Kniha je prijemnym cestopisom, opisuje plavbu plachetnicou zastavujucou sa v Kapskom meste, na Kanarskych ostrovoch, v Tasmanii, v Australii, na Novom Zelande, Falklandoch... cestopis je zo zaciatku 90 rokov, preto sa mi zdali postrehy, nazory a opisana technika uz trocha neaktualne. Autor opisuje svoju cestu, priatelov, ktorych na nej navstivi aj tych, ktorych este len spozna. Niektore pribehy sa mi zdali trocha nedokoncene, akoby autor nechcel prezradit viac zo sukromia opisovanych ludi. Troska mi vadil kazatelsky sposob rozprávania, obcas som mala pocit, ze ak som neoboplavala Hornov mys vo vetchej plachetnicke, nezapasila s vlnami vo vetre aspon 10 stupnov Beaufortovej stupnice a nezachranila ziadne ohrozene zviera, tak z pohodlia svojej obyvacky a konzumneho sposobu svojho zivota (ano,mam doma chladnicku!), nemam predstavu o živote, neviem si vazit to, co mam a nie som teda hodna svojho pohodlia- teda podla autora. Ale knihu, a najma cestu, nechcem hanobit. Je to pekne citanie a vzdavam cest dobrodruhom, ktori zvladli take putovanie v tazkych podmienkach a casto im islo o zivot. Naucila som sa mnohe o juznych castiach sveta a plavbe. A ziskala pierko tucniaka :-), ktore je sucastou kazdej knihy a ktore pre citatelov vlastnorucne zbieral cestovatel a spisovatel Rudolf Krautschneider.