Příběh osmiletého chlapce, jehož rodiče se nevrátí z návštěvy Vídně, a on proto vyrůstá u svých prarodičů. Žije obklopen svými dětskými a dospělými přáteli i nepřáteli v téměř magickém prostředí Staré Vsi, v navenek idylickém pohraničí. Děj knihy se odehrává v polovině šedesátých let minulého století a hlavní hrdina prožívá svá dětská dobrodružství a přitom se učí i něco o životě, o jeho kráse i těžkosti. To, že jsou jeho rodiče relativně blízko, a přitom beznadějně daleko, dodává jímavému příběhu zajímavý paradox, který se chlapec ve své dětské naivitě rozhodne vyřešit tak radikálně, jak to jen zvládne. Podle knihy byl natočen film Jak jsme hráli čáru.
Pišťanek was a prose writer who managed to come out with a new type of prose at the beginning of the 1990's. He began publishing at the end of the 1980's in Slovenské pohľady, the best literary magazine in those years. His novelistic debut, Rivers of Babylon was an unusual success with the readers as well as the critics. The author described what was then a non-traditional topic for the Slovak literature - the Bratislava underground - using very expressive language and a variety of stylistic levels. The characters that fill his novel are small-time crooks and bigime entrepreneurs-privatizers as well as prostitutes. The only ambition of these people is to make their life more pleasant which, in their understanding, means to cheat, exploit, or destroy the others. In this world, one person manages to make his way to the top, a man from the village, the main character Racz, due to his unswerving pursuit of power and money. Somewhere in the background of these activities, the revolutionary changes of 1989 (the break-up of the Soviet Empire, the liberation of Eastern Europe) unfold. Inspiration for this novel comes from the para-literature and Pišťanek stressed the rectilinear narrative and fast-paced plot. While he presented the situation in an impersonal, laconic manner, he was precise in his analysis of the actual situation, even though the subject of his work may have been rather bizarre and grotesque. The Young Dônč is a collection of three long short stories: Debutante, The Young Dônč, and Music. In the story The Young Dônč we encounter the topic of the degeneration of the Dônč family caused not only by alcoholism of all its members, but also by its accompanying feature: the total ignorance and disinterest in anything that goes on outside the territory of their own home. The author parodied here some texts of previous periods, nevertheless, his irony was aimed at the present. Even his story Music, with its grotesque elements, is a precise sociological probe of the "normalized" life of the Seventies. Pišťanek followed-up his successful novel by publishing Rivers of Babylon 2, or Wooden Village, and Rivers of Babylon 3, or Fredy's End. This trilogy is so unusual, provocative and controversial that it will take Slovak criticism and literature in general some time to come to terms with it. One should also not overlook his fascinating The Tales of Vlado the Great and The New Tales of Vlado the Great. These are satirical tales that combine the charm of Hassidic fairy tales, Sufi instructional tales, and Slovak folktales with Buddhist koans in a transcendent manner, so that even the intended target was said to have enjoined reading them.
Rivers of Babylon (1991), The Young Dônč (Mladý Dônč, 1993), Rivers of Babylon 2, or Wooden Village (Rivers of Babylon 2, alebo Drevená dedina, 1994), The Tales of Vlado the Great (Skazky o Vladovi, 1995), The New Tales of Vlado the Great (Nové skazky o Vladovi, 1998), Rivers of Babylon 3, or Fredy's End (Rivers of Babylon 3, alebo Fredyho koniec, 1999)
Hoci nemám s autorom rovnaký rok narodenia a ani rodisko, jeho rozprávanie javí nápadnú podobnosť s tým, čo v súčasnosti pri rôznych príležitostiach rozprávam vlastným deťom. Sú to spomienky týkajúce sa detských hier, hračiek, dobrodružnej literatúry, televíznych programov, dedinských hodov, prvej čapovanej kofoly, či obedov v školskej jedálni. Jeho beletrizované spomienky však nemajú povahu akéhosi spomienkového optimizmu.
Nebagatelizujú a ani nefetišizujú. Sú obrazom doby, pohľadom dieťaťa resp. detí, ktoré si medzi kulisami nenormálnosti, žijú svoje normálne životy. Nežijú ich však odtrhnuto od sveta dospelých. Sú jeho súčasťou, zvedavo načúvajú ich rozhovorom, preberajú ich názory, kopírujú ich správanie, stávajú sa ich obrazom a občas aj obeťami. Aj preto je Rukojemník ako prepis kolektívneho vedomia všetkých nás, ktorí sme časť svojho života prežili v tzv. socialistickom zriadení a zároveň disponujeme nezahmlenou pamäťou.
celý apríl som sa nevedela prehrýzť 50 stranami, zvyšok prečítala teraz za dva dni. na konci som bola veľmi dojatá. fascinovalo ma blízke zachytenie detstva, ktorého obrysy si už sama predstavujem čoraz nepresnejšie, neviem naladiť správny tón. autorovi to išlo, musel to dlho cibriť. ako keď si pozriete nejaký film, ktorý ste naposledy videli ako dieťa a občas na stotinu sekundy zacítite presne to, čo ste cítili vtedy. ťažko je ľahko žiť.
Kniha Rukojemník od Petra Pišťaneka nie je pekná iba navonok, aj keď jej originálna obálka od Doda Dobríka (ktorý stojí napríklad aj za vizuálmi podujatí ako TEDxBratislava či Voices Live) bola sprvu primárny dôvod, prečo som si ju zadovážil, ale ona tak nejako týmto dojmom pôsobí celkovo. A hlavne po prečítaní.
Źivot osemročného chlapca sprevádzajú udalosti, na ktoré si každý z nás určite občas nostalgicky zaspomína, ale i také, ktoré nezažil vôbec. V tom druhom prípade je nutné dodať, že vďaka Bohu. Akoby nestačilo, že v čase železnej opony bola sloboda pre ľudí akýmsi synonymom slova fiktívny, malého Petra Achbergera navyše opustili rodičia, ktorí sa z návštevy Viedne, od pohraničnej Devínskej Novej Vsi vzdialenej len čo by kameňom dohodil, domov nevrátia a tak sa jeho výchovy zhostia starý rodičia – dedo krčmár a babka... proste babka. Grom knihy je teda vysporiadanie sa chlapca so situáciou, v akej sa nachádza a ktorú je odhodlaný, stoj čo stoj, riešiť podľa seba.
V prípade darčekov a blížiacich sa Vianoc sa vraví, že knihou nič nepokazíte. O tejto to platí dvojnásobne, lebo tí starší zaspomínajú na časy dávno minulé a tí mladší pochopia, aké to kedysi u nás bolo.
Slovenské knihy čítam málokedy. Mám však na to skvelú výhovorku - keďže po a) celý čas žijem v domácom prostredí, b) zo všetkého intelektuálneho humbuku ma bolia cítivé orgány a po c) strašne rýchlo sa iracionálne nasrdím, vzhľadom na tendenciu slovenskej pôvodnej tvorby čerpať z našej minulosti takým či oným spôsobom si radšej udržiavam zdravý odstup. Aj po tejto knihe sa asi dlho ničoho podobného ani nedotnem. Asi nejaký divný pud sebazáchovy. Rukojemník je totiž knižka, ktorá je plná divného detského smútku, naivných i tvrdých peripetií života v zapadákove, malých veľkých dobrodružstiev, dejinného búchania hlavou do steny ale i boľavých dospelých scén. Aj som sa zasmiala, aj som si poplakala, aj ma zamrazilo. Išlo o veľmi intímny literárny zážitok. Je to skvelá kniha. To určite. Ale zásahov do čierneho človek tiež znesie len obmedzený počet a len raz za čas. Každopádne, Ferko Glanz je u mňa po Anči-zmiji jednou z najväčších tragických postáv slovenskej literatúry. Brrr.
krasTne. dej odkvapkava ako vosk zo sviecky. nic sa nedeje. ved sa ani nema co a preco. a predsa, kusok po kusku sa odvija citlivo a uveritelne vypointovvany pribeh. v zavere som uronila pol slzy. bedeker pre deti kapitalizmu od dietata socializmu. alebo: hesteg preco bol socik zlo. velmi dobre. druha sucasna sr kniha za dlhe roky ktora u mna obstala na vybornu.
Och, toto bylo super. Po zážitku s haluzemi v Sekerou a nožom mě Pišťanek velmi pozitivně překvapil, jak se dokázal vcítit do světa malých dětí a dokonale převyprávět jejich každodenní prožívání světa, jejich povahy, strachy a sny. A děda, joj, dokonalá esence lidskosti, vzdělanosti a hospodské psychologie :)
Knihu som dostal na Vianoce ako darček a nemal som teda žiadne očakávania. Film som taktiež nevidel, pamätal som si len autora Petra Pišťaneka, ako jedného z autorov môjho obľúbeného, dávno zaniknutého internetového blogu Inzine, kde publikoval aj krátke poviedky, ktoré boli použité aj pri písaní románu, ako som sa dozvedel v doslove knihy.
Musím priznať, že ma kniha príjemne prekvapila, ide o krásne napísaný text, ktorý sa ľahko číta a ku koncu je človeku, až ľúto že sa musí rozlúčiť s detskými hrdinami knihy a ich dobrodružstvami.
Havnou postavou je malý Peter Achberger, ktorého rodičia odídu do Rakúska a on ostane v opatere svojich starých rodičov na Slovensku.
Ide o krásny melancholický príbeh inteligentného chlapca žijúceho v Devínskej Starej Vsi, na pozadí ktorého autor vykresľuje politické a spoločenské zriadenie v 60. rokoch a vy už od začiatku mimovoľne tušíte, v ktorom roku sa to celé doslovne skončí.
Kniha je plná zaujímavých postáv, ktoré budete milovať a nenávidieť. Pre tých skôr narodených určite aj nostalgická spomienka, aké boli časy bez tabletov, mobilov a Facebooku, pre nás mladších nádherné putovanie detským svetom s detským vnímaním dobra a zla.
Krásna kniha, ktorú si určite rád prečítam znova, tak ma zaujala.
Podle této knihy vznikl film? Nejsem si vědoma, že bych ho viděla. Kniha je ale perfektní. Někdo ji označil za plochou, ale tedy nevím, jakou má dotyčný představu, že plochý útvar vypadá... tohle je náhodou hodně dobře vystavěný příběh... Vzala jsem ho proto, že stál jen pár korun, měl geniální grafickou obálku a odehrává se to v Devínské Nové Vsi, kde jsem zrovna ten rok byla 2x na výletech a ráda bych tam znova. A pak taky i to, že jde o slovenský příběh, který začíná v době po válce. Zdánlivě prostý a obyčejný příběh lidiček na vsi... a je tu krásně znázorněno, kdo kde .. posty, komunismus, kdo je skutečný kamarád a kdo ne... prostě velmi zajímavé věci.. a zároveň... pokud jste se narodili někdy v té době.. tak možná budete i vzpomínat a budete vidět věci, které jste zažili. Možná se objeví i nostalgie. Kniha celkem zdařile vystihuje dobu. Skvěle se čte. A já rozhodně nejsem zklamaná. Naopak. Bylo to fajn... ano, nebylo tam jako velké nepřátelské a vyhrocené drama, ale i tak se tam neustále něco dělo. Za mne mohu jen doporučit. Rozhodně to stojí za přečtení.
An absolutely beautiful book. It reads with such ease, I found myself lost in it for hours. I never thought I could enjoy a book about a kid's perspective on life, but this one was different, and will stay on my mind for a good while.
Kniha na objednávku, ktorá sa zaujímavým nápadom, znalosťou prostredia a reálii, či kvalitným jazykom ležérne snaží maskovať svoju bezvýznamnú povrchnosť. Pomerne neúspešne. Pišťanek tu ide samospádom, spoliehajúcim sa na nepoučeného čitateľa - s ošúchanými schémami namiesto invencie, so stereotypmi nsmiesto charakterov a s enumeratívnosťou namiesto plastickosti.
Čas stroju do minulosti, krásny výlet do detstva. Bez spomienkového optimizmu. Je to aj o filmových a knižných hrdinoch, ku ktorým sme vzhliadali a o prvých láskach alebo chutiach, ktoré sa nedajú zabudnúť, ale hlavne o detskej samote. O tom, ako nám dospelí nerozumeli a ako sme my nechápali ich svetu a prioritám, o ťažobe musieť sa zapojiť do kolektívu, o najšťastnejších momentoch, keď človek môže byť sám za seba a sám so sebou. Nevyrastala som koncom šesťdesiatych rokov, ale všetko, čo Rukojemník opisuje je mi blízke. Bandy, hierarchia v škole, hrdosť vlastniť bicykel, neuveriteľne vzdialený svet, ktorý nám ukazovala rakúska televízia. Jediná scéna, ktorá ma sklamala, alebo som si ju predstavovala inak, bol prvý návrat Petrových rodičov do Československa, bolo v nej prekvapivo málo emócií. Ale inak zábavne a veľmi trefné.
Spomienky na detstvo, spomienky na hry, priateľstvá, prvú lásku a vytúženú prítomnosť rodičov, od ktorých bola hlavná postava pre ostnaté ploty dlhé roky odlúčená. Príbeh je plný citu, myšlienok a sama som si pri nich zaspomínala na svoje detstvo (hoci som nevyrastala v 60. rokoch, mala som obdobne krásne zážitky - hry, detská predstavivosť, naháňanie sa na bicykloch s rapkáčikom z jogurového kelímku, hľadanie pokladov...) i zauvažovala som nad tým, či aj dnešné deti žijú tak plnohodnotné detstvo, majú toľko zážitkov a krásnych priateľstiev. Hoci v tom čase bolo plno obmedzení a nástrah, život ľudí bol možno predsalen o kúsok krajší a najmä mali k sebe ľudsky bližšie :(
Rukojemník je obľúbená kniha mojej mamy. Toľkokrát mi hovorila, že si ju musím prečítať, až som sa na to nakononiec podujala. Tri štvrtiny som teda vnímala ako povinné čítanie, hoc aj príjemné a milé. Nostalgia, detstvo, tak trochu pelíškovská atmosféra... to ja moc nemusím. Ale v poslednej štvrtine ma príbeh úplne dostal a dojal. Až som slzu vyronila.
Aj by som sa šla poprechádzať na spomínané miesta do DNV, ale namiesto Tehelne sú už len výrobné a logistické haly. A kostol s cintorínom obkolesený panelákmi.
Obálka, veľakrát právom vychválená, vo mne evokuje cestu ku starkej cez prázdniny.
Kniha bola úplne úžasná. Čítanie som si užívala od začiatku do konca. Mám pocit že kniha je lepšia ako film. V knižke je toho oveľa viac a oveľa lepšie vysvetlené. Kniha určite za to stojí. Kto si ju prečíta, podľa mňa neurobí zle.