Esta habitación imposible de comer

by Nicol Hochholczerová, Mónica Sánchez Presa (Translator)

Mladá autorka najprv niečo zažila, potom s obdivuhodným talentom písala. Tá izba sa nedala zjesť, táto kniha sa dá zhltnúť, hoci nie je určená na prvoplánovú zábavu. Ide v nej však o život, pretože tie spočiatku nenápadné udalosti, vyrozprávané originálnymi poetickými, až surreálnymi vetami, postupne vytvárajú príbeh vzťahu dospievajúceho dievčaťa k staršiemu mužovi, ktorý navždy zmenil minimálne jeden osud a jeden pohľad na svet.

Genres: Fiction, Feminism, Contemporary, Literary Fiction, Novels, 21st Century, Audiobook

144 pages, Paperback

First published January 1, 2021

About the author

Nicol Hochholczerová študuje na katedre grafiky Akadémie umení v Banskej Bystrici. Ocenenia za prozaickú tvorbu získala v literárnych súťažiach Poviedka, Medziriadky, Literárny Kežmarok, Kukučínova Revúca a za knižnú ilustráciu v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska. Novela Táto izba sa nedá zjesť je jej knižným debutom

Reviews

[Lukáš Cabala]

Všimol som si, že jedna z mála vecí, ktorú tejto knižke ľudia vyčítajú, sú prázdne strany.

Áno, spoločnosť nie je pripravená ani na prázdne strany, nie to ešte na popísané.

A kedy inokedy učiť o tých popísaných, ak nie ešte v škole...

[Pavol Hardos]

Je to ako becherovka, takýto likér sa nedá cuckať. Kopnete ho do seba pod dve hodinky a buď vám príde zle alebo sa vám rozleží; učupí sa vám v hlave, čupí a serie.

[Denisa Ballová]

Prečítané na dva razy a niekoľko ťažkých nádychov.

[Laura Bilíková]

1/10 ⭐️ anasoft litera 2022

jedným dychom prečítaná, od knihy som sa ani na moment neodlepila, to sa mi ešte asi nestalo

geniálne a vycibrené písanie
za mňa najlepšia slovenská próza na dlhú dobu

[Erik Fazekas]

Povedať o obsahu, že je vynikajúci je asi priveľa… autorka dokázalo zaujímavo a pre dnešného čitateľa moderne a nevtieravo uchopiť náročnú tému, dokázala ju podať bez pátosu a emócií. Je naozaj na každom z nás, aby sme túto knihu spracovali, autorka neponúka žiadne závery. Skvelo napísané a prudko čitateľné — bodaj by bolo viac takýchto kníh.

[Naty]

Hej, je to geniálne napísané, lebo je to próza, no vlastne je to poézia a metafory v slede dávajú po čase zmysel ako puzzle.
Hej, aj sa mi to má nepáčiť kvôli námetu a téme. A je to aj písané tak, aby sa mi to nepáčilo.

Ale aj napriek tomu (a aj ak sa naozaj odosobním, že je to len autorkinou šikovnosťou, že sa mi to nepáči) sa mi to fakt nepáči.

Ale ja som konzervatívny čitateľ zvyknutý na pôvab beletrie alebo faktickosť nonfiction kníh rozdelených na normálne kapitoly. Na knihy, v ktorých má veta podmet a prísudok. A becherovky a nadávky a chlpy a kozy, to ja v knižkách nemám rada.

Hej a, nečudujem sa, že to každý "prečíta na jeden hlt", veď znakov to má toľko ako jeden dlhší článok.
sorrynotsorry

[Diana]

Táto kniha sa dala prečítať na jeden hlt, je fakt kratučká, no ja som to naraz dať nevedela. Do peknej lyrickosti zabalený hrozný čin, ktorý ma naozaj zasiahol. Slovenskú literatúru som mala vždy rada, lebo sa mi lepí na telo, rozumiem jej, som Slovenka, poznám to, do istej miery aj zažívam. Pozrieť sa spätne na základnú a strednú školu a zamyslieť sa nad tým, čo mi ostatné spolužiačky vraveli, som rada, že som rada a je mi zle, že také niečo stále musia zažívať mladšie ročníky ako ja. Táto kniha sa na mňa nalepila a neviem, či sa zo mňa niekedy pustí.

[Marcus (Lit_Laugh_Luv)]

this edible is making every book sound like it belongs on my bookshelf HELPPPP

[Veronika Pizano]

Veľmi zaujímavé dielo. Svojou kompozíciou, svojím jazykom, svojou úprimnosťou. Dávno som nečítala niečo, čo zdanlivo necháva veľa priestoru na domýšľanie, aby ste napokon zistili, že domýšľať si nebolo čo, bola to skôr len snaha našej mysle zakrývať to, čo bolo zjavné.

[Dominika Žáková]

Zarážajúco krásne napísaná temnota.
Pri každej strane som mala chuť objať svoju dcéru a obaliť ju do ochrannej zorbingovej gule mojej lásky, aby sa jej takéto vyhlo.


Otázka: čo znamenajú tie väčšie čísla v hornom vonkajšom rohu niektorých strán?

[Paula Melchor]

he leído en este tiempo dos novelas sobre relaciones abusivas de hombres más mayores con chicas muy jóvenes: este y Del color de la leche. pese a sus diferencias, tanto formales como temáticas, ambas coinciden en algo: la voluntad de hablar, la insistencia en reconstruir un relato que muchas veces es confuso, turbio, difícil de digerir, más difícil aún de vomitar. de este libro me interesa, sobre todo, los entresijos de la voluntad, lo incómodo de un deseo que se manifiesta como dirigido pero también como expansivo. es más complejo, más incómodo, porque nos pone de frente con la pregunta: ¿qué es realmente aceptar? ¿qué consecuencias tiene sobre una? ¿conocemos esas consecuencias cuando decimos sí?

[Barbara Vojtašáková]

Určite o nich budete počuť, o N. aj o knihe.
Táto izba je síce kratučká, no o to dlhšie ju budete prevaľovať v žalúdku a vracať sa k nej.
N. krásne komponuje vety a stavia z nich znepokojujúci príbeh. Niektoré steny sú zamurované, niektoré matne presklené a cez niektoré jasno vidno na druhú stranu budovy. A v strede sedí ona ako na obálke a píše.
Odporúčam, o pár rokov budete hrdí, že N. poznáte od prvej knihy.

[Eva Piarová]

Silné obrazy, prekvapujúci štýl, ťažké myslienky. Malá kniha, ktorá v sebe ukrýva priveľa. Nemôžem odporúčať a určite nemôžem neodporúčať. Zostane so mnou dlho a to sa mnohým knihám nepodarí.

[prozaczytana]

Minęło kilka dni od skończenia tej książki, a ja nadal nie wiem co mogę sensownego o niej napisać. Krótka, ale trudna i bolesna. Momentami nieco odrealniona, językowo nie jest najłatwiejsza, ale chwyta za gardło i nie daje o sobie zapomnieć.

[Peter F. L. Jílek]

Hochholczerová dekonštruuje popkultúrny obraz vyzývavého dievčaťa v období dospievania, ktorý funguje ako anonymná pornografická fantázia nemalého množstva mužov v stredných rokoch, často rodinne založených. Celá recenzia

[Soňa]

PODCASTové zamyslenie je tu
Kontroverzní, syrový a strohý, ale zároveň poetický text mapující šestileté období nerovného poměru dospívající Terezy, které je na začátku příběhu dvanáct let, a padesátiletého Ivana, lektora výtvarného kroužku. Tereza si není vědoma toho, že se ocitla uvězněná v nezákonném vztahu s manipulátorem, vždyť s Ivanem se konečně cítí krásná a obdivovaná. Během dospívání začíná celou situaci přehodnocovat, snaží se z toxického kolotoče vystoupit a postupně se od Ivana odpoutává. Jde to však? Krátké, úderné kapitoly, které šokují svou otevřeností, v nás rezonují ještě dlouho po přečtení.

Táto kniha vyvolala rozruch, a celkom oprávnene. Predsa len nie je štandardné čítať o vzťahu dvanásťročnej a päťdesiatnika... Na druhú stranu, všetci čo si zakryli uši, toto je aj to čo potrebujeme rozobrať, pretože nie, nie je to ok. Ale ak to zametieme pod koberec, čo z toho bude?

Ja som si svoju verziu vypočula(po veľmi ale že veľmi dlhej dobe, a ako dobre mi to padlo) z českej Vltavy ako
Četbu s hvězdičkou.
A jednoznačne odporúčam. Bude to jednoduché? Nie.
Je to potrebné? Áno.
Upozornenie, je to grafický opis vzťahu so všetkým, čo dvaja v ňom môžu robiť, plus je tam kopa nadávok a vulgarizmov, lebo áno, niektorí sa tak vyjadrujú... Tak len aby sme sa neoháňali tým, že mňa nikto nevaroval....

Dávam 4,5 mačiatka za knihu, lebo je dobrá, ale nie v takom dobrom zmysle.... Téma ťaživá, písanie úsporné a následky hlboké.

Prvá veta: Niekto Ivanovi vytrháva vlasy, niekto neviditeľný.
Posledná veta: Silvi, už nemám trinásť, už ma to takto nebaví, ale ako ináč by to malo byť, kto iný by ma chcel, kto iný by mi porozumel, ja si to neviem bez neho vôbec predstaviť, lenže on sa len tak postavil a obliekol a zase sa oháňa tým, že ma predsa nemôže milovať, ako ja len nenávidím túto jeho frázu, už ma to takto jednoducho nebaví, ale ako ináč by to malo byť?
Goodreads Challenge 2025: 8. kniha

[Veronika Kolejakova]

Tí, ktorým vyradením z literárnej ceny René odkazujeme, že do ich rúk nie je kniha Nicol Hochholzerovej vhodná, sú zraniteľní. A najzraniteľnejší sú práve vtedy, keď im dávame správu, že o tom, čo okolo seba vidia a čo prežívajú, s nimi nevieme a nechceme hovoriť. Nechať ich napospas, aby sa ku všetkému zložitému a chaotickému postavili sami, nie je fér. Nemôžu za to, že mnohí z nás, aj väčšina, sme to tak mali. Oni nemusia. Nemôžu za našu zahanbenosť, úzkosť, strach ani pohodlnosť, keď sa treba prekonať a skúsiť sa otvoriť neistote. Sklamame nadvakrát - aj seba v tom hmlistom veku, z ktorého sme sa vyhrabali silní.

Ešte sme sa neprehrýzli ani cez tému, ako potom môžeme so študentami rozoberať súčasný a svieži text, ktorý je možné prirovnať hoci aj k Vlnám Viginie Woolfovej? Nevidím nič zložité na tom, dať im najprv túto štylisticky zrelú knihu čítať a vzápätí o nej s nimi diskutovať. Poučene aj voľne, prečo by sme nedokázali hovoriť o emóciách?

Zároveň dávam do pozornosti aj príbuznú skvelú knihu Eimear McBride: Girl Is a Half-formed Thing (2013): https://www.goodreads.com/book/show/1.... Čakala na vydanie deväť rokov a nakoniec vyhrala v Írsku päť literárnych cien a na ďalšie bola nominovaná.

[Ema]

túto izbu som zjedla bez prežutia

[Kristína]

Krátka, no neskutočne úderná kniha.

[Veronika Opatřilová]

a tahle kniha se nedá strávit

[Filip Struhárik]

"Hovoríš, môžeme byť spolu, ale iba na chvíľku, nikto sa o tom nesmie dozvedieť, ale na chvíľku môžeme. A tiež budeme už navždy pri sebe, navždy ťa budem milovať. A ešte nečakal som, že sa budeš vedieť tak pekne bozkávať!" (Tereza - 13 rokov; on - 51)

[paťka šturdíková]

počula som všetko možné, čítala som všetko možné, čakala som všetko možné, ale nečakala som takúto genialitu. neľahké dielo, no výborne napísané a výborne podané, výborné čítanie. kiežby bolo takých viac.

[Sisa Volesková]

Tak rýchlo ako som ju zhltla,
tak dlho mi ostane na jazyku jej chuť.

Ťažké váhy myšlienok, nie pre každého čitateľa.

[Jakub]

Nejlepší kniha, co jsem za poslední rok četl. (Z posledních stránek mi na stůl vypadl čtyřlístek.)

[Sabi]

Výborné písanie, úžasne disturbing obsah.

[Romcsa]

Wau. Už dávno mi pri knihe tak neskrúcalo žalúdok, a zároveň som nemohla prestať čítať. Táto kniha je správna a dobrá a pre mňa neexistuje väčšia odvaha, ako to čo robí Nicol Hochholzerová.

Jemne ma iritovala fragmentárnosť novely, ja mám radšej sýte a husté texty, ale to je len osobná preferncia.

[Radka Pecková]

Som rada, že okolo nej bol taký humbuk. Ak by nebol, neprečítala by som ju. Ordinovala som si ju po pár stranách, lebo naraz som nevedela stráviť tuto ťažkú tému. Naturisticke, erotické, zvratene a veľmi by som si želala, aby sa takéto veci v reálnom svete nediali. Autorka má ostré pero a akúsi poetickost v sebe. Dúfam, že písať neprestane.

[Kiko Čabala]

toto sa mi velmi lubilo. celu som ju zhltol na jedno posedenie a urcite sa oddnes budem na knizky z podobneho sudku pozerat castejsie.

[Ivka]

Evidentne mi nesadol styl pisania. Strasny chaos to vo mne sposobilo a potom som sa nevedela sustredit na taku dolezitu temu. Skusim inokedy este raz precitat.

[Zuzana Šmilňáková]

im late to this party :D