Veľká láska

by Balla

Ballova nová kniha upúta svojím čiernym humorom a prenikavou iróniou, neustálym znižovaním tzv. vysokých tém, ale i takmer gnómickými výpoveďami o vzťahoch medzi mužom a ženou, rodičmi a deťmi, jednotlivcom a spoločnosťou. Aj keď z čítania pramení, parafrázujúc narátora, často smútok a melanchólia, Ballov rukopis aj rozosmieva.

Genres: Fiction, Humor

144 pages, Hardcover

First published January 1, 2015

About the author

BALLA (vlastným menom Vladimír Balla) sa narodil 8. mája 1967 v Nových Zámkoch. Absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave (1990), odvtedy pracuje na Okresnom úrade v Nových Zámkoch. Poviedky začal uverejňovať od roku 1992 najmä v časopisoch Dotyky a Literárny týždenník. Knižne debutoval zbierkou poviedok Leptokaria (1996), za ktorú získal Cenu Ivana Kraska. Vo svojej druhej knihe Outsideria (1997) sa pokúsil spojiť pôvodne samostatné poviedky do románového celku. Roku 2000 vydal zbierku krátkych próz Gravidita, roku 2001 Tichý kút, v roku 2003 knihu Unglik, v roku 2005 De la Cruz, v roku 2008 knihu s názvom Cudzí (2008) a v roku 2011 rozprávačské až autobiografické prózy V mene otca.

Reviews

[Veronika Juricová]

Balla je láska. Veľká láska! (4,5*)
Prikladám pár mojich fav myšlienok z knihy:

**Keď v meste zháňaš niekoho vyšinutého, aby si sa
necítil sám, zrazu nikto nie je poruke.**

**A dav už nemanipulujú debilné médiá, dnes je dav manipulovaný debilnými názormi diskutérov na debilných internetových fórach. Takto skôr či neskôr zvíťazí debilita.** (kniha vyšla v roku 2015 a stále je aktuálna)

**Je tesne pred búrkou totálneho kokotizmu.**

**Chyby textu vychádzajú najavo len pri hlasnom čítaní. Chyby života až po jeho prežití. Text povyčiarkuješ, život oľutuješ.**

**Počúva Abbu. To by si ty nedokázal.**

[Zuzulivres]

Nuz, co povedat. Niektore pssaze a myslienky velmi putave, pacil sa mi autorov jazyk. Na druhej strane starnuceho chlapika, ktory rekapituluje svoj zivot, filozofuje po krcmach a nevie co so sebou, to sme tu mali x-krat. A za tie kapsulE to viac ako 3 nebudu.

[Joseph Schreiber]

This novella is a satirical look at post-communist society in Slovakia framed through the eyes of a protagonist who seems destined from the beginning of his relationship with Laura to miss all the right turns and walk himself out of the closest thing to "big love" he may ever know. A longer review can be found here:

https://roughghosts.com/2019/10/26/wr...

[Dominika Hvorková]

V knihe vyniká štýl písania nad dejom, ten je vedľajší, iba vás nenápadne sprevádza nádhernými vetnými konštrukciami. Čo tam po Andričovi, keď Balla vie vedľa seba položiť dve jednoduché slová a spraviť z toho umelecký zážitok, vzbudí vo vás lásku k jazyku a jeho neobmedzeným možnostiam.

[Viera Némethová]

Stá variácia na každodenné prežívanie reality bežných stárnuceho muža, ktorý má síce iba 47 rokov, ako pasivity, zbabelosti a mudrovania má v sebe ako sedemdesiatnik.
Výborná stavba vety je charakteristickým znakom Ballových kníh.

[Yuri Sharon]

A 4+. Recommended to those who enjoy European absurdism.

[knizny.semafor]

Hlavná postava úradníka / alkoholika / wannabe-spisovateľa Andriča je tragickým no trefným zobrazením dnešného niemanda, ktorého život je nemastný-neslaný a čaká na zázrak, ktorý ho vytrhne z letargie. Ibaže akýkoľvek náznak zmeny a príchod inkriminovaného zázraku dokáže spakruky zahnať preč, pretože je v svojej podstate len neschopný zbabelec.

“Hovoríte, že vami manipulujú, ale v skutočnosti si iba strašne želáte, aby vami manipulovali. Bojíte sa prázdnoty, do ktorej sa prepadáte, keď si uvedomíte, že nad vami nikoho niet.”

Kniha ako taká nie je postavená na silnom a dynamickom deji. Ide skôr o zbierku postrehov o aktuálnej dobe a zachytenie ľudí v nej. Krátke úsečné vety, z mojej strany vítané a pozitívne ocenené, sú striedané dlhými myšlienkovými úvahami, ktoré su častokrát formálne vtesnané do jednej vety na viac než jednu stranu. Formou sa snažia byť prúdom vedomia, no pôsobia skôr nudne než úderne.

Čo sa mi veľmi páčilo, boli Ballove trefné a silné myšlienky. Dokáže veľmi presne pomenovať podstatu veci, no mnohokrát je dobrá a úderná myšlienka tak zahltená slovnými hračkami a metaforami, že z toho vzniká prehustená ukážka výpovednej schopnosti autora a stráca sa vypovedané. Niekedy je menej viac, a to najmä ak ide o útlu knihu.

Opäť som dala šancu niečomu pre mňa novému, čo sa žánru aj spisovateľa týka. Ide z môjho pohľadu o alternatívu, ktorá nie každému sadne, ako napríklad aj alternatívna hudba či moderné výtvarné umenie, a v tomto smere sa asi môžem považovať za skostnatenú korytnačku, nakoľko mi táto modernosť nezvyšuje tep a necháva ma chladnou a nezaujatou.

Nemôžem povedať, že by Veľká láska bola zlá. Myslím, že má potenciál nájsť si svoje publikum nadšencov moderného filozofovania o živote v literárnej podobe. K takým však nepatrím, preto za seba udeľujem primerane dobré hodnotenie 3/5.

“Lenže čo sa týka Laury, tú mal namiesto pozorovania radšej milovať, ala on bol iba zvedavý a myslel si, že zvedavosť je láska a veľká zvedavosť je veľká láska.”

[Ivana]

Oplatí sa. Mať zvedavosť. A táto kniha je o všetkom. Dá sa čítať znovu a stále je zaujímavá a nová. Staviarsky sa pamätá a je aj tu dvojník Rakúsa bez brady.
Pamätám si, keď som si v knižnici v Prievidzi požičala prvú knihu od Ballu. Tenkú, štvorcový formát, ani neviem, ktorý titul - možno Outsideria? Prvé kroky k neodporučeným poličkám so súčasnou slovenskou literatúrou.
Ale nebojte sa. Aj hlavnú myšlienku to má. Nie jednu.

[Michael Tate]

Balla's character Andric's relationship with Laura is central to this short story by being mostly missing from it. Big Love is all about Andric, how he views the world, how he reaches very bizarre (and often vert funny) conclusions based on the evidence of his own opinions, how he doesn't really notice Laura slipping away.

Laura's voice appears mostly spoken by Andric and in one laugh-out-loud commentary, by her mother, Elvira.

Just fabulous!

[Citatelkatami]

ano, zase dalsia kniha o vypovediach styridsatrocneho uboheho typka, ale zase dobra. balla velmi pekne pise, aj som sa zasmiala sem-tam.

[Vladisko]

"... bolo to nepremyslené, nezredigované - preto uprednostňoval knihy, s tými si autori aspoň dali námahu." Tento citát pre mňa najlepšie charakterizuje knihu Veľká láska. Avšak s poriadnou dávkou irónie. Asi nie som Ballov čitateľ. A teda asi (stále) nie som čitateľom pre väčšinu slovenskej tvorby. isté znaky, ktorými sa vyznačuje domáca literatúra pretrvávajú už niekoľko rokov. Nuž ale, na základe všeobecného chválenia som do tohto "dielka" vkladal veľké nádeje. Kým som ho nezačal čítať. To, že autor je schopný v jednom odseku popisovať tri situácie, pri ktorých som ťažko hľadal význam ich spojenia, by som možno bral ako (hoc mne nesympatický) zámer. Ale Andričove rozjímania a zamyslenia, ktoré zaberali takmer celý dej, boli strašne unavujúce a odradzovali od ďalšieho čítania. Pamätám si, že som zachytil aj pár pozitívnych momentov, ale očakávania som mal naozaj veľké, no a je z toho smútok.

[Samuel]

Môj prvý Balla a môže byť. Krásne vety, prúd myšlienok a na pozadí nešťastný príbeh, ktorý akoby ani nebol podstatný. Ale aj ten príbeh bol fajn, žiadne klišé. Hlavný antihrdina Andrič je takmer päťdesiatročný, vyhorený, neschopný, zúfalý a do seba zahľadený muž, ktorého miluje jedna žena. O tom, čo je to veľká láska, premýšľa, ale práve vtedy mu niečo uniká. Úchvatné.

"Strácali cenu na veľkom bazáre tiel."

"Lenže čo sa týka Laury, tú mal namiesto pozorovania radšej milovať, ale on bol iba zvedavý a myslel si, že zvedavosť je láska a veľká zvedavosť je veľká láska."

"Treba čítať staré texty, aby bolo jasné, že nie je nič nové."

"Chyby textu, zapisoval si a smrkal, vychádzajú najavo len pri hlasnom čítaní. Chyby života až po jeho prežití. Text povyčiarkuješ, život oľutuješ."

[Natália B]

3,5*

Niektoré pasáže boli veľmi pekné, ale overall to necítim na 4*

[Janko Hudáček]

Veľká láska ironicky estetizuje každodennú banálnosť ale hreší rovnakým hriechom, je úradnícky nevýnimočná, je súčasťou mozaiky slovenskej literatúry a takto dáva zmysel najviac; viac ako akákoľvek iná je ďalšia. Napriek tomu (alebo práve preto) sa číta (v mojom prípade počúva) ľahúčko a hravo, Ballov jazyk je živý, telesný a občas sofistikovaný, Ballov jazyk je štyridsiatnik, ktorý študoval v zahraničí, no vrátil sa do okresného mesta, kde učí na základnej škole a pomaly rezignuje, ale napriek tomu si vedľa nech v krčme sadneš zakaždým.

[Barbara Vojtašáková]

Je to presne tá kniha, na ktorej sa dá zasmiať naozaj nahlas, lebo veľká láska vie byť absurdná a tragická, a o to lepšie je potom vám. Hlavne pokiaľ ste tragickí podobným spôsobom.

[Matus Miksik]

yet another book where Balla continues to write our ordinary life as grotesques

first of all - there is no big love, big love is impossible now; the inability to communicate is what makes big love - or any kind of love, really - impossible and it is also the centerpiece of this narrative; Andrič is unable to communicate with Laura and her daughter, the interactions between Andrič and Panza could hardly be considered actual dialogues (in the text they represent ale the time spent in work), and the society as an outside force, driven by capitalism, consumerism and patriarchy does not even want to communicate with an individual; there is no way to understand each other

we talk about work-life balance, Balla presents us with the story of a man (Andrič could by anyone, really), that lacks balance on both sides of that equation - his relationship with Laura gradually falls apart (like all the things that decay with time), his work environment is specified only by that devilish word "bureaucrat" and it crushes the protagonist further; no life-work balance is achievable for Andrič - no happiness, no good mental health (a burnout, instead) in this world where an individual is thrown in the grinder of capitalism and consumerism and only a tasteless, shapeless, characterless paste comes out

Big Love is a story about the unachievable things everyone is expecting us to achieve - be young, energetic, dynamic, productive; and it is also a reminder that in one way or the other, we all become Andrič in the end - tired, exhausted, anxious, maybe even paranoiac, and ultimately: discarded

[maťa]

Ale už v poviedke Dobroslava Chrobáka Kamarát Jašek zo začiatku dvadsiateho storočia Jaškovi na regrútskej zábave nejakí mládenci vrazili len tak bez príčiny pohárom medzi oči a potom "málo chýbalo, boli by ho do smrti dokopali".
Treba čítať staré texty, aby bolo jasné, že nie je nič nové.

Veľká láska sa mi páčila viac než V mene otca, ale neviem presne čím. Je to knižka tak trochu o všetkom. Už som si aj trochu zvykla na Ballove stream of consciousness písanie, hah.

[Jitka Špičanová]

První knížka tohoto roku a hned tak dobrá, těžko překonatelná. Kafkovské vyprávění o muži, který milujue, miluje svým způsobem a i přes tu lásku je nějak těžké mít k té druhé osobě blízko. Zamyšlení takřka nad vším na světě, včetně nacionalismu v současném Slovensku (respektive na světě).
Doporučuji všem, i těm co nečtou.

[Tomáš Kvapilík]

Balla doesn’t write normally. However I found lines that I loved...

[Verona]

Och, mne je až ľúto, že som túto knižku prečítala tak rýchlo a až tento rok.

[taetann]

nie

[Mathilde Riber]

Fin stabil postmoderne bog

[Filip Olšovský]

Z premysleného a krásneho napísaného príbehu (V mene otca) zostalo len to druhé. A aj ten príbeh, teda nič moc, bavia už len jednotlivosti, no celok sa topí v mori cynickej postmoderny.

[lampia]

ja neviem, co napisat
balla je zazitok proste

[Denis Mačor]

Hrošia koža Ballovho textu skrýva pod obalom zmes spletitých a širokospektrálne zameraných myšlienok. Hlavné postavy sa orientujú v labyrinte privátnych záhad a kĺžu sa slizkým povrchom melancholických dní. Jednotvárna, národne orientovaná a politicky mŕtva doba rozozvučí rekviem za včerajšok. Čas krátkych, ale rezonujúcich lások.

V obitom kolotoči sa nový kalendár zúrivo mieša so starým a burcuje erupciu tráviaceho traktu na popraskaný betón staručkého a unaveného mesta. Jeho tepny dostávajú životodarnú energiu kyslých vínových poloprávd a hanbia sa sekundových filozofov, samozvaných sociálnych odborníkov a prezretých milencov s prislabou povahou na odchod a začiatok.

Dejová línia oslobodená od Ballovho talentu zdravej skepsy by bola možno chudobná a priehľadná, čitateľsky neatraktívna. Balla však dokáže svoj úradnícky mozog zamestnať vlastnou pravdou natoľko, že skalní fanúšikovia Bagalovho vydavateľstva sa vždy budú tešiť na jeho nové povzdychy nad sebou samým.

Večný kar lásky.

[Peter]

"Chyby textu vychádzajú najavo len pri hlasnom čítaní.
Chyby života až po jeho prežití.
Text povyčiarkuješ, život oľutuješ.."

Túto knižku som "zhltol" počas jedného veľmi príjemného večera. Veľmi súčasný text, so zjavne autobiografickými prvkami, nevšedné, až "kureishiovské" písanie o (veľkej) láske. Zvláda to bez veľkého deja (zase podobnosť s Kureishiho Intimitou), skôr cez obrazy a úvahy. Pozoruhodné v nich sú aj spoločensko-politické odbočky.

[Zuzi]

Neviem, nepresvedcil ma. Akoby z tej knihy ktosi vytrhol kazdu druhu stranu - mala som potrebu vracat sa naspat, pochopit, ale aj tak som nepochopila. Chvilami som sa zasmiala, za to dve hviezdicky. Inak sa ale citim ako oklamany citatel... a hnevam sa, ze som neprisla na chut tomu velkemu Ballovi, ktoreho kazdy tak zere.

[Tamara Leontievova]

take slovenske rozjimanie nad marnostou. ja neviem. asi ma to neohurilo. par zaujimavych prirovnani, ako napriklad: tvar na nom visela ako mokra ponozka na snure. doverne znamy pocit beznadeje. malinko deja.

[Toolshed]

"Andrič si dal fernet a ponoril sa do spomienok ako do mäkkej periny. Jedna vrstva spomienok prekrývala druhú. Na vrstve Veroniky ležala vrstva Mariky, pod ňou vrstva Diany, pod ňou o čosi hlbšie Martina a tak do nekonečna až ku mitochondriálnej Eve."

[Janka]

"Raz nafúka."
a ja si predsalen myslím, že nie