Ema Gillányiová žije v New Yorku. Balet, snúbenec, drahé kostýmy a vlasy v uhladenom uzle. Navonok má všetko. V skutočnosti však všetko stratila. Čas jej zlomil dušu. Diagnóza sa však zdá byť jasná.
Až smrť starej mamy ju donúti hľadať svoje skutočné stratené ja a vrátiť sa domov. Tam znova stretáva svoju menovkyňu z čiernobielych fotiek. Ema Gillányiová je potomkom šľachtického rodu a Eme pripadá, že bola všetkým, čím ona nikdy nebude. Odvážnou a rozhodnou ženou. Čakala by ju krásna budúcnosť, nebyť toho, že nad Európou sa sťahujú hnedé mračná.
Pod strechou kaštieľa stáročia kvitne rodová kliatba a vzniká i boľavý cit. Filipa a Emu spája okrem lásky i spoločný boj. Povstanie je jediná cesta na slobodu, najmä keď rodina oficiálne podporuje Tisa a jeho režim.
Je Ema pripravená chrániť rodové tajomstvá a prijať pravdu, ktorá ju spája s minulosťou? Alebo sa znova zlomí a stiahne?
Ponorte sa do magického príbehu, v ktorom ožíva to, čo sa nepochovalo a čaká len na chvíľu, keď sa otvoria dvere.
Kniha sa mi nečítala ľahko, mala som pocit, že autorka si v niektorých odsekoch protirečí, skáče v deji alebo nezmyselne nadväzuje.
V kapitolách, kde som očakávala, že konečne príde napätie, sa nič nestalo – napr. scéna, keď sa Ema skrývala v osade, kam nečakane prišli gardisti, alebo keď našla v pivnici listy (pripadalo mi to nedotiahnuté, len na pár riadkoch skonštatované, čo je škoda, lebo to malo potenciál). Iritovali ma tiež nezmyselné žiarlivostné scény – hodnotím ich ako silené a opakovane som prevracala očami.
Boli však aj časti, ktoré boli napísané dobre – napr. keď Max po príchode domov opisoval, čo sa stalo a čo ho trápi, a tiež záverečná scéna s doktorom.
Priznávam, že je to jedna z mála kníh, pri ktorých som zvažovala, že ju nedočítam. Je to však zároveň jediná kniha od tejto autorky, ktorá sa mi dostala do rúk, preto nevylučujem, že jej ostatné knihy môžu byť fajn – alebo mi proste len nesadla. 2/5*
Kniha "Volali ma Fénix" bola, bohužiaľ, veľkým sklamaním. Hajduková patrí medzi moje obľúbené slovenské spisovateľky práve pre jej historické romány, v ktorých neskutočne zaujímavo knihách využíva mix faktov a mystérie, zvyčajne vo forme cestovania v čase/ spomienok z minulosti. Táto kniha, aj napriek jej dlhému písaniu a autorkinej snahe zapracovať tradície, nárečie a históriu Margecian či SNP, bola veľmi ťažko čitateľná.
Hlavná postava Ema je veľmi vyumelkovaná postava, pri ktorej čitateľ nad ničím nemusí uvažovať. Je doslova jednorozmerná. Čitateľ nemá priestor ju spoznať, pretože v každej kapitole je mu vnucované to, ako je "divoká, nezastaviteľná a má neskrotné ústa". Pričom dejovo začne Ema byť reálne zaujímavá a "neskrotná" v posledných 30 stranách knihy. Autorka sa snaží Emu vykresliť ako rebelku, avšak je to nesmierne silené. Ema pracuje ako sekretárka pre gardistov a jej veľká rebélia je polovicu knihy ich prezývka - škapi. Škaredí patetickí panáci. Kebyže má Ema 8 rokov, je to milé, ale keďže má v príbehu 20+, tak je to celkom trápne.
Emine reakcie sú taktiež zaujímavé. Jej kamarátka, ktorá je židovka je odvlečená na silu do getta? Ach, to je smutné. Gardisti jej zastrelia koňa? Hádže sa v horúčkach po kúpelni a upadáva do kómy. Zomrie jej otec, obesí sa jej najlepší kamarát v ich stajni, Nemci popravia polovicu dediny? Smutné, som unavená. Zmizol Filip? Nevie spať, nevie jesť, má stavy ako keby jej pomaly šlo preskočiť.
Milostná zápletka v tejto knihe nedávala skoro žiaden zmysel. Prídeme na to, že v pivnici je živý rodokmeň, ktorý je prekliaty Rómkou a teda každý prvorodený z danej rodiny je nútený cestovať v čase. Ema takto stretne Filipa, ktorý sa nachádza v JEJ rodokmeni. Teda, sa zaľúbila do svojho... uja?
Celá táto kniha pôsobila trošku ako polepenec a čítala sa ťažko. Niektoré časti boli nedotiahnuté, rýchlo odfláknutné a niekedy Ema narážala na veci, ktoré reálne nemala ani ako vedieť, počuť, odpozorovať, len aby sa dej mohol rýchlejšie pohnúť vpred. 3/4 celej knihy tvorili pomalé, umelo natiahnuté a nudné scény. Oceňujem pasáže s partizánmi, odboj Slovákov a výchovu slovenských žien zo strany Zoje, avšak toto boli najmenej bolestivé časti tejto knihy.
This entire review has been hidden because of spoilers.
Asi som si práve našla novú obľúbenú autorku. Wow.
Jedná sa o historický román s magickým realizmom a aj s vedľajšou romantickou linkou z obdobia SNP.
Opísať, aké pocity vo mne kniha vyvolala, je ťažké. Ja som s postavami prežila toľko emócií. Neviem presne, koľká je to autorkina kniha, a pre mňa to bol prvý zážitok, ale v tejto po celú dobu cítiť jej talent. Tú hĺbku v deji. Prepracovanosť postáv.
Kniha je špeciálna nielen príbehom, ale aj postavami. Najviac vyzdvihnem práve hlavnú hrdinku Emu. Jej najsilnejšou zbraňou bola jej empatia, ktorá bola obdivuhodná. Nerozdeľovala ľudí podľa ich vierovyznania ani farby pleti. Aj zo svojej privilegovanej pozície robila všetko pre to, aby ľuďom pomáhala tak, ako vedela. Nebojovala fyzicky, ale stále odporovala vlastným spôsobom. Pokojne aj poviem, že patrí medzi moje obľúbené postavy vôbec.
Magický realizmus vôbec nezasahoval do histórie a aj s nádychom nadprirodzena si zachoval tú skutočnú tvár 40-tych rokov. A práve to, že sa príbeh odohráva v pozadí skutočných udalostí, dodalo celej knihe silu, ktorá zasiahne. Ku koncu som mala priam zimomriavky, lebo tu sa nejedná o fiktívny príbeh, ale o dôležitú časť dejín Slovákov. Prečítate si, aké podmienky vládli na Slovensku počas 2. sv. vojny. Čím si prechádzali židia a cigáni. Cez oči Emy budete prežívať bolesti aj tragédie iných. Budete mať zimomriavky aj zadržiavať dych.
Ak ste náhodou ale čitateľ, ktorý si skôr potrpí na romantickú časť, ani tá tu nechýba. Figuruje tu jeden z mojich obľúbených trópov a tým je starcrossed lovers. Poviem vám, dávno som nečítala romantický príbeh, ktorý by niesol takú veľkú obetavosť, bolesť, ale aj odhodlanie. Odhodlanie bojovať pre šťastný koniec.
Táto kniha bola emotívna, hlboká a hlavne čarovná. Pre mňa osobne až jeden veľký masterpiece. Má takú veľkú hodnotu a to hlavne pre Slovákov, ktorí si chcú bližšie prečítať o vlastných dejinách. Zaslúži si aj 100 hviezdičiek a ja ďakujem za zážitok, ktorý mi kniha darovala.
Veľmi pekná kniha, číta sa ľahšie ako iné knihy od autorky s vojnovou tematikou. Veľmi oceňujem, že autorka sa rozhodla aj pre Slovenské prostredie a niečo zo slovenských dejín.