A vo Viedenskom lese stále stoja stromy

by Elisabeth Åsbrink, Alexandra Debnárová (Translator)

Kniha je trpkým zmierením sa (autorky) s mýtom o Švédsku tridsiatych rokov ako o krajine rovnosti, solidarity a pokroku, pre ktorú však niekoľko stoviek „rasovo cudzích“ utečencov predstavuje ohrozenie spoločenského blahobytu. Švédsky antisemitizmus tridsiatych rokov nie je žiadnym tajomstvom, ale až kniha Elisabeth Åsbrink ukázala, akými samozrejmými, všeobecne necitlivými a krutými činmi sa prejavoval.

Poukazuje taktiež na to, do akej miery sa švédskej, ale nielen švédskej spoločnosti podarilo vytlačiť z povedomia zodpovednosť za holokaust. Historická reportáž A vo Viedenskom lese stále stoja stromy je tiež knihou o súčasnosti, keďže „poukazovanie na hanebnú minulosť prebúdza citlivosť na drámu, ktorá sa odohráva pred našimi očami – drámu utečencov v súčasnom svete“. Rasizmus neumrel, len zmenil jazyk. Pojem „horšej rasy“ nahradila „cudzia kultúra“.

Genres: Nonfiction, History, War, Swedish Literature, Holocaust, Reportage, World War II

392 pages, Paperback

First published August 18, 2011

About the author

Elisabeth Katherine Åsbrink is a Swedish author and journalist.

Reviews

[Pečivo · Rating 5 out of 5]

Ty pytle, to byla pecka! Dobrou neděli všem přeje velmistr pečivo. Dnes si budem povídat o tom, jak Absynt dokázal vysolit dalších 10/10.

Stromy furt stojí je příběh o holokaustu, kterých je samozřejmě bambilion - tenhle příběh se ale liší. Tak za prvé vypráví o osudu Otta, kterýho židovská rodina poslala z Vídně do Švédska a vypráví to formou dopisů rodičů Ottovi. Co psal Otto zpět, čtenář nevidí. #husty

Za druhé se čtenář doví stručnou historii pronásležidování od nějakýho 9. století a osud krajní pravice po válce a to je taky něco, co mi dosud vůbec nedošlo, že o tom vím úplně nic. #Takyhustý!!

No a za třetí jsem se dověděl, že zakladatel IKEA byl nejlepší kemoš Otty v pubertě a nejen, že se kemošil s židovským chlapcem, on byl zároveň i nácoš! #konfuzér

No a tohle všechno ta švédská pani hodila do psacího stroje a voila knížka jak bič! Škoda, že letošní euro nemůže vyhrát Absynt!

[Filip Struhárik · Rating 5 out of 5]

Ak by ste mali do konca roka prečítať už len jednu knihu, tak nech je to táto. Ponúka veľmi silné a desivé paralely medzi dneškom a životom pred 70 a 80 rokmi vo Viedni a vo Švédsku.

"Vo Švédsku nemáme ani potuchy, čo židovská otázka v skutočnosti znamená. Preto sme náchylní zaujať k nej sentimentálny postoj. Môžem vás však uistiť, že ak prijmeme niekoľko stoviek židovských rodín a tie sa rozrastú tak, ako to má táto rasa vo zvyku, nasledujúca generácia bude preklínať tých, čo nevedeli v pravý čas zastaviť imigráciu" (Torsten Undén, švédsky diplomat vo Viedni, 1934)

Ako sa píše na zadnej obálke knihy: "Rasizmus neumrel, len zmenil jazyk. Pojem 'horšej rasy' nahradila 'cudzia kultúra'."

A ešte jeden citátik: "...ukázalo sa, že vo švédskej spoločnosti operuje viacero paralelných síl, ktoré majú tendenciu uberať sa rovnakým smerom. Nechýbali medzi nimi prominenti, ľudia vzdelaní a zámožní. Nemuseli zákonite byť presvedčenými nacistami, dokázali sa však zjednotiť v nenávisti voči židom a mocnej túžbe po tom, aby sa zatvorili hranice."

[Tomasz · Rating 5 out of 5]

Jestem pod ogromnym wrażeniem nakładu pracy, jaki został włożony w tę książkę. Historia o dwóch światach, które są zupełnymi przeciwnościami, a jednak paradoksalnie znajdują swój punkt wspólny.

[Alisea Thenea · Rating 4 out of 5]

Čítať v tehotenstve knihy od absyntu znamena instatne roniť slzy. Kniha je to klasicky silná a reportážna, na každej strane živá,i ked hlavne postavy su zda sa,uz po smrti alebo na sklonku zivota. Ako sa Svedsko postavilo k zidovskej otazke, ako sa v nom citilo zidovske dieta,ktore sa tam dostalo z Nemecka, aky rozporuhodny rozkol citil zakladatel ikey a citil vlastne nejaky? Aj on bol iba dieta?

V knihe je velmi vela listov z rovnakym obsahom, co citatela moze.. odradit, nudit? Kniha akokeby stracala svoj potencial.... Na druhej strane v tych listoch stale o tom istom je tiez odkaz doby a nutkavej potreby... sa zachranit a vratit svet do povodneho stavu.
Takze za mna 3.5 zaokruhlene na 4.

[Rennie · Rating 3 out of 5]

“Are the letters old? Is seventy years a long time ? Or is it a period shorter than a human life and of equally disputed value?”

This has some high points. I’m impressed with what she was able to make out of it and the research she did because the letters themselves (from a boy on a Kinder transport from Vienna to Sweden) are repetitive and fairly dull.

It has some lovely lines but because of the monotony of the correspondence and how many blank spots there are it’s not always engaging, and the aspect of the friendship between a Jewish boy and the IKEA founder, who was in a Swedish pro-fascist party and a follower/friend of Per Engdahl, is completely oversold. It’s like 40 pages of a 400+ page book.

I like anything with a Vienna-focus though, even a minor one. Those sections were really interesting.

[Ivana · Rating 5 out of 5]

Reportazny roman, sprava? Neviem.
Pribeh vynarajuci sa postupne potichu, aj ked od zaciatku vsetci tak trochu tusime, co je na konci. Autorka to koniec koncov ani neskryva. Dielo mozno zacina obvinenim a zaroven ospravedlnenim jedneho muza druhemu, ale v skutocnosti ide o nieco uplne ine. Zakladatel IKEA sa ospravedlnil kazdemu a vsetkemu moznemu, aby si ho nepamatali ako nacistu... po tom, co po dlhych rokoch vysla najavo jeho cinnost z mladych cias. A keby nevysla? Z rozhovoru v knihe som vobec nemala pocit, ze by nieco lutoval. Ved ano, on mal to stastie, ze svojim sympatizovanim nesposobil ziadnu priamu smrt, jeho obdiv k nebezpecnym ludom nemal za nasledok ziadnych konkretnych ludi.
Ale svedsky slusny a distingvovany nacizmus (pochopite o com pisem, ked si precitate knihu) mal za nasledok mnoho ineho. Sto deti zachranili, povolili prist niekolkym... ale kolkych nechali cakat az sa nikdy nedockali? Kolko z nich si este v koncentracnych taboroch spominalo na zamietave odpovede, chybajuci affidavit a ostatne odmietnutia?
A to je svedska vina... a nielen ich. Ved neboli jedini.

Samotne dielo je zalozene na pribehu rodiny Ullmanovcov, Zidov zijucich vo Viedni. Rodicia Pepi a Lisl spolu s pocetnym pribuzenstvom vychovavaju svojho jedinacika Otta. Ked je zle, podari sa im ho dostat do Svedska a rozohravaju dlhu a narocnu korespondencnu hru, aby im celkom neusiel dalsi zivot milovaneho syna, pre ktoreho urobili vsetko - aj sa ho vzdali, aby ho zachranili.

[Katika · Rating 4 out of 5]

Książka Elisabeth Åsbrink to rozliczenie z wojenną postawą Szwedów i zmuszenie ich do konfrontacji z przykrą prawdą. Symbolem Szwedów autorka czyni twórcę najbardziej szwedzkiej firmy, faszyzującego za młodu Ingvara Kamprada. Jednocześnie poznajemy historię Otto Ullmanna, austriackiego żydowskiego chłopca, któremu udało się wydostać do Szwecji i który przez lata otrzymywał pełne miłości listy od swoich pozostałych w Austrii rodziców. Rodzice zachłannie pragnęli znać każdy szczegół życia Otta, szukając w tym nadziei na ocalenie. Ich listy to swoisty zapis znikania. Otto żył w poczuciu winy ocalonego, w walce wdzięczności i pretensji do swych szwedzkich wybawicieli, którzy nie ocalili jego rodziny. Trudna to historia, zwłaszcza, że pokazuje że ideologia faszystowska miała swoich zwolenników w całej Europie.

[Monika Dančová · Rating 4 out of 5]

toto sa hodnotí ťažko. zabudla som, že absyntovka bude pravdepodobne depresívna, a akosi som potlačila aj to, že je primárne z obdobia druhej svetovej.
ale dobre, naučila som sa dosť nového. autorka odhaľuje kopu nového poznania Švédska minulého storočia, aj to dobre napísala, aj zverejnila autentické listy zo života židovskej rodiny, aj si možno zopakujete ako treba čítať redflagy, a viete si predstaviť.
korešpondencia rodiny je miestami veľmi repetitívna, ale sonda do švédskeho prostredia 30tych a 40tych rokov bola rozhodne zaujímavá
(obsah miestami na 3*, niekde na 4*, spoločenská hodnota knihy na 5*, dávam teda za 4)

[Eva Lavrikova · Rating 4 out of 5]

Jedna z tých kníh, ktoré si človek zapamätá. Skutočná v najpravejšom slova zmysle - skutočný je nielen príbeh židovského chlapca Otta, ktorému sa počas 2. svetovej vojny podarilo odísť do Švédska a príbeh jeho rodiny, ktorá také šťastie nemala, skutočné sú aj všetky tie zverstvá naokolo. Od formálneho rezervovaného "prepáčte, nepomôžeme vám, nezáujem", ktoré bolo počuť zo všetkých strán, až po skutočnú nenávisť, prenasledovanie a likvidáciu. Všetko toto sa skutočne dialo a stále deje. A práve tá skutočnosť je na tom celom taká desivá.

[Réza Cinka · Rating 5 out of 5]

Zhltnuto za dvě odpoledne. Druhá světová válka a její zvěrstva podáno zase z úplně jiné perspektivy, nebrousí tolik po povrchu, ale věnuje se velmi úzkému výseku - rakouské židovské rodině rozdělené rasovou politikou a zdánlivě spojené dopisováním. Třináctiletý syn píše domů do Vídně ze Švédska, kam se mu podařilo utéct před válkou a téměř jistou smrtí. Reportérka (autorka knihy) skládá obrázek všedních dní a myšlenek členů rodiny z dochovaných dopisů, které otec posílal synovi do zahraničí. Doplnění přináší informace z archivů a výpovědi potomků zúčastněných. To, že je v příběhu Ingvar Kamprad, zakladatel IKEA a příznivce nacistických hnutí, je nakonec velmi vedlejší. V době, kdy se totiž Ingvar dostane více do popředí příběhu, jste už vtaženi do nemilosrdného kola osudu Otty a jeho rodiny, která se ve svých dopisech stále více smiřuje s osudem, který na ni čeká na konci cesty vlakem. Mrazivé a geniální.

[Bosorka · Rating 5 out of 5]

Lapilo mě velmi silně a táhlo od prvních minuty až do konce (posloucháno jako audio). Zajímavé reportážní zpracování plus dopisová forma, kdy ovšem čteme jen dopisy z jedné strany. Pokaždé, když jsem slyšela dopis rodičů, kteří zachránili své dítě a nejspíš i tušili, kam povede cesta jich samotných a i přesto se stále snažili na dálku syna podporovat, bylo mi až do pláče. Ta představa, že vyšlete své dítě někam, netušíte pořádně, jak se mu tam povede a hlavně netušíte, zda ho ještě někdy uvidíte, je velmi drásavá. Ač téměř každý rodič by to nejspíš udělal.
K tomu reálie, vývoj situace pro Židy v Rakousku a tehdejší švédské smýšlení. Velmi dobrá kniha.

[Feltan · Rating 4 out of 5]

Otrolig berättelse om en judisk pojke som genom svensk missionkyrkas uppdrag i Wien blir skickad till Sverige, efter Nürnberlgagarna gick igenom, och hamnar på olika gårdar för att till sist hamna på gården Elmtaryd där en viss familj Kamprad bor. Hemma hos familjen Kamprad sympatiserades det med tyskarna och ”Farbror H” men trots det blir sonen Ingvar och judiska pojken Otto nära vänner. Man får följa Ottos resa genom breven han fick från sina föräldrar och vänner, de levde på hoppet ända till slutet.

[Julia · Rating 4 out of 5]

Otroligt klarläggande och välskrivet om judehatet i Sverige och Ingvar Kamprads engagemang i den nazistiska rörelsen. Därtill slående hur lik dagens retorik kring invandring är trettiotalets.

[Isidora · Rating 4 out of 5]

Jag blev djupt tagen av brevväxling mellan Otto och hans föräldrar.

[Ken Fredette · Rating 4 out of 5]

In this story of Otto Ullman, we meet his parents Mutti Ullman and Josef (Pepi) Ullman. Pepi was a journalist and Mutti was a house wife. Throughout the book we see letters that seem to say the same thing over and over, write, we are well, write to your aunts and uncles. We know that they sent Otto to Sweden as a Jewish child and sent letters at first every day until they were bothered by the German government and they were worked until they were tired. Otto had several homes that he lived in until he finally worked for the Kamprad's where he met Ingvar, who started IKEA and was the richest man in Sweden. Otto went to Israel and was active in the Israeli army until he returned to Sweden and married. He worked with Ingvar as a sales person then he went his own way when he married. Elisabeth Åsbrink researched and interviewed many of Otto's children who had letters from his father and mother and were given a free rein to write this story. His parents were murdered as was his aunts and uncles. Otto was made Swedish after 3 attemp's. Since this was actual life it was interesting in how Otto changed from year to year.

[Jozef Kuric · Rating 5 out of 5]

Autentický príbeh spracovaný do podoby reportážnej beletrie alebo beletrizovanej publicistiky. Autorke sa podarilo vykresliť desivo plastický obraz riešenia tzv. židovskej otázky v Európe. Je skutočne mrazivé, ako dnes už liberálna švédska spoločnosť, v minulosti používala proti židovským utečencom, pochádzajúcich z európskeho, viedenského, kultúrneho a urbánneho prostredia, argumenty podobné tým, ktoré sa v diskusiách používajú aj dnes, v súvislosti s inými etnikami, regiónmi a kultúrami.

viac tu: https://dennikn.sk/blog/271161/

[Łukasz · Rating 5 out of 5]

TO UCZUCIE, kiedy wiesz jak to się najprawdopodobniej skończy, a listy oszukują Cię mówiąc, że wszystko w porządku.
Niezwykła książka, poruszająca dogłębnie, walcząca z zakorzenionymi mitami i dająca mocno do myślenia. Losy rodziny Ullmannów śledzi się z zapartym tchem i siłą rzeczy znajduje odzwierciedlenie w naszej obecnej rzeczywistości. To sygnał, którego nie wolno zlekceważyć!
Piękny i ważny dokument - 10/10!

[kristina · Rating 5 out of 5]

tato knizka nebola az tak o tom, ze zakladatel IKEA ingvar kamprad bol v mladosti nacek. teda aspon pre mna nie. bola o listoch milujucich rodicov pre jedineho syna, ktoreho poslali do svedska aby sa zachranil kym sami museli ostat vo viedni a neskor v koncentracnych taboroch a cely cas len dufali, ze sa znovu uvidia a zili pre akekolvek informacie o nom a on to vedel tak im pisal len to dobre aj ked v skutocnosti sa trapil uplne sam. absolutne ma to dorazilo.

[Kasia M · Rating 5 out of 5]

Åsbrink opowiada o rasizmie w dwóch krajach, które lubią wybielać swoją historię z okresu 1933-45. I Szwecja, i Austria zdecydowanie lepiej czują się po stronie ofiar wojny. Pokazanie mroczniejszej strony historii obu społeczeństw jest ważnym głosem, a zbliżenie na losy jednej rodziny pozwala bardziej namacalnie odczuć konsekwencje tych powszednich zbrodni.

[Ria Gehrerová · Rating 5 out of 5]

Je to desivé, ale pri čítaní tejto knihy som sa párkrát pristihla pri tom, ako premýšľam, či náhodou nevyzerám ako židovka a či mi tmavé oči nebudú robiť problém, ak by sa v budúcnosti čosi pokašľalo. Ale potom mi troška odľahlo, lebo aspoň frajer vyzerá trocha árijsky a nedopadli by sme hádam tak zle.
Kniha o vojne, o rasizme, o priateľstve žida s nacistom a o malom Ottovi, ktorý prežil vojnu ako jediný z celej rodiny. Každodenné prípady toho, ako selektívne môže fungovať mozog nacistu a ako sa v priebehu druhej svetovej vojny menili postoje a zákony viacerých európskych krajín. Dôkaz toho, že aj z absurdných povier, napríklad že židia kradnú deti, sa dá v ľuďoch vypestovať skutočná nenávisť.
Najzaujímavejšia je ale poznámka o tom, ako sa po vojne menil jazyk európskych pravicových extrémistov. Pochopili, že ak chcú "úspešne bojovať s prisťahovalectvom a menšinami, musia prestať používať pošpinený pojem rasa, namiesto neho mali hovoriť o kultúre".
Vtedy si uvedomíte, že tá kniha nie je len o minulosti. Núti nás priznať si, že žijeme v príliš dobrom svete, a napomína nás, nech neurobíme tú istú chybu, akú sme už raz urobili.

[Lauren R. · Rating 2 out of 5]

Oh my golly, this book moves at a snail’s pace! I quit about 200 pages in because the two main characters’ paths STILL had not converged. I thought I was going to be reading about an unlikely friendship as promised but so far, I’ve just learned a lot about Swedish history in the early 20th century, the Christian struggle to provide refuge to Jewish children, and the rise of Nazism in what was perceived to be a neutral country during WW2. There are a lot of personal letters between Otto and members of his family but they are so repetitive without revealing much of anything at all about the writers themselves. I see now that this is translated from Swedish because I see most of the reviews are in other languages. I found the flow of the book to be very hard to follow and some of phrases awkward; maybe that’s why. The writer conducted stellar research on an amazing story that basically fell into her lamp — but since she’s a journalist, it unfortunately reads like a newspaper article that is just too long.

[Merkurius · Rating 5 out of 5]

En otroligt rörande och intressant bok. Under andra världskriget splittras en judisk familj, och pojken i familjen lyckas fly till Sverige där han får stanna. I boken får man följa en brevväxling mellan honom och familjen som är kvar i Österrike. Genom breven får man se tillvaron ur olika perspektiv. Familjen är ju kvar i Österrike och tvingas som judar att leva under hemska förhållanden, medan Otto är en felplacerad jude i Sverige som får kämpa hårt för att stanna kvar och bli accepterad. Dessutom får man ju ta del i hur Sverige agerade i många Sverige-frågor.

Detta är en av dem bästa böckerna som jag någonsin har läst, just för att den är verklig och storyn verkligen är spännande. Om man är intresserad av historia och förintelse är denna boken ett måste att läsa! Måste dock varna för att den är sorglig - en och en annan tår rann nedför mina kinder när jag läste denna boken.

[Anders · Rating 5 out of 5]

A deeply affecting book where the author dives into the history of World War II through the life of Otto Ullman, a boy sent away to Sweden from Vienna by his parents to escape Nazi persecution. The author makes no bones about the fact that she's making a lot of assumptions about the feelings of the teenage boy, as most of the remains are the letters he received from his parents, not the letters he himself sent. It paints a vivid picture of the everyday anti-semitism of Sweden and Austria, the cruelties and murders committed against those of Otto's family who didn't manage to escape, the ease by which neighbours turned to enemies, how the high and mighty moral arbiters of society looked aside and abandoned their supposed responsibilities, and the desperation of a family trying to keep in contact with a boy who's been sent away to a different life in a different world.

[Piotr · Rating 5 out of 5]

Zagłada opowiedziana przez jedną rodzinną historię i ocalałe listy. Ściska w gardle najbardziej to, nie co opowiedziane, a to czego w listach nie ma. Ze Szwecją i IKEA w tle. I to niepokojące pytanie: czemu każdy (prawie każdy?) europejski kraj miał/ma swoich nazistów?

[Veronika Víghová · Rating 5 out of 5]

Teraz by to chcelo niečo o vílach a jednorožoch, lebo toto bolo silné, velmi silné. Človek si poplače nad osudmi niektorých ľudí, aby si uvedomil, aké ma obrovské šťastie, že žije, možno nie v dokonalej spoločnosti a štáte, ale v mieri.

[Christian Ohlsson · Rating 4 out of 5]

Fantastiskt sorglig bok som i dagens flyktingsituation har mycket att lära oss.

[Monika Zbínová · Rating 3 out of 5]

Šesťdesiata siedma tohtoročná 📖 prečítaná 💪 (67/53)
Elisabeth Åsbrink: A vo Viedenskom lese stále stoja stromy (⭐️⭐️⭐️)

Rasizmus neumrel, len zmenil jazyk. Pojem „horšej rasy“ nahradila „cudzia kultúra“.

✡️ Priateľstvo židovského chlapca a švédskeho sympatizanta s nacizmom tvorí hlavnú niť tejto beletrizovanej reportáže. Cez listy od rodičov 14-ročného Otta, ktorého pošlú do Švédska, aby mu zachránili život, tak môžeme do detailov spoznať ďalší z tých „obyčajných“ príbehov, ktoré stoja v pozadí celoeurópskeho antisemitizmu.
👩‍💻 Kniha dostala mnoho nadšených hodnotení, no našla som aj skeptickejšie podobné môjmu. Aj ku knihám o antisemitizme predsa musíme vedieť byť kritickí. Nedá sa dať automaticky 5 hviezd každej knihe len preto, že rozpráva dojímavý príbeh. Ten tu nesporne je: kniha je postavená na listoch, ktoré rodičia posielajú svojmu mladému synovi do cudziny, a ako mu stále pripomínajú, je tam len preto, aby si zachránil život: vo Viedni, no aj v celej Európe sa už začal na Židov pohon. Z listov cítiť úprimnú lásku a starostlivosť, no ich obsah sa tak opakuje, až začnú pôsobiť uspávajúco. Pozorný čitateľ si samozrejme uvedomuje tú strašnú pravdu: kým môžu rodičia listy písať a dostávať, sú nažive (hoci postupne prídu o domov, osobné veci aj slobodu), a oni sami to veľmi dobre vedia.
Ak sa však tešíte na to, ako sa Otto poznal s Ingvarom Kampradom, neskorším zakladateľom Ikey, je to len povrchne opísané ku koncu knihy. Bolo cítiť, že autorka k tomu nemala veľa zdrojov a snažila sa pracovať s tým, čo mala. Aj ten zvláštny rozhovor so starým Kampradom patril k tomu najzaujímavejšiemu v knihe, ale prakticky nič z neho nevyplynulo.
Zvyšok lemovali už iba reportážne eseje o tom, ako sa vyvíjala situácia vo Švédsku v súvislosti so Židmi.
Neviem sa teda ubrániť dojmu, že celá kniha je taký mačkopes a kombinuje veci, ktoré by veľmi dobre fungovali aj samostatne, ak by sa im venovalo viac priestoru (azda s výnimkou tých listov). Zdalo sa mi to zbytočne nasilu pospájané a napísané zámerne tak sugestívne, aby vyvolávalo dojímavo-súcitný efekt, ale na mňa to miestami pôsobilo až pateticky.
Ak by som chcela byť cynik, poviem, že to množstvo listov ma nudilo a zvyšok bol too much politiky.
Aby som ponúkla aj alternatívu, omnoho viac sa mi páčila iná absyntovka s podobnou témou – Čo to má spoločné so mnou? od Sachu Batthyanyho.
💡 Na Martinuse kúpite tlačenú knihu: http://bit.ly/2KU4Lfu aj e-knihu: http://bit.ly/2WCh1Ei

[Petra Nohová · Rating 5 out of 5]

Reportážní román z většiny tvořený dopisy vídeňských rodičů jejich synu Ottovi, kterému se podařilo emigrovat do Švédska v začátcích platnosti Norimberských zákonů... Na druhé straně sledujete linku švédské, s nacismem sympatizující rodiny Kampradových, nejvíce syna Ingvara, pozdějšího zakladatele IKEA, jehož osud se střetne s osudem vyloučeného Otta.
Knize jsem zpočátku chtěla dát o hvězdu méně, rozčilovala mě urputnost stovek dopisů, jež psali Ottovi rodiče omílající jedno a to samé (jak milují svého syna, jak jsou na něj pyšní a jak to takhle musí být), a s ní neustálá žádost o zpětnou vazbu. Říkala jsem si, proč mám dokola číst to stejné a také proč syna nenechají být, aby se aklimatizoval a spíše se od nich odpoutal. Když se ale blížil moment transportu rodičů do Terezína, nutnost soudu mě opustila a já pocítila obrovský příval empatie (samozřejmě že v návaznosti na ty stovky stejných dopisů, které člověk, teď už vím, musí číst mezi řádky). Dále už jsem jen hltala zdrcující konec příběhu, války, ale i začátku krátkého přátelství Otty a Ingvara. Ten, aniž by si uvědomoval kognitivní disonanci svého jednání, do smrti nepopřel správnost své inklinace k fašismu.
O rozpolcenosti, vykořeněnosti, o hledání záchranného břehu, o (bez)naději... Ale také o důsledcích švédské vágní imigrační politiky za 2SV nebo o (ne)schopnosti důstojně čelit minulosti.
Takže bezvýhradně vynikající, jak už je u nakladatelství Absynt zvykem.
PS: O zahrnutí množství historických zajímavých faktů se asi nemusím zmiňovat...

[Evikulik · Rating 5 out of 5]

Uff tak tato kniha mi zas ukazala ako malo toho stale o obdobi 2 sv. Vojne viem napriek tomu ako sa o toto obdobie zaujimam uz dlhsie roky. Doteraz som netusila o tom ako sa svedsko zachovalo a ako sa aj ono svojim prevladajucim antisemitizmom a strachom podielalo na tom kolko ludi sa nepodarilo zachranit.
Na osude chlapca Otta autorka vynikajuco spracovala cely problem ktory citatela vtiahne do atmosfery casov minulych a malokoho asi necha chladneho. Tuto knihu nesmiete v kniznici/knihkupectve obist, dajte jej sancu!

[Heidi K · Rating 5 out of 5]

Smärtsam läsning men så viktigt och så välskrivet. Skrämmande redogörelse över den svenska nazismen och fascismen och det svenska judehatet på 30- och 40-talet. Och så skrämmande hur viss retorik går igen och går att höra ända in i dagens politiska debatter. Så ångestframkallande beskrivning över situationen för de österrikiska judarna före och under andra världskriget. Slutligen en så vacker berättelse om föräldrakärleken. Jag rekommenderar den här boken till alla från och med nu.