Sociálne siete nám ubližujú ako jednotlivcom a kazia medziľudské vzťahy, rozkladajú spoločnosť a deformujú politiku. Máme sa horšie, nerozumieme si a nedokážeme riešiť problémy, lebo sa nedokážeme dohodnúť ani na tom, ako vôbec vyzerá realita. Výsledkom je oslabená spoločnosť, ktorá nie je schopná kolektívne konať a nedokáže sa ani brániť voči hrozbám.
Sociálne siete existujú necelé dve desaťročia a za ten čas zásadným spôsobom zmenili svet, v ktorom žijeme, aj spôsob, ktorým v ňom žijeme. Zmenili nás – k horšiemu. Čo nám hrozí a čo potrebujeme? Čo v takejto situácii môžeme robiť a čo znamená, že sociálne siete musia byť zničené?
Vyštudoval polonistiku v Banskej Bystrici a dlho pracoval v reklamnej agentúre ako copywriter. Popritom blogoval na SME a písal články na mnohé iné portály. Odišiel do Denníka N, vrátil sa. Jeho životnou ambíciou je živiť sa nie písaním, ale čítaním kníh. Lásku k peknej literatúre vyvažuje láskou k hudbe, ktorú málokto dokáže počúvať.
S veľkou časťou toho, čo chce Marec povedať, v podstate súhlasím. Moja kritika nesmeruje ani tak k samotnej téme, ako skôr k spôsobu, akým ju spracoval. Marec si zvolil formu pamfletu, pričom práve tá zosobňuje mnohé z neduhov, ktoré sociálnym sieťam vyčíta. Kritizuje ich za povrchnosť, nepresnosť, zjednodušovanie a emocionalitu, no sám používa podobný spôsob vyjadrovania. Kniha je podľa mňa plná zovšeobecnení, zjednodušení a snahy zaujať – napokon aj samotným názvom. Chýbala väčšia analytická presnosť ale aj referencie na zdroje, ktoré by umožnili tvrdenia overiť alebo sa o témach dozvedieť viac.
Hoci koniec knihy je fajn, tak jej stredom sa vinie príbeh seniora Jána, kvôli ktorému jej, žiaľ, nedokážem dať viac než dve hviezdičky. Nielenže je ten príbeh vata, v ktorej sa Marecove postrehy dookola opakujú, ale jeho pointa ani nie je originálna. Jeho predobrazom je príbeh seniora Lawrencea z románu Wellness od Nathana Hilla. Podobná nie je len základná charakteristika postáv, ale aj kauzálna logika príbehu: starší človek vstúpi na sociálnu sieť, algoritmus si všimne jeho správanie, začne mu servírovať čoraz špecifickejší obsah a postupne sa mení jeho vnímanie reality aj vzťahy s okolím. Aj keď chápem zámer preniesť tento príklad pre čo najširšie publikum, ocenila by som originálnejší prístup.
Samo Marec neprišiel sociálne siete chváliť, on ich prišiel pochovať. Ale zabudol si drevené kolíky a kladivo.
Táto knižka mi je nesmierne sympatická, s mnohým v nej napísaným súhlasím (takmer) bez výhrad a myslím si, že predstavuje pre viacerých ľudí výborný (ak azda prvý) vstup do diskusie o povahe sociálnych sietí a potrebe politického riešenia problému, ktorý predstavujú.
Ale priznám sa, viac sa mi táto kniha páčila v pôvodnom anglickom vydaní:
Vtip!
Ak chcete mať hutne podané súčasné chápanie toho, ako na nás sociálne siete pôsobia a prečo, tak potom pre vás táto kniha splní svoj pamfletový účel. Knižku určite kúpte napr. svojim rodičom, alebo niekomu, kto sa nad sociálnymi sieťami ešte príliš nezamýšľal. Je písaná jasne, presvedčivo, hoci miestami zjednodušuje – ale od toho sú pamflety. Nemá ambíciu byť vyčerpávajúcim pojednaním.
V zásade autor nepriniesol nič nové. Všetko z vymenovaného o soc. sieťach som už čiastkovo zachytila. Čítať to takto spolu bolo desivé, aj keď koniec nechal aj trochu nádeje. Nikomu (naozaj nikomu) by neuškodilo, si túto knihu prečítať. Možno to bol aj taký impulz, ktorý som potrebovala. Sa trochu vypnúť a obmedziť. Niektoré knihy jednoducho hľadám ja, niektoré si nájdu mňa. Toto bol ten druhý prípad :)
Hovorí Samo niečo nove? Nie. Hovorí niečo, čo treba počuť znova a znova? Áno. Hovorí to tak, že sa to ľahšie počúva? Nie, práve naopak. Je to desivé? Áno. Je to zúfalé a beznádejné? Nie. Kniha, ktorú treba čítať pomaly a s porozumením, empatiou, s kritickým pohľadom voči sebe samému. Zrkadlo dnešnej doby (stačí ísť v MHD a spočítať, koľko ľudí je bez telefónu v ruke). A napriek tomu je tam nádej, že to celé vieme zvrátiť. Nie asketicky, len cieleným uvedomovaním si toho, ako to funguje. Ďakujem, Samo. Vieme túto knihu pridať do povinnej literatúry, prosím?!
Dve hviezdičky dávam preto lebo kniha ku koncu mala aj zopár pekných pasáží, inak by bola iba jedna hviezdička, napriek veľmi vysokému hodnoteniu na goodreads a referencii od mojich známych.
Za mňa celkovo veľmi slabé. Knihu som si kúpila v domnienke, že ide o literatúru náučného charakteru, namiesto toho som dostala podivnú zmes faktov, myšlienok a príbehu.
Možno som len v živote mala možnosť prečítať veľa kvalitnej náučnej literatúry plnej referencii a odkazov, takže moje hodnotenie môže byť skreslené, ale z môjho pohľadu je veľmi prázdne keď autor vo svojej knihe tvrdí že "sociálne siete zvyšujú depresiu u mladých aj dospleých". Keď takýto výrok čítam hneď ma zaujímajú otázky ako: o koľko percent zvyšujú depresiu? Voči akému roku? Na akej štúdii sa takéto niečo zisťovalo?
Bez uvedených zdrojov literatúry mi príde kniha iba akoby bol nadpis rozpísaný na 230 strán. Čo aj bol.
Rovnako príbeh o pánovi Jánovi ktorý sa nesie skoro celou knihou mi prišiel iba ako vata na naplnenie počtu strán.
Téma je to dôležitá, o tom potom, ale podanie témy od autora nie je vôbec niečo čo by ma nadchlo.
Otvorte si oči, ľudia! Verte svojmu rozumu. Ľudia vám klamú... a iné ďalšie hity internetu: potrebujeme nahnevaného influencera, ktorý túto knihu prerozpráva virálnym spôsobom obetiam sociálnych sietí. Okrem riešenia (zničenia sietí) sa musíme popasovať aj s odstraňovaním napáchaných škôd (napr. opätovné zakrivovanie Zeme). Ďakujem, Samo.
Autor hneď v úvode upozorňuje, že úmyselne napísal pamflet. Nejako som tejto informácií nevenovala pozornosť a pokračovala v čítaní. Moja chyba.
Pár dní pred tým, než som začala čítať Sociálne siete musia byť zničené, som dočítala Stolen Focus od Johanna Hariho. Knihu som čítala v čítačke a bola som prekvapená, že už končí, ked som bola zhruba v 60%. Zvyšok obsahu boli zdroje. V tejto knihe, naopak, žiadne zdroje nie sú, iba úvodná kapitola, kde autor odporúča ďalšie knihy, ktoré ho inšpirovali (aj spomínaný Stolen Focus). Áno, je to pamflet, netreba zdroje, ale celý čas som sa nemohla zbaviť pocitu, že táto kniha mohla byť dlhší článok a vo výsledku by to bolo lepšie.
Príliš veľa vaty, príliš veľa začatých a nedotiahnutých myšlienok (napríklad časť o detstve bola pravdepodobne inšpirovaná knihou Stolen Focus, ale prišlo mi, že myšlienka toho, prečo to autor píše vlastne zanikla a tento vzorec sa opakoval), príliš veľa covidu. Naozaj som občas nevedela, či čítam knihu o sociálnych sieťach alebo o pandémii. Nepochopila som, prečo, prepánajána, je nosnou kapitolou knihy príbeh pána Jána. Chápem, že ľudí zaujímajú príbehy, názorné ukážky, príklady, niečo s čím sa vedia stotožniť, ale fakt si myslím, že sa to dalo výrazne okresať a viac sa venovať sociálnym sieťam než retraumatizovať čitateľov obdobím pandémie.
V knihe bolo viackrát spomenuté, ako nám sociálne siete podsúvajú negatívne emócie, ako sa aj spomínaný pán Ján cyklil v špirále negatívneho obsahu. Bohužiaľ, rovnaký dojem som mala z veľkej časti tejto knihy. V závere sa síce už upriamuje aj trochu pozornosti na technikálie sociálnych sietí a sú spomenuté nejaké tipy, ako s nimi bojovať, no môj celkový dojem bol, že tak ako pán Ján točil svoje nahnevané videá a písal statusy, rovnako sa Samo Marec vypísal z myšlienok a postrehov k téme, ktoré ho už zjavne dlho trápia a tiež sa v tom trochu cyklil.
Sociálne siete musia byť zničené. Súhlasím. Škoda, že táto kniha nebola údernejšia, štruktúrovanejšia a viac k veci.
"Stali sme sa svojimi názormi a ony sa stali našou identitou."
Samo Marec na príklade pána Jána ukazuje, ako jednoduché je stať sa závislým na sociálnych sieťach a ako jednoducho sa na nich vie človek radikalizovať. Každý asi poznáme (máme v rodine) takého pána Jána a niekedy bol jeho príbeh príliš blízko aj pre mňa. Aj preto mi trvalo, kým som začala túto knihu vôbec čítať.
Inak je to fajn si pri nej opäť raz uvedomiť, kde sa ako spoločnosť nachádzame a prečo terajšie socky fakt nepomáhajú k lepším vzťahom celkovo.
A neviem či to bol podzámer, ale niekoľko krát som si počas čítania znižovala denný limit v mobile (teda aj kvôli otrasným AI reklamám, ale well). A odporúčam to spraviť aj vám (ale poriadne, nie ten trápny limit od iphonu); endorfíny budú naplnené a zároveň tam nestrávite polku dňa. Howg.
4,75/5*
P.S. nepochopila som, že niekedy bol Facebook a väčšinou facebook. Zámer alebo prehliadnutie editora?
Povinné čítanie pre každého kto mal kedysi kamaráta alebo rodinného člena z ktorého je dnes dezolat a ťažko spolu hľadajú spoločnú reč.
Mám chuť ich kúpiť 10 a porozdavat do knihobudiek v mojom meste.
Ja osobne som na FB a IG už niekoľko rokov neaktívny a už dávnejšie som odfollowoval všetkých politikov, aj tých ktorým "fandím" a táto knižka pekne sumarizuje prečo.
Jedna hviezda dole za navrhované riešenia, aj keď tá paralela s fajčením je krásna.
Samo Marec vie písať a táto kniha nie je výnimka. Je napísaná čítavo a zrozumiteľne a ako úvod do témy slúži výborne. Osobne sa mi druhá časť zdala možno trochu dlhá a chcela by som viac v štýle tretej časti.
Prijal by som o 50 strán viac v poslednej kapitole, kde Samo Marec predstavuje jednotlivé kroky / riešenia, pretože aj tieto majú svoje chyby a nedostatky, ktoré síce autor naznačí, ale chýba mi to ich podrobiť skutočnej kritike a argumentácii. Ale aj tak dávam 5 hviezdičiek. Najmä vďaka autorovej empatii (ktorá nám mnohým tak chyba) a schopnosti uveriteľne popísať príbeh zradikalizovaného pána Jána.
Bolo to nečakane napínavé, aj keď sa dá vytusit, ako Jánov príbeh dopadne. Odporúčam všetkým užívateľom sociálnych sietí, najmä rodičom, ktorých deti tiež chcú byť na nejakej sociálnej sieti.
Na autora známeho svojou bipolaritou v zmysle textov, buď totálna apokalypsa alebo všetci sme slniečka a každého Mazureka treba ľúbiť, prekvapivo vyvážené. S čím ale nesúhlasím (tiež čerpám z bohatej dlhodobej osobnej skúsenosti ako autor) je, že vačšina aktuálnych dezolátov sú obete algoritmu. Časť nepochybne áno, aj tá intenzita zakonšpirovania sa tomu iste dá prisúdiť, ale tí čo v 90-tkach čítali Bosorku, milovali Mečiara a nenávideli Havla, židov, USA atď. sú len hlasnejší. Zmýšľanie je rovnaké a nemenné ako 30 rokov dozadu.
PS: Som veľmi rád za tej príklad z COVIDom. Ľudia nám umierali pred očami a dusiaci sa opakovali od slova do slova reči čo počuli od Fica, Harabina a podobných. Dúfam, že ich raz spravodlivosť za tie zmarené životy dobehne.
Socialne siete su urcite v tejto dobe problem, mozno vacsi, nez si "bezny" uzivatel uvedomuje. Suhlasim viacmenej so vsetkym, co autor popisuje. Osobne patrim k tym, ktori boli skepticky uz od zaciatku, aj ked este vsetko vyzeralo nevinne.
Socialne siete su v poriadku, ak su zalozene na specifickej teme a tym padom su viacmenej neskodne - prikladom su Goodreads alebo Strava. Iba fakticke prispevky, viacmenej bez komentovania, vsetko realni ludia.
Kniha samotna naozaj stoji za precitanie, v pribehu o Janovi by sa mnohi urcite nasli. Celkovo jej trochu chyba este jemne ladenie a vychytanie chybiciek (ako napriklad chybny nazov knihy v zavere, to je trosku pruser).
Knižka je fajn. Ak hobiti radi čítajú knihy o veciach ktoré poznajú tak táto knižka je podobného druhu. To ale nie je jej kritika. Zhrňa mnohé veci, ktoré som o sociálnych sieťach vedel/tušil/myslel si a prichádza k nejakým záverom. Okrem toho je aj prijemne napísaná a podarilo sa jej aspon u mňa pár krát nazrieť na seba, moje bubliny a na iných ľudí. Miestami depka (z reality). Mne to upratalo moje myšlienky, určite si zaslúži any si ju prečítalo čo najviac ľudí (suhlasiť všetci nebudú) Napadlo mi aj pár protiargumentov ale nemám potrebu s autorom polemizovať.
Trochu som sa zľakol názvu, ale Samo to asi tak má, že musí byť kontroverzný. Kniha sa mi však veľmi dobre čítala. Autor sa v nej na nič nehrá, nie je to nič odborné, asi by som to dielo nazval veľmi čítavou esejou. Skvelý a zaujímavý príbeh o našich životoch zasiahnutých pobytom na sociálnych sieťach a ako uvoľňujú to najhoršie z nás. Odporúčam na dovolenku ako oddychové a poučné čítanie.
Komplexné zhrnutie problematiky okolo sociálnych sietí, našich pocitoch z nich a súvislostí o ktorých možno aj vieme a aj niektorých o ktorých sme možno nevedeli. Nesmierne dôležitá kniha pre všetkých, ktorí majú záujem a snahu pochopiť to čo sa vo svete deje a prečo sa to deje a ako s tým vlastne sociálne siete súvisia.
Pre mňa ako človeka, čo väčšinu argumentov knihy pozná, to moc obohacujúce nebolo. Treba knihu dostať k rodičom a ich rodičom, tam by mohla padnúť na tú najviac úrodnú pôdu.
Slušne zhrnutie, ale v polovici mi začalo prekážať, že sa autor už často opakuje. Chýbali mi aj zdroje, najmä pri faktických tvrdeniach o menej známych prípadoch.
Vitajte v emokracii. Knižka je to prepotrebná, človek si vďaka nej uvedomí súvislosti a dôsledky. O zámeroch tvorcov a majiteľov sociálnych sietí – dnes už vlastne médií – niet najmenších pochybností. Ide o peniaze a moc. Skúste si napríklad zrušiť reklamu na Starlink na sieti X. Sociálne siete pochovali koncept súkromia aj koncept pracovného času. Pandémiu hoaxov a samoty šírili zároveň so šírením covidu. Názory dostali na úroveň informácií a namiesto mávnutia rukou nad kadejakou kravinou, algoritmy vťahujú ľudí do agresívnych diskusií, kde sa riešia hodnoty a identita. Debata o zle zaparkovanom aute môže skončiť takmer obesením previnilca. Čo tvorí našu identitu, (tradičné) hodnoty, nevieme, ale okamžite vieme, že tí druhí nám ich nabúravajú, berú a opľúvajú. Za všetko môžu ONI. Sociálne siete zrejme nebudú zničené, ale mali by byť regulované. Čím skôr, tým lepšie.