What do you think?
Rate this book
Adaptace
Zoya měla všechno – domov, přátele, rodinu… A pak lidstvo zdecimovaly války. Teď nemá nic. Přišla i o svůj domov. Ale přizpůsobila se. Vpřed ji pohání jen naděje, že ji vzácná mapa dovede do posledního útočiště na Zemi. Lidé zkoušení válkou a nemocemi se také přizpůsobili novému světu a bojují o každou minutu života. Osamělá dívka putující neznámou krajinou je pro ně snadnou kořistí. Když Zoje pomůže neznámý Šimon, poruší tím křehkou rovnováhu poválečného společenství a musí za to zaplatit životem. A tak se Zoye vydává na cestu zničenou krajinou s nadějí, že ji mapa po jejím mrtvém kamarádovi skutečně dovede před brány města, kde ještě vládne lidskost. Tedy měla by…
Dystopická verze budoucnosti v nejnovějším románu Miroslavy Varáčkové Adaptace má až nebezpečně blízko k realitě, která může zabušit na dveře už zítra.
Dystopická verze budoucnosti v nejnovějším románu Miroslavy Varáčkové Adaptace má až nebezpečně blízko k realitě, která může zabušit na dveře už zítra.
- GenresYoung AdultDystopia
264 pages, Hardcover
First published March 9, 2015
4 people are currently reading
142 people want to read
About the author
Miroslava Varáčková
21 books137 followersMiroslava Varáčková má na konte 18 kníh pre starších aj mladších tínedžerov. Prvú knihu vydala v roku 2009 a za svoju trinástu Drž ma, keď padám získala Panta Rhei Awards, čo je najväčšie ocenenie, aké môže tínedžerská kniha na Slovensku získať. Keď nepíše alebo sa nestará o knižky v internetových vodách, obskakuje svoju rodinu – manžela, dvoch synov a psa, ktorý najradšej podhrabáva plot a uteká k susedom (o starostlivosti svojej paničky asi vie svoje :D ).
V roku 2020 založila iniciatívu na podporu súčasnej slovenskej literatúry Zachráň knihu a spojila v nej množstvo domácich autorov, vydavateľov i kníhkupcov.
Jej knihy sú prekladané do českého jazyka a viaceré už vyšli v reedíciách.
Najnovší Varáčkovej román Hviezdy pre teba robil spoločnosť mnohým tínedžerkám počas letných prázdnin a už o pár týždňov sa čitatelia môžu tešiť na jej novinku Zamilovaná.
V roku 2020 založila iniciatívu na podporu súčasnej slovenskej literatúry Zachráň knihu a spojila v nej množstvo domácich autorov, vydavateľov i kníhkupcov.
Jej knihy sú prekladané do českého jazyka a viaceré už vyšli v reedíciách.
Najnovší Varáčkovej román Hviezdy pre teba robil spoločnosť mnohým tínedžerkám počas letných prázdnin a už o pár týždňov sa čitatelia môžu tešiť na jej novinku Zamilovaná.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 30 of 58 reviews
March 29, 2015
2 hviezdičky
Recenzia na blogu
A prečo?
To, že hlavná hrdinka v jeden moment hlavného hrdinu ani vystáť nevie, a vzápätí je do neho ťažko zamilovaná, ok, to berem...to už je v tolkých knihách, že to ani neriešim.
To, že postavy chcú chodiť na disky, cítia sa ako vláčne cestá...why not, minimálne som sa pobavila :D
To, že bola hlavná hrdinka blbá ako táčky? Jasné, s tým som sa zmierila na začiatku knihy a potom mala svetlé momenty, ale tie aj tak veľmi rýchlo prešli. čo už.
Simon bol fajn, viacmenej mi nevadil tak ako Zoya až po moment kedy -
Prosím vás, kde získam tak rýchlo takú fyzickú zdatnosť, ako sa tak rýchlo naučím bojovať? A odkiaľ zoberiem takú presnú mušku, ak som v živote nedržala zbraň? Prosím, ak o niečom takom viete, dajte vedieť, určite sa to niekedy zíde.
A mnoho ďalšieho...
A prečo som sa rozhodla pre také hodnotenie?
Kniha sa mi síce zo začiatku čítala strašne pomaly, vôbec to nešlo, ale keď už som sa odhodlala, že idem čítať, čítalo sa to rýchlo.
Niekedy ma kniha dokázala aj pobaviť (síce niekedy nad tou blbosťou hlavnej hrdinky, ale dobre)
Simon, ktorý bol počas väčšiny knihy normálny.
Btw. tá hlavná hrdinka má po väčšine knihy 18? Tipovala som jej tak 16. Minimálne správaním...Ok...
Recenzia na blogu
A prečo?
To, že hlavná hrdinka v jeden moment hlavného hrdinu ani vystáť nevie, a vzápätí je do neho ťažko zamilovaná, ok, to berem...to už je v tolkých knihách, že to ani neriešim.
To, že postavy chcú chodiť na disky, cítia sa ako vláčne cestá...why not, minimálne som sa pobavila :D
To, že bola hlavná hrdinka blbá ako táčky? Jasné, s tým som sa zmierila na začiatku knihy a potom mala svetlé momenty, ale tie aj tak veľmi rýchlo prešli. čo už.
Simon bol fajn, viacmenej mi nevadil tak ako Zoya až po moment kedy -
Prosím vás, kde získam tak rýchlo takú fyzickú zdatnosť, ako sa tak rýchlo naučím bojovať? A odkiaľ zoberiem takú presnú mušku, ak som v živote nedržala zbraň? Prosím, ak o niečom takom viete, dajte vedieť, určite sa to niekedy zíde.
A mnoho ďalšieho...
A prečo som sa rozhodla pre také hodnotenie?
Kniha sa mi síce zo začiatku čítala strašne pomaly, vôbec to nešlo, ale keď už som sa odhodlala, že idem čítať, čítalo sa to rýchlo.
Niekedy ma kniha dokázala aj pobaviť (síce niekedy nad tou blbosťou hlavnej hrdinky, ale dobre)
Simon, ktorý bol počas väčšiny knihy normálny.
Btw. tá hlavná hrdinka má po väčšine knihy 18? Tipovala som jej tak 16. Minimálne správaním...Ok...
February 24, 2015
Aj na tretíkrát to bolo mega!
Viac napíšem tesne pred vydaním :)
Viac napíšem tesne pred vydaním :)
May 3, 2017
Reakce po dočtení:
Já nevím, proč bych tuhle knížku měla odsuzovat. Je boží. Sice mi přišel konec trochu uspěchaný a některé věci nedomyšlené, ale vlastně jsem je tam ani nepotřebovala. Obdivuju autorku za to, že napsala dystopii jako standalone. A vůbec z dystopického hlediska se mi to moc líbilo. I vztahy a postavy. Vlastně skoro všechno... A přečetla jsem to za necelé dva dny! Vážně, tohle předčilo moje očekávání :)
~~~
Hodnocení: 4 hvězdičky
~~~
Recenze na blogu: http://marky-books.blogspot.cz/2017/0...
Já nevím, proč bych tuhle knížku měla odsuzovat. Je boží. Sice mi přišel konec trochu uspěchaný a některé věci nedomyšlené, ale vlastně jsem je tam ani nepotřebovala. Obdivuju autorku za to, že napsala dystopii jako standalone. A vůbec z dystopického hlediska se mi to moc líbilo. I vztahy a postavy. Vlastně skoro všechno... A přečetla jsem to za necelé dva dny! Vážně, tohle předčilo moje očekávání :)
~~~
Hodnocení: 4 hvězdičky
~~~
Recenze na blogu: http://marky-books.blogspot.cz/2017/0...
February 15, 2015
Prosím, povedzte mi, že autorka píše nejaké pokračovanie. Hocijaké! Nevedela som sa od toho odtrhnúť, už dávno som neprečítala knihu tak rýchlo. Bolo to svieže, napínavé, malo to rýchly spád, akciu, napätie, správnu dávku romantiky, proste všetko, čo mám na knihách rada.
Hlavnú hrdinku som si veľmi rýchlo obľúbila a ľahko som sa s ňou dokázala stotožniť. Jej myšlienkové pochody a názory na niektoré veci často odrážali moje vlastné, možno preto to bolo pre mňa také jednoduché. Najviac sa mi na nej páčilo, že síce mala strach, no napriek tomu bola odhodlaná ísť ďalej, bojovať za to, čomu verila a nevzdať sa a hlavne nedať ho najavo.
Vývoj jej vzťahu so Simonom sa mi veľmi páčil. Ako sa pomaly postupne dostávali od nedôvery a núteného spojenectva cez priateľstvo až k niečomu celkom výnimočnému. Zbožňujem, keď sa vzťahy vyvíjajú pekne pomaly a hrdinovia do nich nevhupnú po hlave už pomaly na piatej strane. Týmto autorka tiež pekne krásne vytvárala napätie a tak trochu ma mučila tým správnym spôsobom, kedy som sa sama seba neraz pýtala ako to medzi nimi vôbec bude.
A čo sa týka samotného deja, aj ten ponúkol niekoľko prekvapení a so záverom som spokojná, hoci mám pocit, že jedna vec zostala nevyriešená. Škoda, že to autorka nenatiahla aspoň na viac strán, keď už nie na viac kníh, na čo by príbeh určite potenciál mal. Rada by som si toho prečítala viac. Ale rozhodne siahnem aj po iných jej knihách, lebo si ma svojím štýlom získala.
Na záver snáď len toľko, že kniha by sa kľudne mohla zaradiť medzi známe a obľúbené dystópie, pretože dosahuje ich úroveň a kvalitu. Rozhodne odporúčam všetkým, ktorým sa páčili či už Hry o život, Divergencia, Penryn a koniec sveta alebo Krvavá cesta. :)
Hlavnú hrdinku som si veľmi rýchlo obľúbila a ľahko som sa s ňou dokázala stotožniť. Jej myšlienkové pochody a názory na niektoré veci často odrážali moje vlastné, možno preto to bolo pre mňa také jednoduché. Najviac sa mi na nej páčilo, že síce mala strach, no napriek tomu bola odhodlaná ísť ďalej, bojovať za to, čomu verila a nevzdať sa a hlavne nedať ho najavo.
Vývoj jej vzťahu so Simonom sa mi veľmi páčil. Ako sa pomaly postupne dostávali od nedôvery a núteného spojenectva cez priateľstvo až k niečomu celkom výnimočnému. Zbožňujem, keď sa vzťahy vyvíjajú pekne pomaly a hrdinovia do nich nevhupnú po hlave už pomaly na piatej strane. Týmto autorka tiež pekne krásne vytvárala napätie a tak trochu ma mučila tým správnym spôsobom, kedy som sa sama seba neraz pýtala ako to medzi nimi vôbec bude.
A čo sa týka samotného deja, aj ten ponúkol niekoľko prekvapení a so záverom som spokojná, hoci mám pocit, že jedna vec zostala nevyriešená. Škoda, že to autorka nenatiahla aspoň na viac strán, keď už nie na viac kníh, na čo by príbeh určite potenciál mal. Rada by som si toho prečítala viac. Ale rozhodne siahnem aj po iných jej knihách, lebo si ma svojím štýlom získala.
Na záver snáď len toľko, že kniha by sa kľudne mohla zaradiť medzi známe a obľúbené dystópie, pretože dosahuje ich úroveň a kvalitu. Rozhodne odporúčam všetkým, ktorým sa páčili či už Hry o život, Divergencia, Penryn a koniec sveta alebo Krvavá cesta. :)
July 29, 2015
Napíšem to takto:
Na knihu som sa tešila celé mesiace, pričom som si v tej istej chvíli hovorila, že budem strašne sklamaná (aby som schladila nadšenie). Že sa mám pripraviť na to najhoršie.
/Pretože ako sa blížil dátum vydania všade som videla tie "povinné" ovácie ľudí, ktorí čítali. Čo ma takmer vždy schladí spoľahlivejšie než negatívna recenzia./
Takže nadšenie z toho, že "mám knihu, budem ju čítať, dystópiu som už dlho nemala" (a ešte k tomu od človeka, ktorý ma šokoval pár rokov dozadu. Ono Prežila som svet bol šok, ktorý mojou mienkou otriasol riadne.) sa miešalo s tým prísnym hláskom: "Priprav sa na hystériu, pizúkanie a niečo presladené. Proste sa priprav."
Čo som zažila:
Z poznámok: /vediem si super zošiť, má plameniaka na obálke, zapisujem si tam pocity ešte čerstvé lebo tie sú najúprimnejšie, a potom to nie je tak ťažké, keď sa neviem rozhodovať/
Poznámka k začiatku knihy:
"Začiatok knihy - ono je to jak metafora na pubertu (str. 22 posledný odsek)"
Poznáte tie (hlavné) hrdinky, ktorým by ste najradšej ukradli topánky a ponožky a rozsypali im na cestu lego-nervózneho-čitateľa-znechuteného-tvojimi-myšlienkovými-pochodmi?
Jop, predstavujem vám Zoyu. Budete sa diviť, ako je možné, že nespáchala samovraždu niekde počas cesty. Ale musím jej uznať, že istá sila a krvopotné odhodlanie, keď išlo o ľudí, na ktorých sa nacapí bolo obdivuhodné/ čo ju vlastne v mojich očiach často aj oslabovalo/
"No tu nemôžem robiť nič. Len kopať, kričať, prosiť, hrešiť, modliť sa a nič viac."
Proste:
V tom samom momente mi prišla úplne, totálne mimo
A zároveň mala stavy, kedy som ju vážne mala rada a videla som sa v nej.
Proste je to dosť poznačená osôbka, rozbitá udalosťami, ktorá v sebe mieša najhoršie vlastnosti 13 ročných deciek a predsa jej myšlienky z času na čas trafia do čierneho (ibaže okrem podrezaného jazyka, a chuti rýpať do všetkého, čo sa jej pripletie pod nohy nemá nejakú silnú povahovú črtu. Necítiť z nej bojovnosť. Chuť ísť ďalej? Možno hej. Ale nezrazí to na kolená. Čo už, poslednou dobou som na výrazných skoro až fanatikov proste zvyknutá)
Ďalej tu bol Simon, skoro až kamarát a vážne, vážne skvelý brat.
A mne sa páčili ich hádky medzi ním a Zoyou. Viete prečo? Z každého slova cítiť tú skrytú frustráciu, všetky postavy to vlastne majú na hrane, vďaka tomu si uvedomíte, že si nesú svoj strach a beznádej v sebe a proste sú už trocha dosť šialení.
Vyjadrujú sa občas až stroho, panuje minimálny popis ich mimiky, postoja toho čo robia, ako sa mračia (vnímavý čitateľ aj tak počuje tón ich hlasu a ak má aj tú predstavivosť vie si priradiť výrazy ich tvárí, s tým ja problém nemám.). Vzduch pretnú akurát ich slová a často aj nadávky. Atmosféra je v niektorých častiach neznesiteľne ťaživá. Až som si občas pomyslela, ako by som na tom bola ja?
A špeciálne oceňujem strany 64 - 65. Konečne správna a uveriteľná filtrácia emócií v kritickej situácii.
No a náš Simon má na krku aj 5 ročné dieťa. Súrodenecký vzťah ma dojal. Bola v tom bezhraničná obetavosť a láska, ktorá vleje do žíl viac nádeje než všetky čarovné mapy sveta.
Zažijete konšpiračné teórie, vzburu (tichú a tú, pri ktorej potečie pár kvapiek krvi) názory na morálku, život ako taký, môžete sa spytovať ako to už býva: "Čo by som robil ja?"
"Vieš, každý túži po slobode, ale veľa z nás si radšej vyberie istotu ako voľnosť."
A taký (bez)významný bod k dobru má kniha za to, že ma šokovala pričom by som šok v spojitosti s Adaptáciou vážne nečakala. Neviem prečo mám chuť vždy knihu v niečom podceniť.
A teraz by som vám rada vypísala čísla strán, ktoré ma dnes okolo jednej rána dostávali do kolien a ja som sa smiala (prečo sa smejem. Prečo? Netuším.)
Reakcia na postavu staviteľa archy ( Čo iné by ma malo napadnúť pri tom mene, však?)
Môj výraz okolo stránky 200 (206 konkrétne)
A moje dobré rady typu:
Stránka, ktorá...(okolo 240, to sa nedá opísať slovami):
1. úplné zastavenie životných funkcií a chladnokrvné čítanie tej vety znova a znova. Môj výraz:
A pocity, ktoré nemohli vyplávať na povrch boli jak:
Vlastne...
No a ten koniec by mi to pokazil nebyť toho, že všetky blbosti kvôli, ktorým chcem vraždiť boli...tentokrát fajn. Ja som to nejako žrala (pochopme sa boli 2 hodiny ráno, vtedy knihu žeriem úplne, najmä pretože whoaa..ehm)
Takže na koniec som sa klasicky zatvárila jak typický pubertiak.
Nuž a k tej mape: poznámky:
"117, pekelná stránka."
Verím, že keby sa s mapou každý piplal tak jak ja všetci by sme boli v slzách.
Ale to ma na tom prakticky bavilo najviac. Tá záhada. Znaky, ktorým nerozumiem. Prakticky sa vyžívam vo vlastnom utrpení, ale Google maps sa osvedčili. Prezradím, že Palagruža nebola to, čo sme hľadali a tiež by ste nemali hľadať pri Chorvátsku.
S mapou sa skúste trocha pohrať (ja sa na také blbosti vždy namotám a potom mám nervy lenže to ma držalo nad vodou v momentoch keby boli postavy neznesiteľné. A to bolo fajn. Mohla som sa skutočne zaoberať...a zistila som, že kartograf a ani geograf zo mňa nebude.) Vážne. Nerobte to (nechám na vás. Je to občas Mordor)
Na knihu som sa tešila celé mesiace, pričom som si v tej istej chvíli hovorila, že budem strašne sklamaná (aby som schladila nadšenie). Že sa mám pripraviť na to najhoršie.
/Pretože ako sa blížil dátum vydania všade som videla tie "povinné" ovácie ľudí, ktorí čítali. Čo ma takmer vždy schladí spoľahlivejšie než negatívna recenzia./
Takže nadšenie z toho, že "mám knihu, budem ju čítať, dystópiu som už dlho nemala" (a ešte k tomu od človeka, ktorý ma šokoval pár rokov dozadu. Ono Prežila som svet bol šok, ktorý mojou mienkou otriasol riadne.) sa miešalo s tým prísnym hláskom: "Priprav sa na hystériu, pizúkanie a niečo presladené. Proste sa priprav."
Čo som zažila:
Z poznámok: /vediem si super zošiť, má plameniaka na obálke, zapisujem si tam pocity ešte čerstvé lebo tie sú najúprimnejšie, a potom to nie je tak ťažké, keď sa neviem rozhodovať/
Poznámka k začiatku knihy:
"Začiatok knihy - ono je to jak metafora na pubertu (str. 22 posledný odsek)"
Poznáte tie (hlavné) hrdinky, ktorým by ste najradšej ukradli topánky a ponožky a rozsypali im na cestu lego-nervózneho-čitateľa-znechuteného-tvojimi-myšlienkovými-pochodmi?
Jop, predstavujem vám Zoyu. Budete sa diviť, ako je možné, že nespáchala samovraždu niekde počas cesty. Ale musím jej uznať, že istá sila a krvopotné odhodlanie, keď išlo o ľudí, na ktorých sa nacapí bolo obdivuhodné/ čo ju vlastne v mojich očiach často aj oslabovalo/
"No tu nemôžem robiť nič. Len kopať, kričať, prosiť, hrešiť, modliť sa a nič viac."
Proste:
V tom samom momente mi prišla úplne, totálne mimo
A zároveň mala stavy, kedy som ju vážne mala rada a videla som sa v nej.
Proste je to dosť poznačená osôbka, rozbitá udalosťami, ktorá v sebe mieša najhoršie vlastnosti 13 ročných deciek a predsa jej myšlienky z času na čas trafia do čierneho (ibaže okrem podrezaného jazyka, a chuti rýpať do všetkého, čo sa jej pripletie pod nohy nemá nejakú silnú povahovú črtu. Necítiť z nej bojovnosť. Chuť ísť ďalej? Možno hej. Ale nezrazí to na kolená. Čo už, poslednou dobou som na výrazných skoro až fanatikov proste zvyknutá)
Ďalej tu bol Simon, skoro až kamarát a vážne, vážne skvelý brat.
A mne sa páčili ich hádky medzi ním a Zoyou. Viete prečo? Z každého slova cítiť tú skrytú frustráciu, všetky postavy to vlastne majú na hrane, vďaka tomu si uvedomíte, že si nesú svoj strach a beznádej v sebe a proste sú už trocha dosť šialení.
Vyjadrujú sa občas až stroho, panuje minimálny popis ich mimiky, postoja toho čo robia, ako sa mračia (vnímavý čitateľ aj tak počuje tón ich hlasu a ak má aj tú predstavivosť vie si priradiť výrazy ich tvárí, s tým ja problém nemám.). Vzduch pretnú akurát ich slová a často aj nadávky. Atmosféra je v niektorých častiach neznesiteľne ťaživá. Až som si občas pomyslela, ako by som na tom bola ja?
A špeciálne oceňujem strany 64 - 65. Konečne správna a uveriteľná filtrácia emócií v kritickej situácii.
No a náš Simon má na krku aj 5 ročné dieťa. Súrodenecký vzťah ma dojal. Bola v tom bezhraničná obetavosť a láska, ktorá vleje do žíl viac nádeje než všetky čarovné mapy sveta.
Zažijete konšpiračné teórie, vzburu (tichú a tú, pri ktorej potečie pár kvapiek krvi) názory na morálku, život ako taký, môžete sa spytovať ako to už býva: "Čo by som robil ja?"
"Vieš, každý túži po slobode, ale veľa z nás si radšej vyberie istotu ako voľnosť."
A taký (bez)významný bod k dobru má kniha za to, že ma šokovala pričom by som šok v spojitosti s Adaptáciou vážne nečakala. Neviem prečo mám chuť vždy knihu v niečom podceniť.
A teraz by som vám rada vypísala čísla strán, ktoré ma dnes okolo jednej rána dostávali do kolien a ja som sa smiala (prečo sa smejem. Prečo? Netuším.)
Reakcia na postavu staviteľa archy ( Čo iné by ma malo napadnúť pri tom mene, však?)
Môj výraz okolo stránky 200 (206 konkrétne)
A moje dobré rady typu:
Stránka, ktorá...(okolo 240, to sa nedá opísať slovami):
1. úplné zastavenie životných funkcií a chladnokrvné čítanie tej vety znova a znova. Môj výraz:
A pocity, ktoré nemohli vyplávať na povrch boli jak:
Vlastne...
No a ten koniec by mi to pokazil nebyť toho, že všetky blbosti kvôli, ktorým chcem vraždiť boli...tentokrát fajn. Ja som to nejako žrala (pochopme sa boli 2 hodiny ráno, vtedy knihu žeriem úplne, najmä pretože whoaa..ehm)
Takže na koniec som sa klasicky zatvárila jak typický pubertiak.
Nuž a k tej mape: poznámky:
"117, pekelná stránka."
Verím, že keby sa s mapou každý piplal tak jak ja všetci by sme boli v slzách.
Ale to ma na tom prakticky bavilo najviac. Tá záhada. Znaky, ktorým nerozumiem. Prakticky sa vyžívam vo vlastnom utrpení, ale Google maps sa osvedčili. Prezradím, že Palagruža nebola to, čo sme hľadali a tiež by ste nemali hľadať pri Chorvátsku.
S mapou sa skúste trocha pohrať (ja sa na také blbosti vždy namotám a potom mám nervy lenže to ma držalo nad vodou v momentoch keby boli postavy neznesiteľné. A to bolo fajn. Mohla som sa skutočne zaoberať...a zistila som, že kartograf a ani geograf zo mňa nebude.) Vážne. Nerobte to (nechám na vás. Je to občas Mordor)
February 28, 2016
Ze začátku jsem si myslela, že knihu odložím, protože to bylo něco neuvěřitelně nudného. Zoya se chovala jako idiot a celé setkání se Simonem a Emily bylo více než podivné. Nakonec jsem ale změnila názor - vážně jsem nečekala to, co se tam stalo. A páni. Bylo to velmi dobré, bavilo mě to a dokonce jsem odpustila Zoye i většinu toho, co udělala. Adaptace je nakonec velmi příjemné překvapení.
4/5*
4/5*
February 1, 2016
Lepší 3*
No toto!
Mám úplně rozbolavělé prsty (asi se na nich vytváří svalová hmota), jak rychle jsem obracela stránky! Cítím se jako stroj. Přeneseně do potravinářského průmyslu... sežrala jsem Adaptácii na dvě posezení (dvě jednohubky přece přináší víc potěšení jak jedna).
Pěkné, milé, svižné, na oddech. Není to nejoriginálnější, ale co je?
"ne-tak-úplně romantický" postapo roadtrip křížený s orwellovským 1984?
Pro to by každá správná holka měla i na dno tůně skočit! A nejen holka. :)
btw.. mé skvělé věštecké oko říká, že z autorky se ještě stane slovenská spisovatelská legenda. Bo ty dialogy. Došlaka.
A miluju slovenštinu! <3
A tu obálku též miluju. <3
A toto začnu používat!!!
No toto!
Mám úplně rozbolavělé prsty (asi se na nich vytváří svalová hmota), jak rychle jsem obracela stránky! Cítím se jako stroj. Přeneseně do potravinářského průmyslu... sežrala jsem Adaptácii na dvě posezení (dvě jednohubky přece přináší víc potěšení jak jedna).
Pěkné, milé, svižné, na oddech. Není to nejoriginálnější, ale co je?
"ne-tak-úplně romantický" postapo roadtrip křížený s orwellovským 1984?
Pro to by každá správná holka měla i na dno tůně skočit! A nejen holka. :)
btw.. mé skvělé věštecké oko říká, že z autorky se ještě stane slovenská spisovatelská legenda. Bo ty dialogy. Došlaka.
A miluju slovenštinu! <3
A tu obálku též miluju. <3
A toto začnu používat!!!
Pôsobíš fajn, aj keď sa občas tváriš, akoby si mala v zadku zapichnutú špicatú podperu na rajčiny.
March 24, 2015
Ja si asi založím poličku s názvom popiči čítanie a toto bude prvá kniha. Čítanie tohtp románu bola jedna napínavá jauda. Nevedela som odtrhnúť, zvraty, akcia, napätie. Nájfete tu všetko. A sú tu nadávky, to je to najlepšie, lebo oni nádávali a ja som mohla pindať tiež (niežeby bolo na čo, to len na konci som použila celú moju vulgárnu slovnú zásobu.) Určite odporúčam!
September 8, 2015
Svet, aký poznáme, prestal existovať.
„... stal sa miestom plným nástrah, nepriateľským k slabým jedincom.“ (s. 60) Ľudia si ho zničili sami.
Tých pár, čo ostalo, sa teraz pretĺka spustnutým svetom a hľadá... čo vlastne? Jedlo, vďaka ktorému prežijú? Nádej, ktorá je taktiež nedostatkovým tovarom? Dôvod žiť, pretĺkať sa ďalej?
Jednou z nich je aj Zoya. Osamelá putuje krajinou s pokladom ukrytým pred nepovolanými – s mapou k miestu, poslednému útočišťu ľudí, kde sa dá žiť, nielen prežívať.
Jedným z nich je aj Simon. Má sestru a deda, o ktorých sa musí starať. Žije v krehkej symbióze so zvyškom spoločnosti, v rozpadnutom meste, s vyhliadkou do neradostnej budúcnosti. Vedomý si skutočnosti, že každý deň bojujú o prežitie.
Ich cesty sa stretnú, a už sa nerozdelia. Simon svojou pomocou poruší nepísané pravidlá a je nútený aj so sestrou Emily odísť z miesta, kde žili. Pripoja sa k Zoyi, doteraz osamelej putujúcej, ktorá z toho nie je veľmi nadšená, ale vie, že je ich dlžníčkou.
„Potrebujem sa dostať na miesto znázornené na mape. Dýcham len kvôli tomu. Je to moja osobná méta, ktorú som si určila v deň, keď som ostala celkom sama. Ak y som prišla o odhodlanie dosiahnuť ju a o nádej, že sa mi to podarí, nezostalo by mi už vlastne nič. Len holé, ničím neobalené zúfalstvo. A to si nemôžem dovoliť.“ (s. 24)
Putovanie nie je ľahké, v spustošenej krajine na nich čakajú nástrahy, ale našťastie im cestu k cieľu uľahčuje auto, ktoré Simon zázračne zachránil z mesta, s ním im cesta ubieha omnoho rýchlejšie. Avšak nielen divoká krajina za oknom auta je pre putujúcu trojicu neznámou a nebezpečnou. Z osamelých ľudí, ktorí sa doteraz spoliehali len na vlastné možnosti a schopnosti, sa postupne stávajú akísi spojenci.
Priatelia. Súputníci. Spojenci.
Potrebujú sa, ale osobné väzby si nepripúšťajú. Zoya aj Simon sú nedôverčiví, opatrní. Uzavretí pred svetom a jeden pred druhým, no musia spolu žiť, prežiť. A spoločné okamihy, starostlivosť a obavy o malú Emily ich postupne zblížia.
„Teraz mám plnú hlavu Emily a jej brata. Žijem premýšľaním o nich, snahou udržať malú nažive. Nikdy by som si nemyslela, že sa to stane, že mi na niekom bude ešte tak veľmi záležať, hoci ich poznám pomerne krátko. No v týchto časoch sa čas meria inak. Dôležitá je každá minúta a možno preto mi pripadá, akoby ubehla večnosť, odkedy som ich stretla.“ (s. 97)
Blížia sa k cieľu svojej cesty, obalení strachom, pretože Emilin život je na vlásku. Pretože nevedia, čo majú hľadať, čo majú čakať. Plní otázok či vytýčený cieľ bude naozaj pre nich útočiskom. Ale sú ochotní podstúpiť čokoľvek, aby sa mali lepšie a hlavne, aby zachránili malú Emily.
To, čo na konci cesty nájdu, však nečakal nikto z nich.
A zrazu vyvstáva otázka, či to celé malo zmysel... či to naozaj stálo za to... lebo pobyt v Arku, meste zachránených, nie je vôbec prechádzka ružovou záhradou.
Stáva sa klietkou, z ktorej chcú radšej utiecť... a nie sú sami.
Po Prežila som svet a niekoľkých románoch skôr pre dievčenské publikum, autorka opäť zamierila do vôd dystopie a Adaptácia je dôkazom, že nielen v zahraničí sa môžu zrodiť kvalitné dystopické príbehy. Prvá kniha nasadila latku vysoko, bola prvou domácou lastovičkou a tak som trošku so zatajeným dychom čakala, či k nej Adaptácia dosiahne.
Dosiahla. Síce ju úplne neprekonala (pre mňa bude Elin príbeh vždy akousi srdcovkou), ale so vztýčenou hlavou jej môže robiť garde, držať sa za ruky a mútiť vody slovenskej tvorby.
Mirka nám ponúka príbeh zo sveta, ktorý je až príliš reálny, a ako sa píše v anotácii knihy, môže nám zaklopať na dvere už zajtra.
Zoyu spoznávame na jej ceste, kedy sa dostáva do zdecimovaného mesta žijúcim vlastnými pravidlami. Tuláčka, ktorá stratila všetkých blízkych, a tak sa jej jedinou nádejou stala mapa od milovaného človeka. Zoya – pehavá (nepodstatný bod k dobru) osemnásťročná dievčina, milujúca kreslenie a rockovú hudbu – je nedôverčivá a uzavretá pred svetom na sto zámkov. Až príliš osamotená, trčí jej to z tváre, zo správania, z myšlienok.
Ale akí by ste boli v jej situácii vy?
Keď by ste netušili, či sa dožijete zajtrajška? Keď všetko dôverne známe pominulo a ostalo len spoliehať sa na vlastné sily?
Keď som si toto všetko predstavila, stala sa Zoya pre mňa uveriteľnejšou a priznám, že sa ju autorke podarilo celkom dobre vykresliť, vedela som ju chápať, cítiť s ňou, rozumieť jej.
Simon bol podobnou kapitolou, až na to, že mal niekoho blízkeho, svoju malú sestru Emily a na začiatku aj deda. Svoje celé bytie vkladal do zabezpečenia lepšieho života pre nich. Zachoval si, napriek svetu, kde každý kopal už len za seba a za svoje prežitie, aj svoju ľudskosť, vnímavosť voči druhým. Preto pomohol Zoyi, preto sa dostal do nemilosti (bod k dobru).
Simon so Zoyou si boli veľmi podobní, povedala by som, že Simon miestami až príliš nedôverčivý a podozrievavý, najmä na začiatku. Voči Zoyi bol miestami až tvrdý, krútila som nad ním hlavou. Boli úseční, ich dialógy priam prekypovali nedôverou a odmeranosťou.
A ja som si ich užívala.
Nijaké zamilované pohľady, gestá či myšlienky, kdeže! A práve to sa mi na nich nesmierne pozdávalo.
Aké to osvieženie od presladených romancí :-)
„Tak hovor!“ začnem. „Čo chceš? Som z teba zmätená. Chvíľu si v pohode, potom ako odistený granát,“ rukami si unavene prejdem po tvári. „Pokiaľ viem, dohodli sme sa, že sa budeme snažiť vychádzať, ale takto to ďalej nejde, to musíš uznať aj sám.“
„Lezieš mi na nervy, ale potrebujem ťa,“ precedí cez zuby. „To je celé.“
„A čo ak sa niečo stane Emily, čo potom? Vykašleš sa na mňa, o tom nepochybujem. Celá tvoja hra na tím je len obyčajná fraška z vypočítavosti.“
Zdrapí ma za plecia a pevne mi ich stisne. Až tak, že sa mi do kože zaboria jeho mocné prsty. Bolí to.“ (s. 90)
Kniha je rozdelené do dvoch obsiahlejších častí – Cesta a Mesto, a jednej krátkej na záver - Návrat.
Nemôžem vyzdvihnúť ani jednu, ani druhú, lebo obe boli správne vyvážené, posledná časť to všetko zaklincovala. Užívala som si ich putovanie, spoznávanie sa, no aj ich odlúčenie a nové životné podmienky v meste.
Je pravdou, že poriadnej akcie sa dočkáme až na posledných zhruba 20 stránkach, čo mi prišlo strašne krátke a trošku unáhlené, chcelo by to viac stránok. Ale dá sa pochopiť, že veľa vecí sa odohrávalo akoby v pozadí Zoyinej situácie, a potom sa stala ich súčasťou.
Adaptácia v sebe nesie všetko, čo má dobrý dystopický príbeh mať, písaná je pútavo a rečou mladých, kde nechýbajú (dokonca) ani šťavnaté nadávky (mimochodom dobrá scéna), úprimné emócie a uveriteľné správanie.
Aspoň zo trikrát ma vývoj deja prekvapil zvratom, ktorý som ani v päte nešípila... a ten koniec?
Dobrý ťah, fakt som si myslela niečo úplne iné :-)
A našťastie sa vyhla mnohým klišé zahraničných kníh, nesie si svoj štýl a príbeh, ktorý nie je v každej druhej/tretej knihe. Práve pre to ma kniha tak bavila, bola originálna a najmä naša tuzemská...
Nemôžem zabudnúť pochváliť nádhernú obálku, ktorú som dlho ohmatávala a obdivovala a aj pod prebalom je kniha krásne vypracovaná, tá tvrdá väzba je parádna! Príbehu vybrali pekné písmo a tá mapa... proste kvalitne odvedená práca vydavateľstva :-) (potlesk).
Myšlienky z knihy, ktoré sa mi páčili:
„Niektoré veci jednoducho nemôžeme ovplyvniť. To je fakt. Krutý, ale pravdivý. A rada by som vedela, čo bude so mnou, nech sa môžem pripraviť na všetky alternatívy.“
„Si sebecká. Chrániš si len vlastnú kožu, o nič iné ti nejde.“
„To robíme všetci. Si presne taký istý.“
„Nie, mne ide v prvom rade o ňu.“
„Áno. Lebo je jediná, kto ti ostal, lebo by si sa zbláznil, keby zomrela. Takže v konečnom dôsledku si taký istý sebec ako ja. Všetci sme. Každému z nás ide o prežitie...“ (s. 90)
„Obávam sa, že sa strácam vo svojich pocitoch. Neviem ich ovládať. A asi ani nechcem. Je príjemné cítiť v hrudi teplo, vnímať rozbesnené srdce, tešiť sa z prítomnosti ľudí. Malého dievčatka a jeho veľkého brata, ktorý... ktorý mi poplietol hlavu a postupne dáva mojej ceste nový zmysel. Zrazu netúžim ukončiť putovanie a dosiahnuť konečný bod, práve naopak. Túžim, aby sa tieto chvíle nikdy neskončili.“ (s. 107)
„... stal sa miestom plným nástrah, nepriateľským k slabým jedincom.“ (s. 60) Ľudia si ho zničili sami.
Tých pár, čo ostalo, sa teraz pretĺka spustnutým svetom a hľadá... čo vlastne? Jedlo, vďaka ktorému prežijú? Nádej, ktorá je taktiež nedostatkovým tovarom? Dôvod žiť, pretĺkať sa ďalej?
Jednou z nich je aj Zoya. Osamelá putuje krajinou s pokladom ukrytým pred nepovolanými – s mapou k miestu, poslednému útočišťu ľudí, kde sa dá žiť, nielen prežívať.
Jedným z nich je aj Simon. Má sestru a deda, o ktorých sa musí starať. Žije v krehkej symbióze so zvyškom spoločnosti, v rozpadnutom meste, s vyhliadkou do neradostnej budúcnosti. Vedomý si skutočnosti, že každý deň bojujú o prežitie.
Ich cesty sa stretnú, a už sa nerozdelia. Simon svojou pomocou poruší nepísané pravidlá a je nútený aj so sestrou Emily odísť z miesta, kde žili. Pripoja sa k Zoyi, doteraz osamelej putujúcej, ktorá z toho nie je veľmi nadšená, ale vie, že je ich dlžníčkou.
„Potrebujem sa dostať na miesto znázornené na mape. Dýcham len kvôli tomu. Je to moja osobná méta, ktorú som si určila v deň, keď som ostala celkom sama. Ak y som prišla o odhodlanie dosiahnuť ju a o nádej, že sa mi to podarí, nezostalo by mi už vlastne nič. Len holé, ničím neobalené zúfalstvo. A to si nemôžem dovoliť.“ (s. 24)
Putovanie nie je ľahké, v spustošenej krajine na nich čakajú nástrahy, ale našťastie im cestu k cieľu uľahčuje auto, ktoré Simon zázračne zachránil z mesta, s ním im cesta ubieha omnoho rýchlejšie. Avšak nielen divoká krajina za oknom auta je pre putujúcu trojicu neznámou a nebezpečnou. Z osamelých ľudí, ktorí sa doteraz spoliehali len na vlastné možnosti a schopnosti, sa postupne stávajú akísi spojenci.
Priatelia. Súputníci. Spojenci.
Potrebujú sa, ale osobné väzby si nepripúšťajú. Zoya aj Simon sú nedôverčiví, opatrní. Uzavretí pred svetom a jeden pred druhým, no musia spolu žiť, prežiť. A spoločné okamihy, starostlivosť a obavy o malú Emily ich postupne zblížia.
„Teraz mám plnú hlavu Emily a jej brata. Žijem premýšľaním o nich, snahou udržať malú nažive. Nikdy by som si nemyslela, že sa to stane, že mi na niekom bude ešte tak veľmi záležať, hoci ich poznám pomerne krátko. No v týchto časoch sa čas meria inak. Dôležitá je každá minúta a možno preto mi pripadá, akoby ubehla večnosť, odkedy som ich stretla.“ (s. 97)
Blížia sa k cieľu svojej cesty, obalení strachom, pretože Emilin život je na vlásku. Pretože nevedia, čo majú hľadať, čo majú čakať. Plní otázok či vytýčený cieľ bude naozaj pre nich útočiskom. Ale sú ochotní podstúpiť čokoľvek, aby sa mali lepšie a hlavne, aby zachránili malú Emily.
To, čo na konci cesty nájdu, však nečakal nikto z nich.
A zrazu vyvstáva otázka, či to celé malo zmysel... či to naozaj stálo za to... lebo pobyt v Arku, meste zachránených, nie je vôbec prechádzka ružovou záhradou.
Stáva sa klietkou, z ktorej chcú radšej utiecť... a nie sú sami.
Po Prežila som svet a niekoľkých románoch skôr pre dievčenské publikum, autorka opäť zamierila do vôd dystopie a Adaptácia je dôkazom, že nielen v zahraničí sa môžu zrodiť kvalitné dystopické príbehy. Prvá kniha nasadila latku vysoko, bola prvou domácou lastovičkou a tak som trošku so zatajeným dychom čakala, či k nej Adaptácia dosiahne.
Dosiahla. Síce ju úplne neprekonala (pre mňa bude Elin príbeh vždy akousi srdcovkou), ale so vztýčenou hlavou jej môže robiť garde, držať sa za ruky a mútiť vody slovenskej tvorby.
Mirka nám ponúka príbeh zo sveta, ktorý je až príliš reálny, a ako sa píše v anotácii knihy, môže nám zaklopať na dvere už zajtra.
Zoyu spoznávame na jej ceste, kedy sa dostáva do zdecimovaného mesta žijúcim vlastnými pravidlami. Tuláčka, ktorá stratila všetkých blízkych, a tak sa jej jedinou nádejou stala mapa od milovaného človeka. Zoya – pehavá (nepodstatný bod k dobru) osemnásťročná dievčina, milujúca kreslenie a rockovú hudbu – je nedôverčivá a uzavretá pred svetom na sto zámkov. Až príliš osamotená, trčí jej to z tváre, zo správania, z myšlienok.
Ale akí by ste boli v jej situácii vy?
Keď by ste netušili, či sa dožijete zajtrajška? Keď všetko dôverne známe pominulo a ostalo len spoliehať sa na vlastné sily?
Keď som si toto všetko predstavila, stala sa Zoya pre mňa uveriteľnejšou a priznám, že sa ju autorke podarilo celkom dobre vykresliť, vedela som ju chápať, cítiť s ňou, rozumieť jej.
Simon bol podobnou kapitolou, až na to, že mal niekoho blízkeho, svoju malú sestru Emily a na začiatku aj deda. Svoje celé bytie vkladal do zabezpečenia lepšieho života pre nich. Zachoval si, napriek svetu, kde každý kopal už len za seba a za svoje prežitie, aj svoju ľudskosť, vnímavosť voči druhým. Preto pomohol Zoyi, preto sa dostal do nemilosti (bod k dobru).
Simon so Zoyou si boli veľmi podobní, povedala by som, že Simon miestami až príliš nedôverčivý a podozrievavý, najmä na začiatku. Voči Zoyi bol miestami až tvrdý, krútila som nad ním hlavou. Boli úseční, ich dialógy priam prekypovali nedôverou a odmeranosťou.
A ja som si ich užívala.
Nijaké zamilované pohľady, gestá či myšlienky, kdeže! A práve to sa mi na nich nesmierne pozdávalo.
Aké to osvieženie od presladených romancí :-)
„Tak hovor!“ začnem. „Čo chceš? Som z teba zmätená. Chvíľu si v pohode, potom ako odistený granát,“ rukami si unavene prejdem po tvári. „Pokiaľ viem, dohodli sme sa, že sa budeme snažiť vychádzať, ale takto to ďalej nejde, to musíš uznať aj sám.“
„Lezieš mi na nervy, ale potrebujem ťa,“ precedí cez zuby. „To je celé.“
„A čo ak sa niečo stane Emily, čo potom? Vykašleš sa na mňa, o tom nepochybujem. Celá tvoja hra na tím je len obyčajná fraška z vypočítavosti.“
Zdrapí ma za plecia a pevne mi ich stisne. Až tak, že sa mi do kože zaboria jeho mocné prsty. Bolí to.“ (s. 90)
Kniha je rozdelené do dvoch obsiahlejších častí – Cesta a Mesto, a jednej krátkej na záver - Návrat.
Nemôžem vyzdvihnúť ani jednu, ani druhú, lebo obe boli správne vyvážené, posledná časť to všetko zaklincovala. Užívala som si ich putovanie, spoznávanie sa, no aj ich odlúčenie a nové životné podmienky v meste.
Je pravdou, že poriadnej akcie sa dočkáme až na posledných zhruba 20 stránkach, čo mi prišlo strašne krátke a trošku unáhlené, chcelo by to viac stránok. Ale dá sa pochopiť, že veľa vecí sa odohrávalo akoby v pozadí Zoyinej situácie, a potom sa stala ich súčasťou.
Adaptácia v sebe nesie všetko, čo má dobrý dystopický príbeh mať, písaná je pútavo a rečou mladých, kde nechýbajú (dokonca) ani šťavnaté nadávky (mimochodom dobrá scéna), úprimné emócie a uveriteľné správanie.
Aspoň zo trikrát ma vývoj deja prekvapil zvratom, ktorý som ani v päte nešípila... a ten koniec?
Dobrý ťah, fakt som si myslela niečo úplne iné :-)
A našťastie sa vyhla mnohým klišé zahraničných kníh, nesie si svoj štýl a príbeh, ktorý nie je v každej druhej/tretej knihe. Práve pre to ma kniha tak bavila, bola originálna a najmä naša tuzemská...
Nemôžem zabudnúť pochváliť nádhernú obálku, ktorú som dlho ohmatávala a obdivovala a aj pod prebalom je kniha krásne vypracovaná, tá tvrdá väzba je parádna! Príbehu vybrali pekné písmo a tá mapa... proste kvalitne odvedená práca vydavateľstva :-) (potlesk).
Myšlienky z knihy, ktoré sa mi páčili:
„Niektoré veci jednoducho nemôžeme ovplyvniť. To je fakt. Krutý, ale pravdivý. A rada by som vedela, čo bude so mnou, nech sa môžem pripraviť na všetky alternatívy.“
„Si sebecká. Chrániš si len vlastnú kožu, o nič iné ti nejde.“
„To robíme všetci. Si presne taký istý.“
„Nie, mne ide v prvom rade o ňu.“
„Áno. Lebo je jediná, kto ti ostal, lebo by si sa zbláznil, keby zomrela. Takže v konečnom dôsledku si taký istý sebec ako ja. Všetci sme. Každému z nás ide o prežitie...“ (s. 90)
„Obávam sa, že sa strácam vo svojich pocitoch. Neviem ich ovládať. A asi ani nechcem. Je príjemné cítiť v hrudi teplo, vnímať rozbesnené srdce, tešiť sa z prítomnosti ľudí. Malého dievčatka a jeho veľkého brata, ktorý... ktorý mi poplietol hlavu a postupne dáva mojej ceste nový zmysel. Zrazu netúžim ukončiť putovanie a dosiahnuť konečný bod, práve naopak. Túžim, aby sa tieto chvíle nikdy neskončili.“ (s. 107)
July 30, 2015
Túto knihu som si chcela prečítať aj preto, lebo prvá autorkina dystópia sa mi veľmi páčila. Bola som zvedavá, či aj tento príbeh bude rovnako dobrý. Bohužiaľ bol to obrovský krok vedľa. Snažila som sa v nej nájsť aj pozitíva, pretože nápad je super, lenže autorka všetok potenciál, čo príbeh mal zabila uponáhľanosťou, logickými nezrovnalosťami, dierami v deji, ktoré mu tiež ubrali na kvalite. Príbeh je rozdelený na tri časti: v prvej je opísané hľadanie mesta, ktoré hrdinovia ani netušia, že existuje. Táto čas bola nudná a nevedela som sa s hrdinami stotožniť, doteraz nechápem, prečo Simon Zoyu (aj to sa dozvedáme až takmer v polovici knihy) zachránil. Jednoducho od strany k strane som bola viac a viac frustrovaná. Tešila som sa na časť, keď sa dostanú do mesta, ale aj to ma sklamalo. Čakala som omnoho viac, stačilo by aby sa autorka viac nad príbehom zamyslela, dodala mu tú správnu šťavu. Záverečná časť bola len akýmsi zhrnutím, ten koniec sa dal čakať. Dúfala som, že sa tam objaví nejaký zvrat a neskončí to tak, ako som už začiatku predpokladala.
Neviem si pomôcť, ale tento príbeh by potreboval ešte veľa opráv a doplniť nezrovnalosti. Možno som už príliš náročný čitateľ, no kniha ma musí už od prvej strany niečím upútať, avšak tu som to nenašla, ani po jej prečítaní. Hlavné postavy si ma ničím nezískali, Zoya bola hlúpa ako taká botoša, nechápala som jej rozhodnutia, dosť veľa vecí mi tam prišlo pritiahnutých za vlasy. Nelogické správanie, unáhlené činy, nevysvetlené situácie. Čakala som odpovede, no dostala som len ďalšie otázky, na ktoré som ani v závere odpovede nenašla. Niektoré dôvody boli skutočne chabé a ja som sa pýtala, prečo to autorka neprehĺbila, prečo to nechala tak povrchne preplávať.
Neviem, či si od autorky ešte nejakú dystópiu prečítam, pravdepodobne nie, ale jedno sa musí nechať, písať vie aj jej štýl je rýchlo čitateľný, ale tento príbeh pre mňa absolútne nefungoval a mal obrovské množstvo dier.
Neviem si pomôcť, ale tento príbeh by potreboval ešte veľa opráv a doplniť nezrovnalosti. Možno som už príliš náročný čitateľ, no kniha ma musí už od prvej strany niečím upútať, avšak tu som to nenašla, ani po jej prečítaní. Hlavné postavy si ma ničím nezískali, Zoya bola hlúpa ako taká botoša, nechápala som jej rozhodnutia, dosť veľa vecí mi tam prišlo pritiahnutých za vlasy. Nelogické správanie, unáhlené činy, nevysvetlené situácie. Čakala som odpovede, no dostala som len ďalšie otázky, na ktoré som ani v závere odpovede nenašla. Niektoré dôvody boli skutočne chabé a ja som sa pýtala, prečo to autorka neprehĺbila, prečo to nechala tak povrchne preplávať.
Neviem, či si od autorky ešte nejakú dystópiu prečítam, pravdepodobne nie, ale jedno sa musí nechať, písať vie aj jej štýl je rýchlo čitateľný, ale tento príbeh pre mňa absolútne nefungoval a mal obrovské množstvo dier.
July 21, 2015
Chcela som tejto knihe dať vyššie hodnotenie ale skrátka nemôžem. Ani jeden z hlavných hrdinov sa mi nepáčil. Na začiatku som si na nich zvykala a robila si na nich názor no v konečnom dôsledku mi nebol sympatický ani Simon ani Zoya. Ničím mi neprirástli k srdcu. Otravovali ma. Ich neustále škriepky, ktoré sa tiahli knihou ma iritovali. Takisto ako tá znôška vulgarizmov. A rada by som vedela či sú Simon a Zoya dáko špeciálne nadaní na jazyky alebo čo lebo rozumeli každemu nápisu, každej tabuli hocikde sa pohli, to sa mi veľmi nechce veriť, že by ovládali každý jazyk. Hlavne, keď je evidentné, že napríklad taká Zoya bola totálne blbá a niekedy som mala problém stíhať za myšlienkami, ktoré sa v tej jej múdrej hlavičke rodili. Celý čas som jej i Simonovi tipovala vek maximálne 15-16 rokov lebo sa správali otrasne a s dospelým správaním to nič nemalo.
Humor v tejto knihe? No snahy boli ale na mňa každý pokus oň pôsobil silene a teda vôbec nevyšiel. Bohužiaľ. Asi mám skrátka iný zmysel pre humor.
V druhej polovici knihy som čakala na niečo čím ma autorka ohúri a ukáže mi prečo je táto kniha taká ospevovaná. Čakala som an poriadnu akciu, od dystópie nejakú tú akciu väčšinou očakávam. Revolúcia (ajkeď rýchlopečená) a zvrhnutie vedenia mesta to ponúkalo, no tu to pre mňa opať autorka totálne zabila, pretože to čo mohlo byť akčné a zaujímavé mi akurát tak privodilo bolesť krčnej chrbtice ako som nad záverom krútila neveriacky hlavou.
Jediným plusom celej knihy bolo pre mňa iba to, že sa veľmi dobre a rýchlo čítala. To, že má autorka dobrý a ľahko čitateľný štýl nepopieram, ale to nezachráni všetky ostatné negatíva bohužial.
Humor v tejto knihe? No snahy boli ale na mňa každý pokus oň pôsobil silene a teda vôbec nevyšiel. Bohužiaľ. Asi mám skrátka iný zmysel pre humor.
V druhej polovici knihy som čakala na niečo čím ma autorka ohúri a ukáže mi prečo je táto kniha taká ospevovaná. Čakala som an poriadnu akciu, od dystópie nejakú tú akciu väčšinou očakávam. Revolúcia (ajkeď rýchlopečená) a zvrhnutie vedenia mesta to ponúkalo, no tu to pre mňa opať autorka totálne zabila, pretože to čo mohlo byť akčné a zaujímavé mi akurát tak privodilo bolesť krčnej chrbtice ako som nad záverom krútila neveriacky hlavou.
Jediným plusom celej knihy bolo pre mňa iba to, že sa veľmi dobre a rýchlo čítala. To, že má autorka dobrý a ľahko čitateľný štýl nepopieram, ale to nezachráni všetky ostatné negatíva bohužial.
February 20, 2016
Fajn, tak jsem to dočetla, nemohla jsem usnout. Jestli kvůli tomu nebo prostě jen tak, to nedokážu posoudit, ale jsem ráda, že jsem knihu zaklapla. A že mě víceméně ničím nezklamala. Ne fakt, dát šanci téhle (slovenské, ale to nehraje roli) dystopii byl skvělý nápad. Bavilo mě to. Od začátku do konce. Pravda, postavy mě místy štvaly, často jsem nechápala, o co jim jde nebo jsem si říkala, že to autorka nemá vůbec promyšlené. Ale to je právě to - na všechny své otázky jsem v průběhu knihy dostala odpověď, hlavní postavy se chovaly přinejmenším lidsky, a tak jim snad to, že mě občas štvaly, odpustím - stejně bych se v jejich situaci chovala stejně, ne-li hůř. Adaptace mě doopravdy velmi mile překvapila a snad i nadchla, ale to takhle těsně po dočtení nemůžu tvrdit stoprocentně. Faktem je, že jsem kvůli téhle "recenzi" zapnula počítač. :D Už se těším, až budu psát recenzi, kde se pokusím knihu co nejvíc vychválit.
February 3, 2015
ehm, obálka!!!
June 16, 2017
Tak tomuto hovorím dystópia! Nehovorím, že je to najoriginálnejší príbeh zo všetkých, ale neskutočne sa mi páči fakt, že autorka sa tu neopičí po každej jednej zahraničnej YA post-apo knihe (ktoré sú na jedno kopyto...), ale snaží sa prísť s niečím novým (kombinácia Cesty, 1984 a hocakej YA dystópie tu ešte nebola, či? :D ).
Viem, že takmer všetkým sa páčia najmä akčné scény, no mňa najviac ohúrila práve tá prvá časť knihy, kde sa „dokopy nič nedialo“. Celý čas som netušila, kam to celé speje, čo sa má stať a cítila som úplne rovnaké zúfalstvo a beznádej ako pri McCarthyho Ceste. Presne takto som si vždy predstavovala postapokalyptický svet! (A teda dúfam, že sa ho nikdy nedožijem! By som neprežila ani 5 minút...)
Tiež sa mi dosť páčili postavy! Výnimočne mi hlavná hrdinka neliezla na nervy – netvárila sa ako superhrdinka, čo musí spasiť svet, ale ani sa neľutovala a stále nerevala (čo je vždy plus). Jednoducho normálna, klasická baba, s ktorou sa aj dá stotožniť. A tie vzťahy!! Áno, hovorím o vás, Simon a Emily (juj, srdco mi stisne, len si na nich spomeniem!).
Druhá časť sa už trochu zvrhla na „klasickú“ dystópiu, koniec bol tiež viac-menej predvídateľný , ale ako celok sa mi kniha fakt páčila!
Mirka Varáčková je proste moja naj slovenská spisovateľka (niežeby som tých Slovákov čítala veľa) a rozhodne mienim čítať aj jej ďalšie knihy.
Viem, že takmer všetkým sa páčia najmä akčné scény, no mňa najviac ohúrila práve tá prvá časť knihy, kde sa „dokopy nič nedialo“. Celý čas som netušila, kam to celé speje, čo sa má stať a cítila som úplne rovnaké zúfalstvo a beznádej ako pri McCarthyho Ceste. Presne takto som si vždy predstavovala postapokalyptický svet! (A teda dúfam, že sa ho nikdy nedožijem! By som neprežila ani 5 minút...)
Tiež sa mi dosť páčili postavy! Výnimočne mi hlavná hrdinka neliezla na nervy – netvárila sa ako superhrdinka, čo musí spasiť svet, ale ani sa neľutovala a stále nerevala (čo je vždy plus). Jednoducho normálna, klasická baba, s ktorou sa aj dá stotožniť. A tie vzťahy!! Áno, hovorím o vás, Simon a Emily (juj, srdco mi stisne, len si na nich spomeniem!).
Druhá časť sa už trochu zvrhla na „klasickú“ dystópiu, koniec bol tiež viac-menej predvídateľný , ale ako celok sa mi kniha fakt páčila!
Mirka Varáčková je proste moja naj slovenská spisovateľka (niežeby som tých Slovákov čítala veľa) a rozhodne mienim čítať aj jej ďalšie knihy.
August 1, 2015
Tak toto bolo niečo! Vedela som, že Mirka Varáčková je skvelá autorka, ktorej knihy čítam aj keď nie sú fantasy. Od ktorej čítam tie typické príbehy pre dievčatá, ktoré snívajú o láske. Ale netušila som, že dokáže napísať tak úžasnú dystópiu plnú toľkého napätia, aké som pri knihe nezažila už dávno. Ten príbeh ma úžasný nápad, fantastickú realizáciu a aj skvelé postavy, aj keď mi miestami Zoya liezla na nervy svojimi občasnými hlúpymi chvíľkami, keď ani sama nevedela, čo chce. A tie zvraty na konci boli totálne nečakané a dych vyrážajúce, že som si to musela prečítať viackrát, aby som verila, že sa to naozaj stalo. Touto knihou u mňa autorka zabodovala ešte viac, ako predchádzajúcimi. Asi by som od nej prečítala aj telefónny zoznam.
Celá recenzia: http://world-of-books-by-naty.blogspo...
Celá recenzia: http://world-of-books-by-naty.blogspo...
March 17, 2015
Veľké prekvapenie. Bolo to fakt dobré a čo je najlepšie, že je to slovenská tvorba. Poprosím viac takýchto kníh ;) Určite treba prečítať. Stačilo amerických cenzurovaných príbehov cez kopirák. Treba slovenskú a európsku tvorbu ponúkať. Nebáť sa prirodzenosti, lebo taký je aj život. Možno potom začne čítať viac mladých ľudí, keď sa budú s postavami vedieť stotožniť. Nie dokonalosť a nevinnosť, ale chyby a omyly formujú osobnosť.
March 18, 2015
Chcela som dočítať ráno, ale dočítala som asi pred hodinou... Nevadí ! Túto knihu som si maximálne užila ! Celý čas som na nej visela očami a niekedy bol fakt problém odložiť ju. Vedela som, že bude dobrá, ale nečakala som, že bude až taká skvelá ! Je to napínavé, akčné, trošičku romantiky sa tam nájde.. je to jedna veľká jazda ! Ten koniec mi skoro nedal dýchať... Toľko nervov som pri tejto knihe stratila, že až.. Bolo to perfektné !
April 1, 2017
Som naozaj rada, že som sa ku knihe dostala :) Páčila sa mi. Hlavne prvá časť, ktorá bola taká iná, než iné dystópie. Malo to však aj nejaké časti, kde som sa trochu nudila, hlavne v tej druhej časti.
Každopádne odporúčam :)
Každopádne odporúčam :)
March 7, 2016
Adaptace není špatná kniha, ale mohla by být o něco lepší. Přiznám se, že v první polovině knihy jsem dost tápal a musel si zvyknout na ten "předialogovaný" styl. Což by nebyl problém, kdyby se hlavní hrdinové nechovali až moc puberťácky. Každopádně druhá polovina bylo lepší. Už jen z důvodu toho, že se již nejednalo o pouhou cestou z bodu A do bodu B, ale o vypořádání se se systémem. Nebýt pár věcí, které mi vadily, tak bych neváhal dát čtyři hvězdy, protože jinak je to opravdu čtivá dystopická jednohubka, jež mohu doporučit. 3,5 *
March 21, 2015
Adaptácia dočítaná a veľmi sa mi to páčilo.Počas čítania knihy vás autorka drží v napätí a stránky sa rýchlo obracajú V knihe je všetko čo ma mať skvelá kniha. Napätie ,akciu, šokujúce zvraty a štipka romantiky:)
February 24, 2016
Musím říct, že začátek mě příliš neoslovil, ale nakonec se kniha příjemně rozjela a překvapila! Kdo chce vyhrát podepsanou knihu má teď šanci! http://cz-books.tumblr.com/post/13991...
August 10, 2015
Recenzia na blogu: http://foreveradreamer44.blogspot.sk/...
2,85*
Ja som momentálne poriadne zmätená, takže asi potrvá pár dní, pokým knihu ohodnotím...
2,85*
Ja som momentálne poriadne zmätená, takže asi potrvá pár dní, pokým knihu ohodnotím...
May 24, 2016
S pomocou všetkých svätých dočítané, ale okolo strany 130 som to naozaj chcela vzdať.
Keď to celé zhrniem, tak začala som s knihou Prežila som svet (vydal Motýľ), ktorá sa mi nepáčila, ale hovorila som si, že skúsim iný žáner od autorky a rovno aj iné vydavateľstvo. Siahla som po Tri kroky do pekla (vydalo Evitapress), a hoci to bolo o stupeň lepšie, napísané to bolo nedostatočne (tie dialógy sú všade hrozné). Potom som už od autorky nechcela nič čítať, ale vznikol tu rozruch okolo Adaptácie, bolo to propagované ako slovenský skvost desaťročia a vydal to Slovart (toto vydavateľstvo má/malo moju dôveru), tak som sa na to podujala. Dala som autorke tri šance. Nevyšlo to, Adaptácia je povestným posledným klincom v rakve a bola to moja posledná kniha prečítaná od Miroslavy Varáčkovej. Za trojnásobnú skúsenosť som rada, aspoň som si neutvorila názor len na základe jednej knihy, ale mrzí ma, že som do tvorby tejto autorky vkladala nejaké nádeje.
Keď to celé zhrniem, tak začala som s knihou Prežila som svet (vydal Motýľ), ktorá sa mi nepáčila, ale hovorila som si, že skúsim iný žáner od autorky a rovno aj iné vydavateľstvo. Siahla som po Tri kroky do pekla (vydalo Evitapress), a hoci to bolo o stupeň lepšie, napísané to bolo nedostatočne (tie dialógy sú všade hrozné). Potom som už od autorky nechcela nič čítať, ale vznikol tu rozruch okolo Adaptácie, bolo to propagované ako slovenský skvost desaťročia a vydal to Slovart (toto vydavateľstvo má/malo moju dôveru), tak som sa na to podujala. Dala som autorke tri šance. Nevyšlo to, Adaptácia je povestným posledným klincom v rakve a bola to moja posledná kniha prečítaná od Miroslavy Varáčkovej. Za trojnásobnú skúsenosť som rada, aspoň som si neutvorila názor len na základe jednej knihy, ale mrzí ma, že som do tvorby tejto autorky vkladala nejaké nádeje.
March 25, 2020
Myslela som si, že to bude dobré, ale netušila som, že to bude AŽ TAK dobré! Úplne ma to dostalo, som mierne v šoku, že odteraz je jednou z mojich obľúbených dystópií práve SLOVENSKÁ dystópia (viem, že je to asi nepekné, ale vždy som mala v sebe akési predsudky voči slovenským knižkám :D ) Adaptácia je veľmi dobre napísaná, dobre sa číta, ani na chvíľku som sa nenudila, žiadna z postáv mi vyslovene neišla na nervy (no dobre, jedno malé dievčatko mi občas na nervy išlo :D ), páčila sa mi aj vierohodnosť vzťahu medzi hlavnými postavami.
Proste som rada, že som venovala svoj čas tejto knižke. :)
Proste som rada, že som venovala svoj čas tejto knižke. :)
July 27, 2018
(Ostré prenikavé zahvízdanie.) Páni, tak to bolo niečo! Keď som knihu držala rukách, skutočne som nevedela, čo očakávať.
Prekvapenie.
Príbeh ma chytili a prakticky nepustil počas celého trvania čítania. Problém bol len jeden - v tomto období čítam viac kníh naraz a neviem čas rozčleniť tak, aby som sa im venovala rovnomerne.
V každom prípade skvelá kniha, skvelý nápad! Najviac ma však chytil príbeh hneď na začiatku, kým Zoya, Simon a Emily neprišli do mesta. Ten spôsob ich prežívania a aj tie hádky som čítala s očami nalepenými na stranách.
Aj by som sa ozvala na koniec knihy, ale obávam sa, že by som prezradila priveľa. Skrátka, posledné strany som čítala so zatajeným dychom.
Prekvapenie.
Príbeh ma chytili a prakticky nepustil počas celého trvania čítania. Problém bol len jeden - v tomto období čítam viac kníh naraz a neviem čas rozčleniť tak, aby som sa im venovala rovnomerne.
V každom prípade skvelá kniha, skvelý nápad! Najviac ma však chytil príbeh hneď na začiatku, kým Zoya, Simon a Emily neprišli do mesta. Ten spôsob ich prežívania a aj tie hádky som čítala s očami nalepenými na stranách.
Aj by som sa ozvala na koniec knihy, ale obávam sa, že by som prezradila priveľa. Skrátka, posledné strany som čítala so zatajeným dychom.
March 14, 2015
Celkovo to nebol zlý príbeh. Záleží však na tom, či vám sadne autorkin štýl písania a či ste detailisti ako ja. Pokiaľ máte radi jednoduchšie príbehy, kde nejde o prekvapenia či zvraty a ktorý vám nevyrazí dych, mohol by byť pre vás. Ja mám radšej, ak kniha vo mne vyvolá pocity, keď môžem vidieť emócie postáv na ich tvárach a nie cez ich obscénne slová. Takže pokiaľ hľadáte jednoduchú dystópiu, určite ju vyskúšajte, no ak máte chuť na premyslený príbeh s tajomstvami a zvratmi a s dobre vykreslenými postavami, možno skončíte ako ja.
December 11, 2017
PANEBOŽE TO BOLO GENIÁLNE!
Akože fakt. Príbeh síce nebol až taký originálny, ale zato bol skvelo spracovaný. Hlavná hrdinka bola úžasná a Simon tiež (síce ten mi liezol často na nervy, ale prepáčim mu to :D).
Ani som nečakala, že to bude také dobré. Úprimne som očakávala nejakú priemernú knihu, kde mi hrdinka bude liezť krkom. Som rada, že to tak nebolo.
Už si ani nepamätám, kedy som naposledy dala nejakej knihe 5 hviezdičiek :D
Akože fakt. Príbeh síce nebol až taký originálny, ale zato bol skvelo spracovaný. Hlavná hrdinka bola úžasná a Simon tiež (síce ten mi liezol často na nervy, ale prepáčim mu to :D).
Ani som nečakala, že to bude také dobré. Úprimne som očakávala nejakú priemernú knihu, kde mi hrdinka bude liezť krkom. Som rada, že to tak nebolo.
Už si ani nepamätám, kedy som naposledy dala nejakej knihe 5 hviezdičiek :D
March 27, 2015
Mirkine knihy mám veľmi rada, čítajú sa veľmi ľahko a rýchlo. Mala by som ju prečítanú rýchlejšie, lenže musela som to obmedziť, lebo píšem diplomovku.... Celkovo ju hodnotím veľmi pozitívne, len to správanie hlavnej hrdinky v prvej časti knihy mi celkom nesadlo, preto dávam o hviezdičku menej...
Displaying 1 - 30 of 58 reviews