What do you think?
Rate this book
Princ
In 1960's Finland, writer Gunnar Mattsson meets a young nurse who has been stricken with Hodgkin's disease and has only been given a short time to live. Even though logic tells him to stay away, something draws him to her anyway. Gunnar and "The Princess," as he dubs her, soon marry in spite of her seeming death sentence. Her fondest wish had always been to have a child, and when she becomes pregnant, she ceases her treatments for fear that they will harm her baby. What follows is a miraculous story of love and the triumph of the human mind and spirit over adversity.
- GenresNonfiction
205 pages, Unknown Binding
First published January 1, 1965
2 people are currently reading
46 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 18 of 18 reviews
August 14, 2016
A very short, sweet book...would have liked more detail...hard to find information about this couple. It seems that the author died at 52, and Seija lived to 60. A testament to the power of love and hope although not all people are as blessed when facing cancer...
June 13, 2025
I came across this book at a used book store on Ishigaki island, Japan. It’s a little book, only took me about an hour to read it. It’s a true story about a young man who meets and falls in love with a nurse who has Hodgkin’s disease in Finland in the 1960s. It’s a sweet story, made me tear up at some points. Content consideration: book contains a bit of explicit content.
December 20, 2012
I was shelving in the library I work at one day, and saw a slim, old book that caught my interest. I thought it was strange to have a book titled "The Princess" in RJ, which is a medical section in Library of Congress. So I picked it up, and read it straight through. Some books really move me, and this is one of them. I need to reread it. It's worth it. It had some heart-wrenching quotes and I connected with the characters so easily.
And--correct me if I'm wrong--is this a true story? I can't find anything that says it's fiction, and it wasn't in the novel section (usually in PR-PS in LoC), it was in the MEDICAL section. The fact that this really happened stuns me.
Such a good book. It might be an old book--and a short book--but it's amazing.
And--correct me if I'm wrong--is this a true story? I can't find anything that says it's fiction, and it wasn't in the novel section (usually in PR-PS in LoC), it was in the MEDICAL section. The fact that this really happened stuns me.
Such a good book. It might be an old book--and a short book--but it's amazing.
February 19, 2021
Hodnotím z pohľadu môjho násťročného Ja
March 10, 2020
If I could give this work more stars, I would. This is a beautiful tale of love conquering all, not just romantic love, but spiritual and paternal. The princess is a young nurse our author meets (and eventually marries), who is struck with a terminal illness so early in life. Her prognosis is grim to say the least, but this does not stop the two from fighting through the countless naysayers and literal bad blood. This is not a Nicholas Sparks sap fest of death and redemption; the redemption never needs to happen, since the love of the human spirit never wavers. Think of this as Love Story without the tragic end. It is full of hope and the unending devotion between husband and wife, and mother to child.
February 8, 2008
It's not often a book has the power to move me to tears, but this one did. It's not a newly published book, but sometimes that doesn't matter.
This is a book about love. True, abiding love. Love that overcomes obstacles and accepts that life doesn't go on forever, and it's okay to love even if you are going to lose the one you care about. I guess it's a store of the unconquerable human spirit.
This is a book about love. True, abiding love. Love that overcomes obstacles and accepts that life doesn't go on forever, and it's okay to love even if you are going to lose the one you care about. I guess it's a store of the unconquerable human spirit.
April 23, 2014
This book all but dropped itself in my lap, and although it is not the sort of book I usually read...I flipped it open and my eyes immediately fell upon the line "Don't get too fond of me. Promise you'll never love me". And just like that I knew I needed to know what happened to this pair.
Sometimes the right book finds you at just the right time. Although brief and simple, there is striking beauty and truth in this book.
Sometimes the right book finds you at just the right time. Although brief and simple, there is striking beauty and truth in this book.
March 9, 2024
Život sa zdá pekný, keď nám zaspí syn.
O čom to je?
Kniha rozpráva príbeh muža – samotného autora – a dievčiny (Princeznej), ktorú trápi silná rakovina a lekári jej dávajú len pár rokov života. Autor krátkymi zápiskami a črtami popisuje, ako sa spoznali, dali dokopy, zobrali sa a ako sa brojili s ťažkosťami života s rakovinou. Až čarovným riešením pre nich malo byť tehotenstvo, od ktorého ich všetci odrádzali.
Samotný rozprávač hovorí, že “Žiaľ, o Princeznej nemôžem písať v klasickej rozprávačskej forme; bez toho, aby som sám chcel, volím si za vzor zápisky spojené s literárnou reportážou. Ako novinár nemôžem pripustiť, že takáto forma prózy s mnohými detailami v časovom úseku by mohla unavovať. Keď sa dozvieme, že zomrieme, tak väčšina toho, čo sa predostiera vo veľkom diele, unavuje.” (29)
Ako to celé dopadlo trošku prezrádza druhý príbeh Princ, ktorý je napísaný v ako keby denníkových poznámkach.
Napriek tomu, že knihe nesie názov Princezná – a uznávam, že ma trochu odrádzal – ukázalo sa, že moje obavy boli zbytočné, pretože názov hovorí len málo o pravej povahe príbehu a až po prečítaní vám začne trochu dávať zmysel.
Myšlienky, obľúbené výroky a citáty
“Dieťa” vyslovila nahlas. Nevedela prečo. Ale ona vždy chcela mať deti. V rodičovskom dome bola debna plná detských šatočiek. Urobila ich ešte ako mladé dievča. Boli to šaty všetkých veľkostí, zväčša svetlomodré a biele. (31)
Vieš veľmi dobre, že sú pacienti, čo zomrú, ak sa náhle dozvedia, že sú smrteľne chorí. To isté sa môže stať aj zdravým ľuďom. Duševný stav pôsobí na všetky orgány zvýšeným alebo zníženým prívodom krvi a vylučovaním žliaz. Nečakaná novina vyvolá kŕč vo vencovitých artériách, nedokrvenosť mozgu a náhlu smrť. Toto všetkom som si preštudoval, lebo náhodou sa tiež trocha zaujímam o ošetrovanie nemocných. Ženy, ktoré sa dozvedeli, že nikdy nebudú mať deti, môžu nečakane porodiť húf detí, ak adoptujú dieťa a vychovajú ho. Starý manželský pár, ktorý šil spolu päťdesiat-šesťdesiat rokov, často zomiera krátko jeden za druhým. Ľudia, ktorí sa nevedia zbaviť starostí, zomierajú skoro. Možno ošedivieť za jedinú noc od strašidelných myšlienok. Pacienti môžu v posledných hodinách pred operáciou stratiť množstvo bielych krviniek. Myšlienky vplývajú na organizmus. (53)
Mal veľmi rád lampy. Lampy všetkého druhu, ale najväčšmi tie, ktoré viseli nad ním. Jeho zmysel pre odstup bol úplne malý, ale vyvíjal sa rýchlo, keď sa mohol dotknúť vecí. Ak som mu podržal loptu medzi hlavou a rukami, vystrel ruky k lopte. Ak som mu ju držal pred ním, vystrel ruky, aby ju chytil. (157)
Rád sa ukrýval matke, to znamená, zakryl si tvár uterákom, podržal si ho tam na chvíľu… a potom ho stiahol a usmieval sa rovnako šťastne vždy, keď ju opäť uvidel. Hral som sa s ním často tú istú hru; ukryl som sa za dvere a vystrčil som po chvíli hlavu. Mal rád túto hru, a bola aj veľmi užitočná. Už zavčasu sa naučil, že matka a otec môžu na čas zmiznúť a opäť sa vrátiť. (173)
Často sme ho bozkávali. Ale ľahko sa ho nebozkávalo; otváral ústa iba vtedy, keď sám chcel a najčastejšie úplne nečakane. A jeho bozky neboli, pravdaže, bozkami dospelých, ale iba jeho mäkké pery sa mi otreli o čelo (akoby ho boleli ďasná?)…narazil perami o moje líce a točil sa potom pozdĺž čela. (178)
Cítil som sa ako lotor napriek tomu, že som veril, že som v ten večer urobil všetko, čo som mohol. Bolo deväť hodín a on mal už spať. Možno nejako pochorel, pomyslel som si. Ale nie opravdivo. Cítil som, že je zdravý a môj lotrovský pocit vyplýval práve z toho; tak či onak ja som bol vinný. Hral som sa s ním chvíľu, potom mu žena vymenila plienky, potom dostal zvláštnu porciu jedla. Ale nezaspal ani vtedy…naučil som sa, že sa netreba intenzívne hrať s dieťaťom pred spánkom – v polospánku ďalej mozog dieťaťa spracováva svieže, napínavé dojmy. Vtedy som si pomyslel, že bude preňho dobré, ak sa vzdáme našich divých večerných hier. A skutočne som sa vzdal. To bolo pre mňa práve ťažšie. Môj pracovný deň bol taký, že som prichádzal domov iba dve hodiny predtým, než bol jeho čas na spanie, a ja som sa chcel s ním hrať. (No neskôr som odchádzal o dve hodiny skôr do práce a vrátil som sa o dve hodiny skôr domov.) (180 – 183)
Život sa zdá pekný, keď nám zaspí syn. (184)
Čo sa mi na knihe páčilo?
Ide v podstate o dva celkom rozdielne príbehy, a preto ich budem takto aj hodnotiť. Na prvom príbehu sa mi páčilo, že bol veľmi pravdivo vykreslený, nebol sentimentálny (čo pseudonym Princezná môže evokovať), mal dobrý spád a taktiež krásne vyvrcholenie. Dobre sa to čítalo a napriek tomu, že autor v nejakom bode priznáva, že neverí v Boha, tak na druhej strane uznáva realitu zázrakov. Čo sa týka Princa, tak tam len poviem, že mám pocit, akoby niekto zapísal moje skúsenosti so synom. A teda, ak budem mať niekedy možnosť a chuť sa k tomu vrátiť inak než cez svoje pseudozápisky, tak tu viem, že nájdem aspoň niečo.
Čo sa mi na knihe nepáčilo?
Pomenujem len dve veci – a síce niektoré veci neboli vysvetlené a celkovo konce boli trochu nezvládnuté, respektíve podľa mňa to ani neboli konce. A druhá vec je slovenský preklad respektíve štylistická úprava prekladu bola podľa mňa odfláknutá. Možno samotný autor nevedel písať lepšie, kto vie. Každopádne, niekedy sa inak veľmi dobre čitateľná kniha čítala kvôli tomu ťažšie.
O čom to je?
Kniha rozpráva príbeh muža – samotného autora – a dievčiny (Princeznej), ktorú trápi silná rakovina a lekári jej dávajú len pár rokov života. Autor krátkymi zápiskami a črtami popisuje, ako sa spoznali, dali dokopy, zobrali sa a ako sa brojili s ťažkosťami života s rakovinou. Až čarovným riešením pre nich malo byť tehotenstvo, od ktorého ich všetci odrádzali.
Samotný rozprávač hovorí, že “Žiaľ, o Princeznej nemôžem písať v klasickej rozprávačskej forme; bez toho, aby som sám chcel, volím si za vzor zápisky spojené s literárnou reportážou. Ako novinár nemôžem pripustiť, že takáto forma prózy s mnohými detailami v časovom úseku by mohla unavovať. Keď sa dozvieme, že zomrieme, tak väčšina toho, čo sa predostiera vo veľkom diele, unavuje.” (29)
Ako to celé dopadlo trošku prezrádza druhý príbeh Princ, ktorý je napísaný v ako keby denníkových poznámkach.
Napriek tomu, že knihe nesie názov Princezná – a uznávam, že ma trochu odrádzal – ukázalo sa, že moje obavy boli zbytočné, pretože názov hovorí len málo o pravej povahe príbehu a až po prečítaní vám začne trochu dávať zmysel.
Myšlienky, obľúbené výroky a citáty
“Dieťa” vyslovila nahlas. Nevedela prečo. Ale ona vždy chcela mať deti. V rodičovskom dome bola debna plná detských šatočiek. Urobila ich ešte ako mladé dievča. Boli to šaty všetkých veľkostí, zväčša svetlomodré a biele. (31)
Vieš veľmi dobre, že sú pacienti, čo zomrú, ak sa náhle dozvedia, že sú smrteľne chorí. To isté sa môže stať aj zdravým ľuďom. Duševný stav pôsobí na všetky orgány zvýšeným alebo zníženým prívodom krvi a vylučovaním žliaz. Nečakaná novina vyvolá kŕč vo vencovitých artériách, nedokrvenosť mozgu a náhlu smrť. Toto všetkom som si preštudoval, lebo náhodou sa tiež trocha zaujímam o ošetrovanie nemocných. Ženy, ktoré sa dozvedeli, že nikdy nebudú mať deti, môžu nečakane porodiť húf detí, ak adoptujú dieťa a vychovajú ho. Starý manželský pár, ktorý šil spolu päťdesiat-šesťdesiat rokov, často zomiera krátko jeden za druhým. Ľudia, ktorí sa nevedia zbaviť starostí, zomierajú skoro. Možno ošedivieť za jedinú noc od strašidelných myšlienok. Pacienti môžu v posledných hodinách pred operáciou stratiť množstvo bielych krviniek. Myšlienky vplývajú na organizmus. (53)
Mal veľmi rád lampy. Lampy všetkého druhu, ale najväčšmi tie, ktoré viseli nad ním. Jeho zmysel pre odstup bol úplne malý, ale vyvíjal sa rýchlo, keď sa mohol dotknúť vecí. Ak som mu podržal loptu medzi hlavou a rukami, vystrel ruky k lopte. Ak som mu ju držal pred ním, vystrel ruky, aby ju chytil. (157)
Rád sa ukrýval matke, to znamená, zakryl si tvár uterákom, podržal si ho tam na chvíľu… a potom ho stiahol a usmieval sa rovnako šťastne vždy, keď ju opäť uvidel. Hral som sa s ním často tú istú hru; ukryl som sa za dvere a vystrčil som po chvíli hlavu. Mal rád túto hru, a bola aj veľmi užitočná. Už zavčasu sa naučil, že matka a otec môžu na čas zmiznúť a opäť sa vrátiť. (173)
Často sme ho bozkávali. Ale ľahko sa ho nebozkávalo; otváral ústa iba vtedy, keď sám chcel a najčastejšie úplne nečakane. A jeho bozky neboli, pravdaže, bozkami dospelých, ale iba jeho mäkké pery sa mi otreli o čelo (akoby ho boleli ďasná?)…narazil perami o moje líce a točil sa potom pozdĺž čela. (178)
Cítil som sa ako lotor napriek tomu, že som veril, že som v ten večer urobil všetko, čo som mohol. Bolo deväť hodín a on mal už spať. Možno nejako pochorel, pomyslel som si. Ale nie opravdivo. Cítil som, že je zdravý a môj lotrovský pocit vyplýval práve z toho; tak či onak ja som bol vinný. Hral som sa s ním chvíľu, potom mu žena vymenila plienky, potom dostal zvláštnu porciu jedla. Ale nezaspal ani vtedy…naučil som sa, že sa netreba intenzívne hrať s dieťaťom pred spánkom – v polospánku ďalej mozog dieťaťa spracováva svieže, napínavé dojmy. Vtedy som si pomyslel, že bude preňho dobré, ak sa vzdáme našich divých večerných hier. A skutočne som sa vzdal. To bolo pre mňa práve ťažšie. Môj pracovný deň bol taký, že som prichádzal domov iba dve hodiny predtým, než bol jeho čas na spanie, a ja som sa chcel s ním hrať. (No neskôr som odchádzal o dve hodiny skôr do práce a vrátil som sa o dve hodiny skôr domov.) (180 – 183)
Život sa zdá pekný, keď nám zaspí syn. (184)
Čo sa mi na knihe páčilo?
Ide v podstate o dva celkom rozdielne príbehy, a preto ich budem takto aj hodnotiť. Na prvom príbehu sa mi páčilo, že bol veľmi pravdivo vykreslený, nebol sentimentálny (čo pseudonym Princezná môže evokovať), mal dobrý spád a taktiež krásne vyvrcholenie. Dobre sa to čítalo a napriek tomu, že autor v nejakom bode priznáva, že neverí v Boha, tak na druhej strane uznáva realitu zázrakov. Čo sa týka Princa, tak tam len poviem, že mám pocit, akoby niekto zapísal moje skúsenosti so synom. A teda, ak budem mať niekedy možnosť a chuť sa k tomu vrátiť inak než cez svoje pseudozápisky, tak tu viem, že nájdem aspoň niečo.
Čo sa mi na knihe nepáčilo?
Pomenujem len dve veci – a síce niektoré veci neboli vysvetlené a celkovo konce boli trochu nezvládnuté, respektíve podľa mňa to ani neboli konce. A druhá vec je slovenský preklad respektíve štylistická úprava prekladu bola podľa mňa odfláknutá. Možno samotný autor nevedel písať lepšie, kto vie. Každopádne, niekedy sa inak veľmi dobre čitateľná kniha čítala kvôli tomu ťažšie.
July 23, 2015
Story of a young man who meets, falls in love with, and marries a woman who has Hodgkins Disease. They ultimately have a baby. Wonderful story that took place in the 1960's. I've been unsuccessful in finding any more information about them.
August 31, 2010
A woman and Hodgkin's Disease.
July 1, 2024
Read this many years ago and it has stuck with me every since ~ a beautiful story ~ would highly recommend
January 8, 2020
The Princess by Gunnar Mattsson is a true story about Gunnar and his wife, Seija. She was a young Finnish nurse who was diagnosed with Hodgkin's disease when she met and they fell in love. She had given up hope of ever being a wife and mother because of the death sentence of her disease. This story tells how love, a baby, and hope can be more therapeutic than medicine. This is a beautifully written account of their story and is well worth reading. I highly recommend it.
February 16, 2019
Keď moja zatrpknutá duša na chvíľu uverila, že láska dokáže divy...♥
April 3, 2022
Nopeaa luettavaa ja kauniisti kirjoitettu. Tykkäsin!
August 2, 2022
easy to understand. good read for me.
September 5, 2025
Abbandonato
January 6, 2026
3,5⭐️ Luin suomenkielisen version Prinsessa, suom. Mikko Kilpi. Täysin itse tarinaan liittymättömästi lempiasiani kirjassa oli se, miten paksulle paperille se oli painettu (vuoden 1966 painos).
November 22, 2016
Min mormor ville att jag skulle läsa denna bok, så jag tog mig i kragen och gjorde det (fast jag måste medge att de gick ganska trögt i början). Boken är stundvis väldigt charmig och vissa stycken och meningar kändes bara otroligt ärliga och berörande. Men visst känns detta som en bok som inte riktigt överlevt tidens tand (tvekar att detta överhuvudtaget är ett uttryck). Det finaste med boken är absolut beskrivningen av kärleken, den villkorslösa och mäktiga.
Displaying 1 - 18 of 18 reviews