Varovanie: Ak otvárate túto knihu s vedomím, že vám Jozef Banáš osočovaním konkrétnych ľudí zvýši ego, radšej ju hneď zatvorte.
Jozef Banáš podáva dementi o stave Slovenskej republiky. Pod svoj nekompromisný skalpel si zobral všetky oblasti nášho verejného života. Svojským štýlom a ostrým vtipom rozpitváva typické vlastnosti Slovákov, ich problémy, komplexy, každodenný život aj politické kauzy v našej malebnej krajine. Text dopĺňajú nemenej vtipné a trefné fotografie.
Dementi je určené všetkým ľuďom, ktorí sa dokážu na seba a svoje okolie pozrieť kriticky, ale zároveň s nadhľadom, pretože je viac než pravdepodobné, že sa v knihe nájdu tiež. Ak ste si obľúbili knihu Idioti v politike, zapáči(a) sa vám aj Dementi.
Ever since Jozef Banas turned to writing full time in 2006, the popularity of his books has been on a constant rise. His creative home is Slovakia, a country with a population of five million seated right in the middle of Europe. Every year Banas publishes a new literary piece. His works include the #1 bestselling novels Code 9 and its sequel Code 1 about the life of Jesus in India which has become the subject of heated debate among readers. His documentary novel The Jubilation Zone is the most translated Slovak literary work. With more than 270,000 sold copies, statistically every eighth household in Slovakia owns one of Banas’ books. The community of his readers is growing fast at home as well as abroad. His books have been published in ten languages including Russian, German, Hindi and Arabic. Jozef Banas is one of Slovakia’s most successful authors of the last decade. He is the holder of many literary awards, both domestic and international. He has published four TV scenarios, one movie script, three theatre comedies, thirteen books in Slovakia, ten abroad.
Trefné postrehy, miestami až človeka zamrzí, keď sa síce smeje, ale smutne musí dodať “svätá pravda”. Zaujimavo zasadené výmysly do pravdivých udalostí, občas je ťažké rozoznať, čo je ešte realita a história, a čo už výplodom autorovej fantázie. Obdivujem čo všetko a akým spôsobom Banáš dokáže prepojiť, to sa mi celkovo páči vo všetkých jeho knihách.
Ukážky bulvárnych článkov som vynechala, zbytočne zabitý čas. Aj predposledná kapitola o čakárňach sa mi zdala ako strata času, hoci som ju prečítala.
Záverečná kapitola je napumpovaná motivačnými vetami o tom, aby človek žil život naplno. Trochu mi to k tej knihe nepasuje.
Veľmi sa mi páčilo prirovnanie politiky k žumpe. Ak do žumpy nalejete čistú vodu, aj tak to bude iba žumpa. Prvý zákon žumpy: Najväčšie kalibre sú hore. Druhý zákon žumpy: Čím je špina v žumpe dlhšie, tým je odolnejšia a solidárnejšia. Tretí zákon žumpy: Žumpa je žumpa. Štvrtý zákon žumpy: Žumpa smrdí.
Kniha ma zaujala názvom – Dement je podľa mňa hanlivé pomenovanie osoby, ktoré by sa dalo vyjadriť inakšie, takže hneď som ju svojimi radarmi zachytila a nedočkavo som čakala na dátum vydania. Po prečítaní všetkého, o čo sa s nami autor chcel podeliť, môžem potvrdiť, že ofenzíva bola z jeho strany mierna a skôr poučná, ako znevažujúca. Prekvapilo ma to, pretože som si myslela, že keď si človek vyberie ako názov svojho titulu urážlivé slovo, obsah bude ešte tvrdší. Áno, spisovateľ vystupuje ostro proti niektorým veciam, no v rámci slušnosti – aj keď toto je relatívne - a s nadhľadom sebe vlastným. Ale mám také tušenie, že Dementi rozdelia čitateľov a kritikov na dva tábory a dielo vyvolá ešte veľa rozruchu.
Banáš je rozhľadený muž s úžasnou slovnou zásobou a humorom, ktorý vás priklincuje ku knihe a prečítate ju jedným nádychom. Jeho satira na účet našej spoločnosti vám vyčarí úsmev na tvári a zamyslíte sa, či sa takto naozaj správame. (Zamyslenie prichádza na scénu kvôli tomu, že na Slovensku žijeme už od narodenia a niektoré veci sa nám zdajú normálne, aj keď pre iné národy nie sú.) Klamala by som, ak by som prehlásila, že som s ním súhlasila vo všetkom, čo položil na papier. V určitých častiach som nezastávala jeho názor a zdalo sa mi, že niečo až priveľmi nafukuje.
Pri Dementoch sa z chuti zasmejete a nájdete sa v tom asi všetci. Tento počin môže však aj urážať – ten, ktorý nedokáže brať život s nadhľadom a nedokáže si urobiť srandu sám zo seba, by sa k tomuto nemal ani približovať, pretože by sa pravdepodobne rozčuľoval na každej stránke a načo si kaziť zdravie. Ak si chcete dielo prečítať iba kvôli tomu, aby ste ho následne skritizovali, nerobte to. Kritika (ale aj pochvala – ako som si sama na vlastnej koži vyskúšala) sa na túto novinku píše veľmi ťažko, lebo by ste toho toľko chceli napísať, no na to by ste museli použiť príklady a skončilo by to tým, že by ste sa „upísali“ až k smrti. Každá kapitola je výnimočná a niečím špecifická, takže ak by ste vo svojej recenzii chceli použiť ukážky, nevedeli by ste ktorú máte použiť ako prvú. Sformulovať názor je v tomto prípade neskutočne zložité, takže vám odporúčam, pre vlastné dobro, otočte svoju nenávisť na inú knihu.
V diele sú pasáže, kde autor používa na podčiarknutie svojich slov trefné fotografie. Ich použitie potvrdzuje Banášov zmysel pre humor a kreativitu. Veď kto iný by pri slovách „Nad Tatrou sa blýska...“ uverejnil Tatru – auto – nad ktorou je blesk? Spisovateľ sa vyhral s detailmi, čo bolo cítiť na každej stránke. Do knihy umiestnil aj rozličné vtipné nápisy, ktoré sprevádzali text a čitateľ nadobudol dojem, že nejaké veci, o ktorých si myslel, že sú pritiahnuté za vlasy, vonkoncom nie sú. Ako som už spomenula, všetko nabáda toho, kto počin číta, na zamyslenie, na utvorenie vlastného názoru o našom štáte – o ľuďoch v ňom.
Zo všetkých kapitol a podkapitol, ktoré Dementi mali, sa mi asi najviac páčila kapitola s názvom „Slovenské tradície“, ktorá sa venuje taktiež Jánošíkovi, ale autor si pod týmto pojmom predstavuje aj niečo iné a je zaujímavé, akým smerom sa budú jeho myšlienky ďalej uberať. Vyrazí vám dych, ako dobre sa vie Banáš hrať so slovíčkami (ak ste od neho už niečo čítali, tak vás to veľmi neudiví). Dementov vrelo odporúčam. Nemusíte súhlasiť so všetkým, čo sa v diele objaví, ale aj tak je hodné prečítania.
Ani poriadne neviem, čo som od Dementov očakával, no určite to bolo viac, než som dostal. Banášov humor je fajn, no iba občas. A v malých dávkach. Viem si predstaviť, že si raz za týždeň prečítam jednu-dve kapitoly, no prečítať celú knihu naraz bol trošku boj. Kniha ma vôbec neobohatila a až na pár svetlejších a vtipnejších pasáží to bola celkom zbytočná nuda.
Autor snaziaci sa vyvolat usmev na tvari, prachbiednou formou ironie. Hovori o kulture a zlych strankach Slovenska, kde miesa Historiu , tradicie a svoje Jebnute vymysly do kopy a vysiel z Toho odpad co by som nedal ani na vykrm hospodarskeho dobytka.
Vyslovene ma nasral byvaly komunista, ktory sa tesne pred smrtou snazi nejakou formou zapacit a vytvorit ikonicky obraz o sebe ze ako jeden z mala sa furt snazil potiahnut Slovensko. A ako to uz byva sny sa nie vzdy vyplnia a tak sa Len v retrospektivne smeje a hodnoti ( jak keby mal na to pravo) slovensky lud.
Postoj “ vsetci ste Jebnuti, Len ja nie ale aspon sa na Tom zabavim “ mi len hovori o Tom Aky clovek na sklonku zivota nechcem byt. Lepsie skupy na slovo, ako sa snazit o Žart a byt uboho trapny
When I open this book and read the content I was so worried what it will be and ahout what I will read, I thought that it will be borreing book. But when I started to read the first some sentences, I was surprised because it made smile on my face and I knew that it will be perfect. It was funny reading about view of one men on life on Slovakia. I do not agree with some chapters but everybody can have his own opinion. But most parts of the book, when I agreed with writer, made smile on my face on my way to work - in tram/subway I looked as a fool :) I reccoment to read this book.
v knižke je množstvo krátkych kapitol, takže som knihu čítala postupne...vždy len zopár stránok... veľa vecí Banáš krásne vystihol, často som sa pousmiala ale niektoré časti ma nebavili... hlavne ak sa človek v niektorých témach až tak nevyzná tak možno nepochopí všetky narážky, resp. mu neprídu také vtipné...ale niektoré pasáže boli fakt super....
Velmi velmi sa tesim ze sa Jozef Banas vratil po "kodoch" a velesturovi k takemuto druhu literatury. Slovaci si malokedy vedia robit srandu sami zo seba, a je to prave Banas, ktory sa vie povzniest o pisat o nasich "narodnych sportoch" s humorom jemu vlastnym.