Fuha, pre mna dosť kontroverzná knižka. Určite nejde o prijemne čítanie. Je tam dosť veľa kritiky a surovosti, takze vždy keď som to čítala, bolo mi z toho tak ťažko na dusi a aj som bola zmätená, lebo viacero činov, ktoré by som ja pokladala za veľmi nemorálne, sú v knihe opisované ako take mile beťarstva (napr znásilnenie či sexuálne obťažovanie ženy alebo udupanie mačky či zmlatenie psa) a zase iné veci, ktoré mne prídu pochopitelne, sú v knihe za najhorší prečin (náboženská horlivosť, držanie sa tradicii). Čo ma mätie ešte viac je v literatúre nezvyčajný pohľad na židov: je to veľmi krutá a zosmiešňujúca kritika, plujuca do vlastných radov, keďže samotný Vamos bol žid. A toľko hnevu a nenávisti k vlastnej rase, podávané ako humanizmus a snaha o obrodenie svojich zaostalých suvercov... veľmi ťažko sa mi posudzovalo, či to bolo adekvátne alebo nie. Teda, Vamos netvrdí že zidia sú celkovo zlí, naopak obdivuje viaceré ich vlastnosti, ale prísne im vyčíta izolovanie sa a zachovávanie tradicii a vyzýva k miešaniu rás, aby každá dostala od tej druhej životodarne vlastnosti, a teda aby sa navzájom obohatili. To znie ako fajn požiadavka... len tá kritika medzi tým by sa v pohode uživila v najhoršom Hitlerovom pamflete o povahe židov. Sme snad len dnes príliš citliví na hocijaku kritiku židov, možno aj opravnenu? Neviem... Každopádne, je to kniha, ktorá vo mne zanechala veľmi veľa podnetov na úvahu a ponúkla mi dosť nečakaný vhlad do slovenskej dediny okolo roku 1915. Pôsobilo to veľmi živo a predsa ma šokovalo, koľko veci by sa dnes už nesmelo spraviť a vtedy sa zjavne považovali za fajn žart...
the main positive is how the book ruthlessly attacks tradition and religion in favor of atheism and science - these remarks are impressively passionate and shrewd (no wonder someone took it too personal); also, the "biological urge" to not act rationally (and especially succumbing to sexual desires) is a nice way to criticize how the society "works"
overall, the book is, sadly, a mess in terms of characters, composition, narrative and style as well - the characters are just vehicles for thoughts of the author, the text falls apart into only loosely connected episodes (and not in a good way), the way the stories are told lacks cohesion and the main flaw stylistically speaking is the unbelievable dialogues
and then there is the misogyny - perhaps in line with naturalism and darwinism at the time of writing, but completely outdated today, when we realized that the subordination of women cannot be justified by biological means (and should not be justified with anything else); women here are always portrayed as scheming, despicable, wanting to be lusted after - but just to toy with men, and do not get me started on that segment of text about rape
there are just musings of a guy - sometimes, they are amusing, sometimes even on point, but in the end nothing to enjoy too much, I would say