Citronlunde, chokolade, delikat bagværk – og et nyt, mystisk dødsfald
Hugo Lind har valgt at blive i Italien, og da rejseleder Lara Belmonte har brug for en buschauffør, stiller han selvfølgelig op. Denne gang har Belmonte Travels arrangeret en luksustur på Amalfikysten for forretningsdynastiet Byhlén. Rygtet vil vide, at patriarken Gottfrid Byhlén endelig er klar til at give ansvaret for sit konfektureimperium fra sig – men til hvem? Og er der en, der er parat til at slå ihjel for at gå sejrrig ud af magtkampen?
Anders de la Motte, a former police officer, made his debut in 2010 with the award-winning thriller Game and has since then been one of Sweden’s most beloved and popular crime writers. He is the author of several acclaimed and bestselling crime fiction series, among them the suspenseful Skåne Quartet. Published in 2022, The Mountain King is the first bestselling installment in his new Leo Asker series.
Zločin v Amalfi: detektivka, po které si zarezervujete letenku
Minulý rok mě velmi příjemně překvapila netradiční detektivka Zločin na Capri. Všiml jsem si ji především proto, že od Anderse de la Motteho jsem před lety pár knih četl a zajímalo mě, jak se jeho styl vyvinul. Nemohl jsem být překvapenější. Zločin na Capri byl prostě jiný. Takovým krásným a velmi okouzlujícím způsobem.
Takže neexistovala možnost, že bych v sérii nepokračoval. A když před pár týdny přišlo pokračování (Zločin v Amalfi), nečekal jsem ani minutu.
Až do poloviny knihy jsem pochyboval, jestli to vlastně je detektivka, ale podobně jsem to měl vlastně u předchozího dílu. Čtenáři je sice hned na úvodních stránkách naznačeno, že se chystá strašný zločin, ale ten dlouho a dlouho nepřichází. Místo toho se seznamujeme s rodinou Byhlénů, která vlastní tradiční čokoládovnu, jíž se v posledních letech moc nedaří. Navíc rodinu obchází staré a nepříjemné tajemství: existuje podezření, že někdo kdysi ukradl recept na jejich ikonickou pralinku a konkurenční firma podle něj vyrábí napodobeninu, údajně méně kvalitní, ale o to úspěšnější.
Anders de la Motte se svou ženou Anette do detailu popisují prostředí italského Amalfi. Kniha je vlastně až někam do stránky 190 takovým literárním průvodcem. V kontextu detektivky by to mohlo znít jako výtka, ale tak to vůbec nemyslím. Zločin v Amalfi je zábavně napsaný, čtivý a napínavý příběh. Zatímco jiní autoři by už dávno řešili, kdo koho zabil, tady nám autoři nejdřív pomalu představují charaktery jednotlivých členů rodiny a teprve potom je rozehrávají proti sobě.
A taky čtenáři postupně podsouvají nitky k tomu, kdo bude vlastně obětí. Cesta k poznání, kdo se stane mrtvým, mi přišla stejně atraktivní jako pozdější pátrání po pachateli. K tomu popisy krásného Amalfi, jídla a vína (musel jsem si pořád něco googlovat, abych se nakonec rozhodl, že navzdory všem zvěstem o turistickém pekle chci Amalfi jednou navštívit). Anders de la Motte je zkušený spisovatel a jeho žena z tohoto regionu pochází, spojením těchto dvou kvalit vznikla skvělá kniha.
Při čtení jsem si s oblibou musel dát pohov a chvíli jen snít o italské dovolené – popisy jídla a krajiny jsou natolik sugestivní, že jsem se přistihl, jak si v duchu plánuju výlet na pobřeží. Ocením taky, že jde o klasickou „pusseldeckare", tedy skládankovou detektivku ve stylu Agathy Christie: skupina lidí, jeden (nebo víc) mrtvých a hádanka, kterou si čtenář postupně skládá spolu s vyšetřovateli. Je to mysl a klidnější detektivka, ideální pro ty, kdo nemají rádi příliš krvavé thrillery, ale chtějí napětí, dobré jídlo a cestování zároveň. Chytrá zápletka bez přemíry krve a násilí – přesně to jsem při čtení ocenit.
V porovnání s Vraždou na Capri musím říct, že tohle je o krok napřed: kniha je kratší, lépe sestříhaná a drama uvnitř rodiny vynikne víc, protože se autoři méně opakují v motivech. Čte se jedním dechem a nenašel jsem v ní zbytečné odbočky. Přesně ta atmosféra, pro kterou Švédové mají výstižné slovo „mysig" – tedy něco jako pohodový, útulný, příjemný – je podle mě tím, co knihu nejvíc odlišuje od běžné produkce severských detektivek: místo chladu a deprese tu najdete sluníčko, citronové háje, pralinky a rodinné spory u večeře.
Možná je to jiná detektivka, než byste od severského autora čekali, ale rozhodně stojí za to dát jí šanci. Pokud vás po dočtení chytne stejná chuť na Amalfi jako mě, neberte to jako vedlejší účinek, ale jako bonus.
Den var inte lika bra som den första, känns som lite väl mkt upprepning, lättläst till och med lite för enkel kan jag tycka så jag är inte imponerad. Det som höjer boken är det detaljerande skrivna om maten och dryckerna det gör att man får inlevelse i boken. Lite väl många personer att hålla reda på tycker jag när alla kom från samma familj. Det var nog lika många i andra boken men då var det enskilda par och lättare att hålla i sär.
Kde sa končí prvá kniha, tam začína druhá. Lara poprosí Huga o pomoc, a tak zastúpi za šoféra autobusu pri zájazde na Amalfi. Klientmi Belmonte Travels sú vysokopostavení členovia cukrárenskej rodinnej firmy Byhlénovcov. Medzi cestujúcimi vládne pod povrchom napätá atmosféra, ktorá sa postupne vyderie na povrch ako láva neďalekého Vezuvu.
Pokračovanie série “Vraždy pod slnkom” sa nieslo v podobnom duchu, ako “Smrť na Capri”. Bolo to príjemné oddychové krimi plné kulinárskych a cestovateľských tipov. (Hneď by som sa pripojila k ich programu!) Opiera sa o pomalý rozbeh s budovaním atmosféry napätia medzi postavami, odkrývaním ich tajomstiev a pohnútok. K samotnej vražde dôjde až približne v polovici knihy. Osobné príbehy Lary a Huga boli menej v popredí ako v prvej časti, čo mi, popravde, vyhovovalo. Potešilo ma, že autori v príbehu vymysleli spôsob, akým mohol byť pri vyšetrovaní prítomný rovnaký komisár ako na Capri, hoci v realite by to nebolo možné.
Pri jednej malej epizódke v úvode knihy som si v duchu povedala, že bude dôležitá. Pripomenula som si ju pri objavení tela a vytvorila svoju vlastnú teóriu, čo sa obeti stalo. Potešilo ma, že som sa nemýlila, aj keď som nevedela, kto vraždil.
“Intrigy na Amalfi” bola výbornou voľbou pre čítanie s dovolenkovou atmosférou, nenáročným, ale stále vyžadujúcim analýzu jednotlivých dejstiev pre uspokojenie svojho vlastného vnútorného detektíva.
Väldigt lättläst sommardeckaren! Har dock märkt att jag uppskattar kortare kapitel - dels för koncentrationens skull, dels för att det känns som att läsningen går snabbare😅
Uppskattade dock inte helt hur boken var upplagd. Var en hel del svammel om saker som (i slutändan) visade sig vara helt orelevanta. Gjorde det ju heller inte så lätt att lista ut vem som låg bakom mordet såklart… men överlag relativt spännande!
Påminner lite om Cirkusdäckarna eller Detektiv Pingvin som jag läser för min sexåring, förutom all detaljerad beskrivning av mat och dryck… så kan det gå när man spontanköper en pocket på ica för att ha något fysiskt att läsa på semestern.
Detaljer är uppenbarligen inte min starka sida... Jag hade inte listat ut vem mördaren var, men det var inte en total överraskning ändå. . Tänk att sitta på bönpallen på en Vespa och åka runt i Italien . Jag längtar redan till nästa bok
3,5 * Pribeh konplikovaný a podľa mňa zbytočne zdĺhavo napísaný, ale aspoň sa dej odohrával v najkrajšej krajine na svete - v Taliansku 😁🇮🇹 takže táto skutočnosť prispela k môjmu celkovému hodnoteniu 3 a pol hviezdičky ⭐️
Detta är den andra delen i serien Mord under solen, som inleddes med Ett fall på Capri.
Boken går bra att läsa utan att man läst den första. Man får alla väsentliga bitar förklarade för sig så man hänger med bra, men ändå rekommenderar jag att man början från början.
Boken tar vid inte långt efter den första boken. Hugo Lind har stannat kvar i Italien och nu har han hoppat in som busschaufför när Lara Belmontes ordinarie har fått förhinder. Denna gång så är det ett familjeföretag som har bokat en tur. Familjen Byhlén är ett stort namn inom konfektyrindustrin i Sverige.
Precis som första boken så börjar det med att någon hittas död, och frågan som man ställer sig är om det är mord eller en olycka och vem är det som är den döde. Handlingen hoppar sedan tillbaka några dagar så vi får följa upptakten till dödsfallet. Det blir en gåta för läsaren att klura på och ta del av.
När man läser denna så får man inte bara en underhållande och spännande handling när det kommer till dödsfallet och mysteriet runt det. Boken är lika mycket en upplevelse när det kommer till geografi, mat och även historia. Man känner verkligen att författarna uppskattar och vill fånga denna kulinariska resa som Italien består av, de lyckas med att fånga detta.
Det finns även en härlig humor. Hur författarna skildrar detta, för svenskarna, viktiga ämne när det kommer till vilka praliner en viss chokladask innehåller så kan man bara småle och hålla med. Nu är det för visso ett helt påhittat företag i boken, man svenska folkets åsikter finns där likaså.
När det kommer till stilen av deckare så kan jag inte låta bli att tänka på den mera klassiska deckaren, som till exempel Agatha Christie. Det är en grupp med människor som vi får lära känna, ett eller kanske flera dödsfall, och någon som försöker klura ut hur allt ligger till. Här har författarna fått till en härlig nöt att knäcka när det kommer till mysteriet.
Det är en mysigare och mera lugnare deckare, men ändå så finns det en spänning i den. Så för de som inte vill ha allt för blodiga deckare så är denna perfekt, om man sedan gillar mat och resor så är det ett ännu större plus.
I think I am starting to understand what kind of reading experience these books offer.
They are not the kind I devour in a day. The pacing is slow, deliberate, and in no hurry at all. On one hand, I really appreciate that because it gives the characters, their dynamics, and the setting time to breathe. On the other hand, it also means I do not constantly feel the urge to pick the book back up.
Still, I liked this one more than the first book set on Capri.
Hugo and Lara continue to be a very enjoyable duo. There is definitely chemistry between them, but I actually appreciated that the authors did not rush their relationship. Normally, I love when characters finally get together, so at first I was a little disappointed that they did not end up as a couple here.
But the more I thought about it, the more I liked that choice.
Hugo is still grieving his wife. It makes sense that he would feel guilty for enjoying Lara’s company, while at the same time wanting to move forward with his life. That conflict felt very human and grounded. So in the end, I am glad their relationship was allowed to stay in that in-between space for a little longer.
As for the mystery itself — there really were intrigues everywhere. 😄
I spent most of the book convinced that either Carl or Gottfried had to be responsible, so the actual killer genuinely surprised me. I always appreciate a mystery that can still catch me off guard near the end.
And then there is Amalfi itself.
The descriptions of the coast, the landscape, the architecture, the food, the drinks, the history, the little Italian phrases, and even the superstitions added so much charm to the story. The setting is easily one of the strongest parts of this series, and this book made me want to experience that atmosphere for myself.
Overall, this was a very pleasant read.
Slow, observant, atmospheric, full of character dynamics, hidden motives, and a mystery that managed to surprise me.
I may never become the kind of reader who races through these books in one sitting, but I definitely enjoyed this one more than the first.
Pre mňa sú tieto krimošky dokonalým plážovým čítaním a som si istá že rovnako ulahodí každému, kto nepotrebuje v knihe najväčší kornút v zmrzlinárni. Autori dokážu bravúrne opísať destinácie, po ktorých sa naši hrdinovia pohybujú, a kladú dôraz aj na gastronómiu. Napriek tomu, že jedným z nosných motívov príbehu je smrť, kniha má veľmi ľahký, pohodový tón, ale bez znevažovania či zosmiešňovania. Veľmi sa mi páči, že kniha nepracuje s nepravdepodobnými, šokujúcimi odhaleniami, ale s klasickým múdrom, že rodina a robota sa nekamošia, a potom vám ukáže famíliu, kde si všetci idú po krku ako partia podvyživených upírov, aj keď sa navonok tvária ako adepti na rodinný portrét roka. Čudné úmrtie stále môže zostať nehodou, ale poznáte to...aj fén vám môže do vane padnúť náhodou, ale ľuďom to bude podozrivé, zvlášť keď máte sprchový kút a nemáte fén.
Celý priebeh vyšetrovania je taký milo poirotovský, ale bez toho, aby autori vykrádali Agathe hrob. Hugo a Lara veľa načúvajú, veľa kukajú a potom si to postupne spájajú do príbehu, ktorý dáva zmysel. Mimochodom, vôbec mi nevadí, že v tejto knihe pracujú šedé mozgové bunky najlepšie autobusárovi a delegátke - po prvé si to už raz vyskúšali, po druhé sa polícia ocitne namiesto víru vyšetrovania vo víre tanca a po tretie...sakra, prečo nie?
Kombinácia výsostne letnej atmosféry, pohodovej dovolenky a chladnokrvnej vraždy funguje na výbornú, zvlášť keď je zápletka dôkladne premyslená a autori sa nespoliehajú na to, že to budete aj tak čítať pod palmou s troma promile z Cuba Libre, tak prečo by vrahom nemohla byť rádioaktívna veverička.
Leto je spojené so slnkom, vodou a pritom všetkom je kniha neodmysliteľnou súčasťou (ak vás knihy samozrejme baví čítať). A ja si neviem predstaviť lepšiu knihu na toto leto ako novinku z vydavateľstva Dot INTRIGY V AMALFI.
Autorská dvojica Anders a Anette de la Motte už minulé leto presvedčili čitateľov prvou knihou zo série Vraždy pod slnkom Smrť na Capri. A tento rok je to Amalfi.
Intrigy v Amalfi. Mysteriózny letný príbeh z prostredia juhu Talianska, kde čas plynie akosi pomalšie, atmosféru dotvárajú krásne lokácie, pri čítaní budete obklopení citrónovníkmi, šumom mora a tými najlepšími kulinárskymi chuťami .V centre deja sú opäť Hugo Lind, švédsky učiteľ dejepisu a Larou Belmonte, majiteľkou cestovnej kancelárie, ktorých sme spoznali v predošlej knihe z Capri.
V druhej knihe Intrigy v Amalfi prichádza rodina zo Švédska, ktorá podniká v oblasti cukroviniek na spoločný výlet, ktorý sa nakoniec skončí nie úplne šťastne. Spoločnaoť ľudi s kopou tajomstiev a nevyriešených konfliktov. Takmer všetci z rodiny pracujú pre rodinný podnik, a každý z nich má nejaké to tajomstvo. Ale kto bude ten vinný? Ten, kto sa pričiní o nešťastný záver rodinnej dovolenky? To vás autori nechajú hádať počas celého deja knihy a práve to je na tom to najvzrušujúcejšie. Ale zároveň sa ocitnete na nádhernom mieste Amalfi, kde si budete predstavovať všetky tie miesta, jedlá, chute, ktoré patria k letu v Taliansku.
Intrigy v Amalfi patria medzi to najlepšie, čo som tento rok prečítala a letnú dovolenku si bez tejto knihy neviem predstaviť.
Už když jsem v červnu četla Zločin na Capri věděla jsem, že si budu chtít přečíst i Zločin v Amalfi, který (jak tuším) zrovna v tu dobu vyšel, jen jsem netušila, že to zvládnu ještě tentýž rok a ke všemu do tří měsíců... :-D Vlastně za to může dovolená! A to, že jsem si s sebou chtěla vzít něco oddechového... A přesně takový druhý díl ze série "Vraždy pod sluncem" byl. Oddechový a slunný detektivní příběh s kombinací popisu krásného italského pobřeží a chutného jídla. Člověku se nejednou při čtení zbíhaly sliny, a to u detektivek můžete říct opravdu málokdy. Působilo to na mě opět stejně, jako u Zločinu na Capri, jako bych četla cestopis s detektivní zápletkou. ;-) Kniha byla pojatá stejně jako předchozí díl a to že, na začátku knihy víme, že se našlo tělo a je někdo mrtví. Pak se vrátíme o pár dní zpět a v první polovině knihy se seznamujeme a blíže poznáváme "účastníky zájezdu" - hlavně jejich neduhy. Kdo je oním mrtvým se dozvídáme zhruba v polovině knihy a pak začíná vyšetřování, které mají opět v režii Lara s Hugem. Bylo zajímavé sledovat jejich úvahy, teorie a stopy. Rozuzlení mě popravdě překvapilo. Celkově hodnotím knihu jako povedou, líbila se mi stejně jako Zločin na Capri. A už se těším na Řím. :-)
Andra boken i serien om Hugo och Lara. Gunilla Leining som läser boken gör det mycket bra. Det här är mysdeckare på det mysigaste sätt. Hugo är charmig och pålitlig men också äventyrslysten på ett dämpat sätt. Lara är mer impulsiv. Jag gillar Hugos ”tankebok” en sån tror jag att jag vill skaffa mig själv också, att bara skriva ner tankar eller göra någon enkel teckning i. Karaktärerna är väl beskrivna och lätta att relatera till. Atmosfären gör mycket för boken, att resa längs Amalfikusten med buss och båt är fantastiskt och de lyxiga restaurangerna och hotellet beskrivs på ett mycket bra sätt. Språket i boken är välformulerat men lättläst. Intrigen är välskriven och det är lätt att hänga med i den även om det kommer några överraskningsmoment ibland. Boken är mycket underhållande att lyssna på, en skön paus i vardagens stress. Rating 6,6
Hugo a Lara sú späť a ich dobrodružstvo v Amalfi ma bavilo možno ešte o kúsok viac, ako na Capri. Tentokrát Hugo presedlal z turistu na šoféra malého autobusu a pomáha Lare zabávať švédsku rodinku, ktorá vlastní známu značku luxusných praliniek. (Takže popri všetkom tom skvelom talianskom jedle a nápojoch ešte čítate o orieškových krémoch a čokoláde! Prisahám, že som stále bola hladná pri čítaní!)
Ako aj na Capri, prvú polovicu knihy som čítala ako turistického sprievodcu o amalfitánskom pobreží. Googlila som si hotel v skale, kde náš zájazd bol ubytovaný (nádherný!), citrónovú farmu, mestá, ktoré navštívili či obdivovali z lode. V duchu som ochutnávala citrónový sorbet (z miestnych citrónov, ktoré sa jedia aj s kôrou), cestoviny s morskými plodmi či limoncello martini. A samozrejme pozerala letenky do Neapola 😅
Potom sme odhalili identitu mŕtvoly (ktorá sa, podobne ako na Capri, objavila už na prvých stránkach), a mohli sme začať vyšetrovať. Rodinka Byhlénovcov je totiž v Amalfi na akomsi teambuildingu, a od začiatku je nám jasné, že ho intenzívne potrebujú. Je tu majiteľ a zakladateľ firmy s dvomi dospelými deťmi z prvého manželstva, druhou (ex-)manželkou a nevlastnou dcérou, treťou (súčasnou) manželkou a jedným verným zamestnancom. O potenciálne obete a motívy na vraždu rozhodne nie je núdza.
INTRIGY V AMALFI sú cosy detektívka, ktorá dýcha letom. Je to druhá kniha v sérii, ale pokojne čítajte, aj ak ste nečítali prvú, rýchlo sa zorientujete. Nečakajte žiadny napínavý thriller, skôr horúcu atmosféru južného Talianska v luxusnom prevedení. Určite ale budete otáčať stranu za stranou a tipovať, ako sa to celé skončí 😉 (Ja som netipla správne 🫣)
Som zvedavá, ako budú dobrodružstvá Lary a Huga pokračovať 😊
Det här är då andra delen i serien "Mord under solen". Om första delen var lite slarvig och snudd på tråkig, så har den här delen tagit ett steg framåt. Här är språket helt bra, karaktärerna är intressanta, och trots att mordet även här sker ganska långt in i boken, så är det inte lika förutsägbart. Relationen mellan Lara och Hugo är intressant att följa, och även familjedynamiken hos resedeltagarna. Precis som i förra boken får man en fin inblick i Italiens matkultur, språk och historia, och nu har jag vant mig vid detta. Denna del har ett sug i sig som inte förra delen hade, och jag läser den på ett dygn. Mordet i sig är inte superintressant, men ändå inte förutsägbar, så några vändningar hit och dit finns i denna bok.
Lara a Hugo sú späť a s nimi krásne opisy miest, jedla a postáv. Prvý diel sa mi páčil viac, zrejme kvôli tomu rozdielnemu zázemiu postáv. Tu boli všetci z jednej rodiny a hoci každý bol iný, tá prvá skupina z Capri mi sadla viac. Opäť sa príbeh začína nájdením tela a následne sa vráti o tri dni skôr. 🔷️ Hugo si predĺžil svoj pobyt a zostáva na prázdniny v Taliansku. Chystá sa začať písať knihu o ktorej už dlhšie premýšľa. Plány mu "prekazí" Lara, ktorej ochorie vodič autobusu a poprosí Huga o pomoc. A tak sa dostávajú na Amalfi s novou skupinou cestujúcich, tentoraz rozvetvenou rodinou z čokoládového biznisu. A ako to už býva, keď rodina spolu aj podniká a stretne sa viac názorov a cieľov, je to živná pôda pre intrigy. No je niekto z rodiny schopný vraždy, alebo to bola iba nehoda?
Anders och Anette gör det igen! Jag blev helt fast i Intrig i Amalfi och den fantastiska miljöbeskrivningen. Det är alltid så roligt att läsa deras böcker, men den här lyckades vara lika intressant som den första delen. Miljön längs Amalfikusten är helt fantastisk och skapar en underbar inramning till ett otroligt skickligt uppbyggt mysterium.
Karaktärerna är så vältecknade och intrigen bjuder på tvistar som gjorde det iprincip omöjligt att lägga ifrån sig boken innan slutet. Det är många karaktärer, men man lyckades ändå särskilja dem, vilket är skönt! En bok jag varmt rekommenderar till alla! Ska bli kul och läsa den tredje delen!