Keď báčik z Chochoľova umrie

by Martin Kukučín

Humoristicko-satiricky ladená poviedka veľkého slovenského spisovateľa M. Kukučína vykresľuje jednu z hlavných postáv ako inteligentného a spravodlivého predstaviteľa buržoázie, ktorý zapríčiní obrat zaostalého zemana. Podoba dvoch odlišných svetov - nastupujúceho materializmu a hynucého postavenia nižšej šľachty, zobrazuje ich protagonistov v tragikomickom svetle - zeman je síce pasívny, ale aj buržoázia so sebou prináša svoje mravné nedostatky.

Genres: Classics, School, Fiction, Ebooks, Read For School

64 pages, Paperback

First published January 1, 1890

About the author

Prozaik, dramatik, publicista, lekár, významný predstaviteľ slovenského literárneho realizmu

Reviews

[Petino]

umrel

[Ebucencovaa]

není to zlé ale nebavila ma ta staroslovenčina príbeh celkom fajn je to povinné čítanie takže čo ja zmôžem

[Maggie]

Toto sa prekvapivo aj celkom v pohode čítalo :D Nepovedala by som, že som si to nejako extrémne užila, ale dalo sa to.

[maťa]

3/5, nič úžasne zaujímavé...
Zas - hodnotenie pre moju vlastnú potrebu, čiže rozhádzané etc.


Hlavné postavy:
Adam (Aduš) Domanický - chudobný zeman (doma-nič), ožran, klamár, chváli sa tým, čo nemá, lenivý, falošný, skazený
Ondrej Tráva - gazda, dôverčivý, typickým predstaviteľom novej vrstvy – buržoázie, túži po peniazoch,

Pomocou týchto 2 typov postáv (zemana a buržoázie) sa Kukučínovi podarilo zachytiť základne spoločenské znaky doby. Protiklad sa prejavuje aj v jazyku postáv. Tráva sa riadi heslom čas sú peniaze, preto hovorí presne, stručne k veci. Domanický sa vyjadruje zoširoka, ľahkomyseľne. Kukučín v novele využíva situačný a slovný humor.

Obsah:
V krčme sa stretnú Aduš (samozrejme opitý) a Ondrej, Aduš sa vychvaľuje, aký má úžasný jačmeň (aj iné veci ako napr kone, psa Dianu - to všetko od jeho strýka Báčika z Chochoľova). Dohodnú sa na obchode, Ondrej mu dá desiatku ako zálohu. Aduš sľúbi, že mu pošle jačmeň domov.
Jačmeň ale neprišiel, a tak sa Ondrej rozhodne, že pôjde za Domanickým. Cestou sa rozhodne, že prenocuje u jednej dedinčanky(nepoznajú sa, ale on jej náhodou uhádne meno a tvári sa, že ju pozná) a jej manžela. Oni mu povedia, že Aduš nemá žiaden majetok a že jeho Kaštieľ (tak honosne nazýva svoj dom, ale vôbec to nie je naozajstný kaštieľ) chátra.
Ondrej napriek tomu ide na druhý deň za Adušom a dožaduje sa jačmeňa, alebo aspoň vrátenia dvojnásobku zálohy. Aduš sa všelijako vykrúca, poukazuje mu celý jeho pozemok (na všetko, čo je zle povie, že to sa opraví, až Báčik umrie - teší sa na jeho smrť, lebo si myslí, že zdedí jeho majetok) a klame. Snaží sa Ondrejovi nahovoriť, že jačmeň už predal niekomu inému, a že to je jeho (Ondrejova) vina, že mal prísť skôr a že na neho čakal. Ondrej sa naďalej domáha aspoň vrátenia peňazí. Aduš sa mu vysmeje.
Potom mu manžel slúžky poradí, nech si vypýta aspoň jasene, ktoré má Aduš za domom - to je jediné cca hodnotné, čo mu ostalo. Aduš sa naštve na Ondreja, pýta sa, kto mu to poradil - on povie, že henten na čo ho Aduš vyhodí, ale on je rád, pretože presne to chcel (vrátiť sa domov, ale žena chcela ostať u Aduša, naďalej mu pomáhať). Aduš povie, že mu nemôže dať jasene, pretože sú posadené na hrobe jeho rodičov - nemôže zneuctiť hroby svojich rodičov a preto sa dohodnú, že predsalen Ondrejovi vráti peniaze na nasledujúcom jarmoku, čo sa aj stane.

[chiara]

humoristická poviedka ale humor som tam teda nenašla

[Vladimír]

Jednoduchý príbeh z dedinského prostredia, kde je zápletka a aj rozuzlenie jasné viac-menej od začiatku, ma zaujal skôr formou ako obsahom. Páčili sa mi epizódne časti z krčmy, jarmoku, domácnosti a ilustrácia obyčajov a zvyklostí. Čítalo sa to dobre, ale nie je to nič zásadné.

[hanka]

2.5/5

[Ivana]

Stará klasika, ktorú som nikdy predtým nečítala. Tak, už som ju čítala. Jednoduchý príbeh o ľudských povahách.

[Anna Pavelkova]

chápem, že to má 60 strán, ale nečakala som, že sa tam naozaj absolútne nič nestane :D:D:D
zachránila to zastaralá slovenčina, ktorá mňa dosť bavila a celkovo prostredie, ktoré má moja stará duša rada v týchto slovenských povinných čítaniach.

[K]

it wasnt too bad for a mandatory school read

[Karolina Kovacikova]

...ono je to svojim spôsobom vlastne vcelku šarmantné.

[Zuzzi]

Do skoly

[Petra]

Na to, že je to slovenské povinné čítanie, ktoré veľa ľudí neobľubuje to vôbec nebolo zlé.
Čítalo sa to pomerne ľahko a rýchlo, bez zbytočných okľúk, bez zbytočných slov.
Keby všetko povinné čítanie bolo takéto, tak by to vôbec nebolo hrozné.

[InMyMind]

Prečo sú povinnné čítania také zlé :(

[Hana]

povinné čítanie - nemala som žiadne očakávania, takže ani nie som sklamaná. a tak je to asi dobre.

[Milan Buno]

Jeho príbehy charakterizuje láskavý humor a obyčajný človek. Rázovitá slovenská dedina mu prirástla k srdcu a vyryla doň hlbokú brázdu. Aj preto sa stala bohatým zdrojom inšpirácie pre jeho tvorbu.

Edícia slovenskej klasiky Zlatým písmom priniesla výber najznámejších poviedok majstra literárneho realizmu Martina Kukučína – Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies irae a Neprebudený. Všetky tri poviedky čerpajú námet zo života prostého slovenského ľudu, vynikajú bravúrnym opisom ľudského charakteru aj rázovitej slovenskej dediny konca devätnásteho storočia.

V poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie Kukučín cez postavy hlavných hrdinov – Aduša Domanického, neschopného chválenkárskeho zemana, ktorý žije na úver, a prefíkaného kupca Ondreja Trávu, ktorý zanechal gazdovstvo a stal sa obchodníkom – „vychováva“ čitateľa a poukazuje na morálne poklesky obyčajných ľudí. Autor precízne vykresľuje ich povahové črty a so zhovievavou satirou prostredníctvom nich zobrazuje úpadok zemianstva a mravov.

Aj v novele Dies irae je stredobodom pozornosti mravno-spoločenský problém, no v tomto prípade ide o jeho zachytenie v širšom meradle. Príbeh, ktorý sa odohráva medzi dvomi zemianskymi rodinami na pozadí cholerovej epidémie, má niekoľko rovín, spoločenských aj individuálnych.
Podľa slov literárneho vedca Ondreja Sliackeho tu Kukučín nie je nostalgicko-dobrosrdečným rozprávačom, ale „predovšetkým neúprosným diagnostikom, ktorý na údele starého úžerníka Sýkoru usvedčuje peniaze, hybnú silu kapitalizujúcej sa spoločnosti, z démonickej schopnosti ničiť ľudské charaktery, rodinné väzby a tradičné hodnoty patriarchálnej dedinskej spoločnosti“.

V poslednej poviedke Neprebudený sa stretávame s príbehom dedinského prostáčika, husiara Ondráša Machuľu, a s jeho nešťastnou láskou k peknej, no ľahkovážnej Zuzke Bežanovie, ktorá mu z rozmaru sľúbi, že sa zaňho vydá, hoci chystá svadbu s iným mládencom. Ako jedno z mála Kukučínových diel sa táto poviedka končí tragicky, smrťou hlavného hrdinu, keď sa počas veselia obetavo pokúša z horiacej stodoly zachrániť husi.

Martin Kukučín bol žánrovo nesmierne všestranný autor, do jeho spisovateľského portfólia patria romány, poviedky, cestopisy, črty, rozprávky a dokonca aj divadelné hry, spolu viac ako sto diel. Mnohé z nich boli vo svojej dobe priekopnícke a položili základ modernej slovenskej prózy.

[Baja]

Humoristicko-satirická poviedka, ktorej hlavným hrdinom je Aduš Domanický z Domaníc, predstavuje slovenské hynúce a upadajúce zemianstvo. Kukučín vykresľuje chudobný, pasívny typ zbytočného človeka, ktorý majetok premrhá, nestará sa o rodinu; je sebavedomý, chválenkársky, chvastá sa majetkom, ktorý nemá. Od každého si požičiava peniaze a sľubuje, že ich vráti, keď jeho bohatý báčik z Chochoľova umrie a on zdedí veľký majetok.

Od starkej som dostala celú zbierku Slovenská klasika od Nového Času a tieto prázdniny som sa ju rozhodla prečítať. Veľmi som sa obávala, lebo s klasikou, a to ešte slovenskou mám zlé skúsenosti, ale táto kniha ma príjemne prekvapila.

Názov a obálka:
Názov sedí úplne presne, počas príbehu sa dozviete prečo. Všetky knihy z tejto edície majú pekné, jednoduché, vkusné obálky.
5*/5*

Anotácia:
Anotácia nám priblíži trochu aj autora a príbeh. Veľmi som však z anotácie nepochopila, o čom konkrétnejšie pojednáva príbeh.
4*/5*

Dej:
Dej sa prekvapivo ľahko čítal, čo je celkom výnimka v porovnaní s ostatnými klasikami. Príbeh bol poprepletaný vtipnými a satirickými situáciami. Ukrýval aj niekoľko životných múdrostí a ponaučení. Miestami mi prekážali nárečové slová/archaizmy alebo iný slovosled viet, ale to len preto, lebo na to nie som zvyknutá. Veľmi sa mi páčil koniec.
4*/5*

Postavy:
Postavy som si obľúbila, boli vtipné a vždy sa hodili do deja. Poriadne nám bolo predstavené asi 5 postáv, takže sa nenašla žiadna, ktorú by som nemala rada.
4*/5*

Nie je to kniha, z ktorej by som padla na zadok, ale bolo to príjemné prekvapenie po mojich nočných morách s ostatnou klasikou. Ak máte na povinnom čítaní siahnuť po nejakej slovenskej klasike, určite odporúčam. Krátke, ľahko čitateľné a vtipné.

[Viki]

3,5 *

[Julka]

3/5*

[Zakna]

Nebolo to tak zlé ako niektoré povinné čítania, ale aj tak žiadna sláva.

[Nicole Mage]

Celkom ma tá kniha prekvapila, kedže mi všetci tvrdili, že je otravná... takže za mňa fajn. Nie je to celkom niečo, čo by mi obrátilo život naruby ale taká príjemná klasika. :D

[Nadine]

Na povinné čítanie som bola veľmi milo prekvapená

[Matúš]

POVINNÉ ČÍTANIE
Plné zastaraných slov a archaizmov. Postavy fajn, ale príbeh mohol mať oveľa lepšiu štruktúru.

[Klára]

Čítalo sa to pomalšie, ako som očakávala, ale to aj kvôli tomu starému jazyku. Inak to nebolo hrozné, len Aduš bol veľmi otravný a chcela som mu viac než jedenkrát prelepiť ústa páskou.

[Citatelkatami]

channeling my inner adus domanicky, ked budem musiet interpretovat vyznam tohto diela. skvele!

[RD Chiriboga Moncayo]

A classic of Slovak literature.

[ella]

had to read it for school

[Dušan Maďar]

Slovenská klasika. Krátke, ľahké čítanie so stručným, ale výstižným, vykresleným postáv a okolností.

[Bajabii]

Poviedka, ktorá humorne a satiricky zobrazuje hospodársky a morálny úpadok zemianstva a nástup novej triedy - buržoázie. Kukučínovo diela mi nejak nesadli, medzi nimi ani táto poviedka, hoci je celkom zaujímavá.

Hlavná postava - Aduš Domanický (doma nič) pôsobí abo zámožný človek, hoci žije v úpadku. Vychvaľuje sa svojím báčikom z Chochoľova, boháčom, čo mu za života pomáha a po ktorom bude raz dediť. V krčme stretne Ondreja Trávu, ktorému predá neexistujúci jačmeň a vezme od neho preddavok. On ho navštívi a zistí, že ho oklamal. Nakoniec sa dohodnú, že do týždňa mu preddavok vráti - tak sa aj stalo.

Po čase báčik z Chochoľova umrel, ale Adušovi nezanechal žiadne dedičstvo.

[Ľudovít Ján Čalfa]

Prečítané v rámci povinného čítania na strednej škole. Trvalo mi však celkom dlho, kým som sa k tomu dokopal. Nakoniec som rád, že som štúdiu tejto poviedky venoval čas. Hoci mi to prišlo niekedy celkom zdĺhavo napísané, táto klasika slovenskej literatúry má peknú a celkom hlbokú myšlienku. Ide o prvý príbeh od Martina Kukučína, ktorý som si prečítal. Podobne, ako aj pri Macovi Mliečovi od J. G. Tajovského, páčili sa mi dobové opisy prostredia, vykreslené charakteristiky postáv a samotný dej. Okrem autorovej kritiky zemianstva mi príde, že taktiež istým spôsobom odkazoval aj dočasnosť všetkého v ľudskom živote. Nech bolo, ako chcelo, ale od pána Aduša nikdy viac nepočul známych slov: „Keď báčik z Chochoľova umrie…“ Vskutku pekné dielo, z ktorého som si aj ja niečo odniesol.