Plechové nebo

by Eva Borušovičová

Kniha posledných textov Evy Borušovičovej, ktoré vychádzali v časopise Madam Eva a denníku SME, doplnená o jej nedokončenú divadelnú hru.

Táto kniha je spojením dvoch projektov, na ktorých Eva Borušovičová pracovala až do svojich posledných dní. Jednak zbierky textov a jednak nedokončenej divadelnej hry Plechové nebo. Plechové nebo je označenie pre jav, kedy sa rádiové vlny prenášajú lepšie než zvyčajne, vďaka čomu je prenos jasný a zreteľný. A práve o tom táto kniha je. Dočítate sa v nej, ako si užívať kontinuitu, ako tancovať, akoby sa nikto nedíval a ako nájsť svoju silu v nežnom šlendriánstve.

Z každého textu Evy Borušovičovej je cítiť jej láskavosť, vľúdnosť, ale aj nádej a odhodlanie žiť v lepšom svete. Jasne a zreteľne. Akoby tu s nami stále bola. To je Plechové nebo.

240 pages, Hardcover

First published January 1, 2026

About the author

Eva Borušovičová was a Slovak writer, movie director and screenwriter. She was also known as a writer under her own name as well as under the pseudonym Maxim E. Matkin.

Reviews

[Veronika (arvonkine_knihy)]

To nie, že mi táto kniha pohladkala dušičku. Ona si ma vzala, objala ma a pohladila ma celú ❤️

Podčiarkovala som a rožtekovala som. Usmievala som sa a dojímala som sa.
Naberala som silu. A sebavedomie. A odhodlanie. Nielen veriť v seba, ale aj v druhých. Že sa všade a v každom dá nájsť dobro.

A že nech sa deje čokoľvek, "všetko sa dá vyriešiť".

Čítajte Evu Borušovičovú, keď sa cítite zle, bude vám lepšie. A čítajte ju, aj keď sa cítite dobre, lebo vám bude ešte lepšie!

[Kniharikaknihuska]

Srdcovka 🤍

[Veronika Vrtielková]

Keby som vedela zo slov, ktoré mi lietajú hlavou písať príbehy, tak by to vyzeralo veľmi podobne ako Evine Plechové nebo.

Obyčajný život, obyčajne príhody a predsa sa v nich toľko skrýva. Cítim, že Eva verila v dobrô ľudí. Že chcela veriť, že aj v tom zlom sa nájde vždy niečo dobré.

Písať o tom, aby sme sa nebáli roztiahnuť krídla ako motýľ, o tom, že všetko sa dá vyriešiť, že nemá zmysel chcieť sa zapáčiť cudzím ľuďom, že existujú ľudia, ktorí sú našimi čik čik domčekmi, že každý deň si treba urobiť malú radosť je v tomto svete tak potešujúce a povzbudzujúce.

Vždy, keď som vzala knihu do ruky Eva akoby vedela, čo práve potrebujem počuť a tak sa každý príbeh stal veľkým pohladením pre moju dušu.

[Katka]

Potrebná dávka Evinej nádeje, vľúdnosti a optimizmu. Nadeľte si, koľko a kedy treba.