová, ale je plná fantázie, príbehu jednej rodiny a tiež rozoberá historický Lučenec. Určite odporúčam :) A naozaj sa teším, keď pôjdem do Lučenca, lebo pôjdem :D
Poviedka, ktorá knihu predchádzala, sa mi strašne páčila. Balko vie úžasne štylizovať, postavy sú skvelé, v podstate všetky ingrediencie sú fajn, len to, ako sú zamiešané, nefunguje. V prvom rade rozprávač je neukotvený - je dieťaťom, je dospelým, ktorý spomína, či je to mentálne zaostalý dospelý človek ako Samko Tále? Myslím, že ani jedno z toho. Ak bolo treba zvýrazniť, že niečo je rozkošné a detské, bol dieťaťom; ak bolo potrebné zvýrazniť vážnosť scény, či prihodiť rozpomínanie na históriu, bol dospelým.
História a všetky tie fantasmagórie sú osobitnou kapitolou. Nie sú samé o sebe zlé, akurát vôbec nesedia do konceptu toho, ako je príbeh vyrozprávaný. Tu akoby sa miešal rozprávač v prvej a tretej osobe, čo samo o sebe nie je problém, akurát to (narozdiel od Middlesex Jeffreyho Eugenidesa, či v rámci slovenskej prózy This Is Hardcore Sama Marca) vôbec nefunguje. Opäť to vyvoláva silný dojem účelovosti.
Zdá sa, že Slovensko nemá ani tak deficit dobrých spisovateľov ako skôr akútny nedostatok kvalitných editorov schopných vyselektovať a usporiadať námety a dať knihe silný ucelený koncept (ak sa nemýlim, tak kniha ani žiadneho editora - aspoň podľa tiráže - nemala).
PS: A čo je to za novotu nezarovnávať text do bloku, ale nechávať "strapaté" konce riadkov???
Lučenec je moje prvé bydlisko a prechovávam k nemu špeciálny vzťah. V tejto knihe poviedok (ktoré inak nemám veľmi rada, no tým, že na seba nadväzovali, to tu bolo v poriadku) je vystrihnutý taký, aký je - smiešny, nechuťácky a nesmierne výživný. Bola to dobrá sranda.
niektore knizky pisu muzi pre inych muzov a castokrat tam narazam na to, ze ma nebavia alebo dokonca hnevaju. tato ma velmi bavila, zabavila a dokonca som sa viackrat nahlas (!) zasmiala vo vlaku a aj dojala. takze tak!
Jak ja bym chciał, żebyście sięgnęli po ten tytuł! To piękna, trochę liryczna opowieść o chłopięcej przyjaźni, która nie zna granic, bo w końcu przyjaźni się tu Słowak z Węgrem.
Każdy ma takie Macondo, na jakie zasłużył. Mieszkańcy Loszonca najwyraźniej nie zasłużyli na spokój. Peter Balko i jego bohater, dziewięcioletni rozrabiaka poprowadzą nas w gąszcz opowieści o teraźniejszości i przeszłości. Skrzy się ta książka błyskotliwym, acz brutalnym dowcipem, niezwykłą wyobraźnią, wciągająca, trochę łobuzerską opowieścią.
Żeby zobaczyć cały Loszonc wystarczy wdrapać się na pierwszą lepszą górkę, ale żeby zobaczyć jego historię trzeba zanurzyć się w tej fantastycznej powieści. Po co? By dostrzec, że choć historia bywa tragiczna, a ludzie nie zawsze mili, to możemy na przyszłość spoglądać z dobrotliwą ironią w oczach. Bo i tak niczego się nie nauczymy, a czasy zawsze przychodzą nowe.
Dajcie Peterowi Balko szansę, bo to niezwykle utalentowany opowiadacz, a klimat “Wtedy w Loszoncu” to połączenie chłopackiej, sowizdrzalskiej trochę historyjki z liryzmem i piękną opowieścią o pograniczu. Na okładce książki piszę, że jest to powieść dla miłośników Olgi Tokarczuk i podtrzymuję to, bo Balko to pisarz wyczulony na język, świetnie tu przełożony przez Miłosza Waligórskiego.
Peter Balko nám svoju pracovnú metódu prezradí už na piatej strane - "...obyčajná lož, písaním pozdvihnutá na niečo šľachetné a vznešené - na fantáziu." A Balko luhá, oj, a ako! Nielen tým, že Lučenec svojho detstva i dávnejšej histórie venčí aureolou magického realizmu, v ktorom je možné cítiť hrabalovskú estetiku, rozprávkarskú obraznosť či južanskú životo-smrtnú poetiku.
Nie, Balko luhá programovo a systematicky. Jeho lož nie je len fantáziou, ide hlbšie, odporuje logike a zákonu tertium non datur, podľa ktorého jestvujú iba dve možnosti: a alebo non a; žiadna tretia nie je možná – no tu, kde majú postavy zároveň deklarovaných osem, šestnásť aj šesťdesiat rokov, kde súčasne poznajú a nepoznajú budúcnosť, ktorá sa podivne mieša s minulosťou a kde sú aj nie sú autobiografické, tu jestvuje tretia, ba aj štvrtá možnosť.
Myslím, že kľúčom k oceneniu Vtedy v Lošonci je akceptovanie faktu, že Balko je ten najnedôveryhodnejší rozprávač. Až potom plne oceníme, že je rozprávačom výborným a rozkošne príťažlivým: občas sú jeho vety ľahučké ako motýlie krídla, občas zarážajúco telesné, občas je v nich žiaľ, občas radosť a občas iba trápno, ale nič z toho vlastne nie je dôležité, (zrýchľujem) dôležitá je iba erupcia čistého plezíru z písania; plezíru, ktorý na vás skočí ako jednooká mačka, zaborí vám pazúriky do zátylku a začne roztopašne priasť, obtierajúc sa o váš zježený krk.
Kniha, ktorú prečítate za popoludnie, ak chcete. Opisuje detstvo a priateľstvo dvoch odlišných chlapcov, jedného frajera fajčiaceho ukradnuté cigarety, druhého oddaného tomu prvému. Niektoré ich zážitky by sa mi viac hodili skôr do predpubertálneho veku než k veku 8 rokov. Kniha je plná vtipných prirovnaní a divných príbehov, ktoré občas neviete či sa naozaj stali. Týmto dielom som si definitívne potvrdila, že nie som až taký fanúšik magického realizmu.
To historia dzieciństwa, którego już nie ma i przyjaźni, która być może nigdy nie powinna się zdarzyć. Wzruszyłam się, czytając o świecie widzianym oczyma dziecka, bo pomyślałam sobie, że w dzisiejszych czasach dzieci nie umieją już w ten sposób patrzeć na świat. To literatura z gatunku wybitnych.
Priateľstvo malých chlapcov. Jeden silný, odvážny a drsný. Druhý nemotorný, plachý a súdržný. Príbeh premyslene rámcuje symbolický predmet, ktorý si prešiel svoju vlastnú púť. Cesta levanduľového noža je odkaz na peripetie v živote, aké postretnú aj hlavné postavy. Príbeh s nečakaným zvratom a prvkami magična je napísaný farbistým jazykom, hoci miestami nevkusným, ale primeraným 8-ročným chlapcom.
Svižná, náhodná, krásna. Nie lepšie, taký veselý Švantner. Tešil som sa na túto knížku, ktorá ku mne prišla ako samotný príbeh. Moje srdce plesalo, keď sme zastavili v Lúčenci a mohli sme sa po ňom prejsť, sadnúť si, vychutnať jeho teplo, rovinatosť. Predtím som sa s Lošoncom stretol vo vedomostnom kvíze, kde bola jeho fotka. Cítil som, že toto mesto bude báječné. A prišiel Balko.
Vrelo odporúčam, je to tanec tém, písma, textu. Veselo slovensky, tak ako máme depresívny slovenský film, máme ihravý literárny štýl a Balko to potvrdzuje, ako "spojka" (že, pretože, lebo, a, či, kde, ktorý, ktorá, ktoré,... ale, ...) .
Milujem dejiny miest očami miestnych príjemných fanatikov písma.
Typical literature written after mushrooms. Balko must have been thinking that it would be interesting to read the story made of cheap random absurd patches. No, it's not. It's boring, quite disgusting (he seems not to recognise what is writer's courage, what is sense of humour and what is just bad taste) and there's no point. It supposed to be a grotesque I guess but it's just lame imitation. Real grotesque leads somewhere, this one leads to nowhere And it became clear after first 10% of the novel. I managed to finish only because it's not very long. But still it was wasting my time.
za mňa jedno z nepodarených autorských snažení o prehnanú originalitu, vtip a surovosť rozprávanú niekedy až poetickým jazykom. na mňa to nefungovalo, kniha ma viac rozčuľovala ako tešila.
očakávala som prínosnejšie (až reportážne) dojmy z prostredia lúčenca, pre väčšinu z nás neznámeho mesta. príbeh je však rozprávaním mladého kamarátstva s dávkou fekálneho humoru a priznanej trápnosti. za mňa nie. a to som veľmi chcela, aby sa mi páčila.
Raz som sa v tej knihe stratila, keď autor utiekol tak hlboko do fantázie, že som z nej bola unavená. Ale potom som sa našla, a užívala si postavy, príbeh, jazyk, štýl. Veľmi dobré súčasné čítanie.
Knihu som čítal druhýkrát, a zrejme nie poslednýkrát. Nachádzam v nej neustále potešenie, detskú radosť z čítania textu hravého a dynamického ako len listy a príbehy dieťaťa písaného dospelým autorom môžu byť. Presne, ako píše Mila Haugová: "Zmes drsnosti a nehy, fantázie a surove skutočnosti, historických aj rodinných udalostí, ktoré spája magické meno mesta Lučenec - Lošonc." Celá kniha je magická, od oranžovo-modrej obálky, po hrubé hnedkasté strany s krásnym písmom. Podmanivý jazyk, ktorý mi mierne pripomína rovnako trefné a vtipné komentáre Sama Marca. Vtedy v Lošonci je krásnou spoveďou chlapca, ktorý ešte ani nevošiel do puberty, žije detstvo, aké sme žili alebo chceli žiť všetci a ktorého časti, radosti aj bolesti sú tým našim tak podobné. Úžasné čítanie, ktoré už teraz viem, že ma bude prenasledovať celý život.
Taková jednohubka, kterou jsem přečetla cestou autobusem na druhý konec města. Líbí se mi grafické zpracování. To je skutečné umělecký kousek. Dokonalé. Vlastně nemám, co bych špatného na knihu řekla. Jde o příběh zasazený do Lúčence, který je tak nějak zobrazován dítětem. Jeho pohled ukazuje na lidi, život a danou dobu. Představuje to město, jeho problémy. Tak nějak bez příkras a na rovinu. Je to zajímavé, že zde máte možnost ochutnat typicky slovenské pero, protože ta řeč a myšlení je přesně to slovenské. I ty meziřádkové lehké vtípky. Jo, líbilo se mi to.. i když to není lichotivá kniha, ale pravdivá a vystihující kniha. Velmi dobře vymyšlené.
Osobné a nehanblivé vyznanie mladosti a priateľstva. Balkove zápisky mi prišli rozprávačsky priamočiaro vtipné a detsky hravé (ako Emil z Lonnebergu), ale aj drzé a akosi premúdrelé. Zároveň zrelo trefné, výrazovo bohaté, aj nostalgické, aj prítomné. Celá táto dojmová spleť je výborne rozprávačsky skompaktnená so skvelými úvodom a záverom. . Vtedy v Lošonci (Lučenci) som prečítal tu a teraz za pár dní. Kniha ma veľmi bavila.
Ta książka jest tak dobra, tak kapitalnie napisana ... że nie ma co tracić czasu na czytanie jej (mniej lub bardziej przydatnych) recenzji - brać do ręki i czytać. Niezwykła przyjemność. Kto z nas nie miał takich przygód, takich fantazji!? I na dokładkę - prawdziwe Macondo tuż za naszą południową granicą???!!! Wielkie Nieba!!! :D
Najviac ma na knihe bavil autorov štýl písania, vynaliezavé (miestami vtipne a prekvapivo nechutné) metafory a - v duchu knihy - prirovnania/vymenúvanie/opisy, ktoré zásadne chodili v trojici*.
Úprimná knizka v uprimnom a surovom jazyku pisana. Napriek na oko jednoduchej forme prebiehaju myslienky a suvislosti v niekolkych urovniach nad napisanym. A napriek rozporuplnemu dojmu, ktory som cely cas z knihy mal, laka ma zobrat do roky dalsiu knihu Petra Balka.
Nie urzekło mnie. Może za szybko jest to opowiedziane, by wzbudzić emocje? może perspektywa dziecka została zbyt przetworzona przez dorosłego autora by być wiarygodna? Wierzę jednak, że proza Balko może się podobać, realizm przeplata się tu z fantazją, dzieciństwo z dorosłością, zabawa z tragedią.
Po veľmi dlhej dobe výborná slovenská kniha ktorá bavila od začiatku do konca a človek prežíval od začiatku priebeh s Kápiom a Leviathanom. Nečakaný koniec, ktorý neuberá na kvalite knihy.
Peter Balko, tento "chalan", ktorý je mladší ako ja, ma svojim vraj prvým, veľmi vydareným prozaickým dielom "dostal". Centrálnou témou je priateľstvo dvoch najlepších kamarátov, prerozprávané, resp. spísané jedných z nich, chlapcom Petrom. Vtipne, pútavo a autenticky, drsne, píše nie len o ich každodennom živote a dobrodružstvách doma v rodnom meste Lučenec (Lošonc), ale prostredníctvom rodinných historiek je čitateľ konfrontovaný aj s veľkými dejinami na lošonckom pozadí. Do týchto historiek autor však často zakomponováva rôzne fiktívne zvraty, ktoré sú popretkávané poriadnou dávkou fantázie, a tak trochu mi vo svojom humornom, absurdnom zveličovaní pripomínajú Jonassonovho "Storočného starčeka...". Jazyk, ktorým je kniha napísaná, je zvláštnou zmesou vyjadrovania sa malého chlapca, akým je postava Petra a dospelého muža, ktorým je autor. Funguje to však celkom dobre. Záver knihy, ktorý prekvapí a napriek svojej drsnosti dojme, vás presvedčí, že stálo za to si ju prečítať.
Zmes drsnosti a nehy, fantázie a surovej skutočnosti, historických aj rodinných udalostí, ktoré spája magické meno mesta Lučenec - Lošonc, kde sa dotýkajú národy, kultúry, osudy, vzťahy: minulosť a prítomnosť. Prvá próza talentovaného "zapisovača" do zošitkov je skvelá. Všetko napísané čarovným rukopisom akoby ešte chlapčenským, ale reflexia a vnímanie je už dospelé, mužské. Táto ostrá dvojpólovosť vytvára napätie, ktoré nedovolí odložiť knihu, kým ju nedočítate. Je to presné, žiarivé a predsa tajomné. Ako život. Mila Haugová
Páčili sa mi časti, ale celkovo to nie je topka pre mňa. Napríklad história noža či kohútia vdova, tie boli vynikajúce, ale na druhú stranu časti, kde šikanujú ostatné deti ma neoslovili. Proste malo to svoje ups and downs aj preto len 3 hviezdy jasné....
Prvá veta: Drahý Kápia, rodený Koloman, včera som mal deväť rokov. Posledná veta: Všetko bude tak, ako má byť.