Kolenič, kľúčový autor strednej generácie, v tejto knihe stavia všetko na hlavu: čitateľ nevie, či číta autorovu sugestívnu autobiografiu alebo fiktívne opisy strácajúceho sa sveta, čo je realita a čo mystifikácia. Krachujúci jedinec si na prahu životného fiaska pomáha mimoriadne bizarne - stvorí si vlastný vesmír, v ktorom sa chce vyhnúť všetkým nedorozumeniam, sklamaniam, bolestiam. Jeho pokus je však kontraproduktívny. Všetko sa opakuje s ešte väčšou intenzitou, znova sa vynárajú dávne spory, exekúcie, aféry, rany. Koleničovu knihu možno čítať ako svojrázny komediálny scenár doby, alebo sa nechať vtiahnuť do rafinovanej hry, ktorej víťazom je rozprávačovo memento.
V rámci žánru - životom bitý, ale nad vecou, pretože človek predsa len môže byť ostrovom - to funguje. Človeka však v istej fáze života príbehy à la Bukowski prestanú baviť. Z prvej štvrtiny som mala dojem, že ide len o autobiografickú verbálnu prietrž, potom akoby si autor uvedomil, že predsa len potrebuje aj konkrétnejší príbeh či zápletku. Najzaujímavejšie zrejme je, ako nešetrí zvyšok slovenskej spisovateľskej obce, zároveň sa však vtiera pocit, že aj to je len póza večného buriča, "ja proti všetkým" atď. V záplave Jozefov Makov slovenskej (aj súčasnej) literatúry síce osviežujúce, ale rozhodne to nie je kniha, ktorú by som nanucovala ľuďom okolo mňa s naliehavým "toto si prečítaj, stojí to za to".
Moja druhá od Koleniča a táto ma sklamala. Začiatok tvorí autobiografický výlev v alkoholovom opojení, ako je život v totálnych sračkách, potom prišiel aj teda nejaký absurdný príbeh plný bizarných postavičiek, nešetrilo sa ani na slovenských autoroch, ktorí sú aj tak všetci z jedného vreca. Neprišla žiadna katarzia, žiadna láska, len dekadencia. Ale nezúfam si, aj tak to bolo všetko len vymyslené a na povel sa to dá zastaviť, stačí to len naťukať na stroji.
Slovenský Bukowski? Samé vtipné a výstižné prirovnania, striedajúce sa s metaforami. Drogy, sex, alkohol, lúpeže, geyovia, onania a anarchia. Evitovka pre veľkáčov :)
Skvelá kniha vyvolávajúca pestrú škálu pocitov. Odporúčam kvôli štýlu aj obsahu. Kritická aj sebaironizujúca, úsmevná aj bolestivá. Prvá, ktorú som od autora čítal, ale nebude posledná.