What do you think?
Rate this book
Liečiť zlo láskou
- GenresNonfictionBiography
250 pages, Hardcover
First published January 1, 2001
2 people are currently reading
20 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 3 of 3 reviews
February 8, 2019
Experiment cloveka, ktory skusil, ci je mozne liecit zlo laskou sa vydaril. Neuwirth vydal svedectvo pravdy, ze zlo je mozne premoct len laskou, odpustenim. Jeho zivot bol experimentom a my, Slovaci, dnes mozeme byt hrdi, ze v slovenskych dejinach vystupuju aj taketo osobnosti, ktore su hodne nasledovania a inspiracie pre nasledujuce casy.
March 15, 2023
Liečiť zlo láskou je unikátna kniha. Nielen svojim nedefinovateľným žánrom – bolo by veľkým zjednodušením definovať ju ako autobiografiu – ale najmä svojim obsahom. Opisuje život slovenského človeka 20. storočia, zážitky jednotlivca počas vlády totality aj demokracie, väzenia mysle aj slobody slova. Život Antona Neuwirtha sa tu na toľkých úrovniach prelína so životom (nielen) katolíckeho ľudu slovenského národa, že pôsobí až neuveriteľne. Akoby išlo o akéhosi archetypálneho hrdinu, ktorý reálne nemohol existovať – veď čo to vôbec znamená, liečiť zlo láskou?
Neuwirth podáva svoj život jasne a bez prikrášľovania, ako súbor faktov o myšlienkach, emóciách a duchovnom prežívaní osobného príbehu, ktorý bol „ťažký a plný trápenia, no nikdy nie nešťastný.“ Rozosmieval ma bezprostrednosťou opisu svojich priateľov, viedol k úžasu nad dobrom ale aj zlom ľudí, dojímal k slzám krásou jeho myslenia smerujúceho k Dobru. Vysvetľuje, čo zažil, nechce sa vyviniť, ale ani neobviňuje. Je skutočným lekárom; nedostatok dobra lieči tým, že odpúšťa. A miluje.
Hoci ma viac zaujalo to, čo všetko Neuwirth v rôznych oblastiach zažil, skutočná inšpirácia, ktorú si po prečítaní knihy odnášam, vychádza z jeho pevných princípov. Tie ho podržali aj počas ťažkých rokov izolácie vo väzení, no pomohli mu nájsť to správne v každej situácii. „ ... objektívne je síce pravdou, že musíme vydávať svedectvo, ale myslím si, že ťažisko tohto svedectva by malo byť v spôsobe života našej rodiny.“ Neuwirth si dokázal udržať rovnováhu medzi rodinným a verejným/pracovným životom.
Mená sú dôležité – otázku ako dlho po našej smrti sa naše meno ešte bude spomínať nás v podvedomí všetkých desí. Nikto predsa nechce byť zabudnutý. Na každého by sa malo pamätať tak, ako si to svojim životom zaslúži. Vďaka tejto knihe viem, prečo Kolégium v Ivanke pri Dunaji takto pamätá práve na pána Neuwirtha – je skutočnou osobnosťou slovenského národa, stelesnením jeho utrpenia v 20. storočí. Avšak ani on, tak ako národ, nemá cieľ sám v sebe – smeruje (nás) vyššie.
S láskou kráča za Láskou.
Neuwirth podáva svoj život jasne a bez prikrášľovania, ako súbor faktov o myšlienkach, emóciách a duchovnom prežívaní osobného príbehu, ktorý bol „ťažký a plný trápenia, no nikdy nie nešťastný.“ Rozosmieval ma bezprostrednosťou opisu svojich priateľov, viedol k úžasu nad dobrom ale aj zlom ľudí, dojímal k slzám krásou jeho myslenia smerujúceho k Dobru. Vysvetľuje, čo zažil, nechce sa vyviniť, ale ani neobviňuje. Je skutočným lekárom; nedostatok dobra lieči tým, že odpúšťa. A miluje.
Hoci ma viac zaujalo to, čo všetko Neuwirth v rôznych oblastiach zažil, skutočná inšpirácia, ktorú si po prečítaní knihy odnášam, vychádza z jeho pevných princípov. Tie ho podržali aj počas ťažkých rokov izolácie vo väzení, no pomohli mu nájsť to správne v každej situácii. „ ... objektívne je síce pravdou, že musíme vydávať svedectvo, ale myslím si, že ťažisko tohto svedectva by malo byť v spôsobe života našej rodiny.“ Neuwirth si dokázal udržať rovnováhu medzi rodinným a verejným/pracovným životom.
Mená sú dôležité – otázku ako dlho po našej smrti sa naše meno ešte bude spomínať nás v podvedomí všetkých desí. Nikto predsa nechce byť zabudnutý. Na každého by sa malo pamätať tak, ako si to svojim životom zaslúži. Vďaka tejto knihe viem, prečo Kolégium v Ivanke pri Dunaji takto pamätá práve na pána Neuwirtha – je skutočnou osobnosťou slovenského národa, stelesnením jeho utrpenia v 20. storočí. Avšak ani on, tak ako národ, nemá cieľ sám v sebe – smeruje (nás) vyššie.
S láskou kráča za Láskou.
January 13, 2022
Anton Neuwirth bol skutočným hrdinom, ktorého životný príbeh by nemal nikdy upadnúť do zabudnutia. Škoda, že na Slovensku až tak nepoznáme príbehy našich osobností. Neuwirth je
inšpiráciou a veľkým vzorom. Prikladám niekoľko úryvkov.
Strana 75-76
“Treba, aby sme nehodnotili veci a obdobia paušálne ako biele alebo čierne, pretože ani štát ani inštitúcia nie sú dobré ani zlé. Takí sú len ľudia, ktorí môžu konať zle alebo dobre, a ak je v nejakej sústave veľa ľudí, ktorí konajú dobro, hovoríme, že tá spoločenská sústava je dobrá, a ak veľa ľudí koná zlo, povieme, že aj tá sústava je zlá. A teraz - čo je dobro a čo je zlo. Predovšetkým dobro je to, čo väčšina ľudí považuje za dobro, čo sa blíži k najvyššej hodnote dobra. A zlo je nedostatok dobra, zlo nie je bytie samo osebe. Existujú len zlé skutky. Odstrániť zlo sa dá jedine konaním dobra.”
Strana 165
Boh je plnosť lásky. Žiť s ním v jednote znamená milovať každého človeka vždy a všade. Tento proces predpokladá odpúšťanie. Toto však chápu ľudia poväčšine veľmi ťažko. Treba im vysvetliť, že odpustenie nemôže byť mravné prehodnotenie zlého skutku na dobrý, pretože podstatu zla nemožno zmeniť. Zlo zostáva vždy zlom.
Strana 251
Zo žiadnej nespravodlivosti, ani z tej najmenšej, nemôže vyklíčiť mier, aj keby ho garantovali tí najmocnejší. Mier je totiž dielom spravodlivosti (Pius XII.). Ba čo viac. Mier je sústavne, všade a nepretržite uskutočňovaná cnosť spravodlivosti. Nie dohody na papieri, ale život v spravodlivosti vytvára mier, ktorý je podmienkou toho, aby každý človek našiel pokoj.
inšpiráciou a veľkým vzorom. Prikladám niekoľko úryvkov.
Strana 75-76
“Treba, aby sme nehodnotili veci a obdobia paušálne ako biele alebo čierne, pretože ani štát ani inštitúcia nie sú dobré ani zlé. Takí sú len ľudia, ktorí môžu konať zle alebo dobre, a ak je v nejakej sústave veľa ľudí, ktorí konajú dobro, hovoríme, že tá spoločenská sústava je dobrá, a ak veľa ľudí koná zlo, povieme, že aj tá sústava je zlá. A teraz - čo je dobro a čo je zlo. Predovšetkým dobro je to, čo väčšina ľudí považuje za dobro, čo sa blíži k najvyššej hodnote dobra. A zlo je nedostatok dobra, zlo nie je bytie samo osebe. Existujú len zlé skutky. Odstrániť zlo sa dá jedine konaním dobra.”
Strana 165
Boh je plnosť lásky. Žiť s ním v jednote znamená milovať každého človeka vždy a všade. Tento proces predpokladá odpúšťanie. Toto však chápu ľudia poväčšine veľmi ťažko. Treba im vysvetliť, že odpustenie nemôže byť mravné prehodnotenie zlého skutku na dobrý, pretože podstatu zla nemožno zmeniť. Zlo zostáva vždy zlom.
Strana 251
Zo žiadnej nespravodlivosti, ani z tej najmenšej, nemôže vyklíčiť mier, aj keby ho garantovali tí najmocnejší. Mier je totiž dielom spravodlivosti (Pius XII.). Ba čo viac. Mier je sústavne, všade a nepretržite uskutočňovaná cnosť spravodlivosti. Nie dohody na papieri, ale život v spravodlivosti vytvára mier, ktorý je podmienkou toho, aby každý človek našiel pokoj.
Displaying 1 - 3 of 3 reviews