Hlavnými hrdinami Honeymoonu sú jedna žena, jeden muž, jeden prízrak a jedna noha. A množstvo ohrdnutých trabantov, ktoré východní Nemci zanechali na svojej púti na Západ, v uliciach Budapešti. Kniha o tom ako chutia medové týždne ak ich každý z dvojice trávi na inom mieste. A čo sa ráta medzi predmety v splne. Oona, dievča, ktoré leží v nemocnici a rozhodne sa začať si písať denník. V krajine naokolo sa zatiaľ pozvoľna dejú prevratne zmeny. Staršie spomienky sa miešajú s aktuálnymi zápismy, Ich s Er formou, obdobie pred chorobou so zápiskami z nemocnice. Po viacnásobnom prečítaní denník poznámkovým aparátom ošetril jej milenec Maté.
Jana Beňová (born 1974) is a Slovakian poet and novelist. She studied at the Academy of Music and Dramatic Arts in Bratislava, graduating with a degree in dramaturgy in 1998. She wrote for a number of local publications, including Dotyky, Fragment and Slovenské Pohľady. She also worked for the daily newspaper SME under a pseudonym. At present, she works at the Theatre Institute in Bratislava.
Her first book of poems Svetloplachý came out in 1993, followed by further collections Lonochod and Nehota. She wrote a novel called Parker (2001), and a collection of short stories, Dvanásť poviedok a Ján Med (2003). In 2008, she published Plán odprevádzania (Seeing People Off), subtitled Café Hyena. This book won the EU Prize for Literature. She has written another novel called Preč! Preč! (Get off! Get off!)
In 2012, she participated in the International Writing Program's Fall Residency at the University of Iowa in Iowa City, IA.
Tento týždeň bola táto kniha moje električkovská spoločníčka. Milujem čítať slovenskú literatúru v emhádečke. Cítim sa tak doma. Tentokrát som siahla po Jane Beňovej a jej zvláštnej, (pre mňa) lyricko-abstraktnej knihe HoneymOon. Ako spoločníčka fajn, ako dielo pre mňa až tak nie. Pekne sa čítalo, jazyk je hravý, no pre mňa dosť ťažký na pochopenie a dejová línia išla celkom mimo mňa. Rada však objavujem zvláštnosti slovenských autoriek a toto občas vyčarilo úsmev na tvári.
"Vo formičke. To je ten typ splynutia, keď si pritúlite druhú bytosť chrbtom k svojmu telu. Schúlite ju tak do seba, uzavriete v objatí niekde tam, kde sa telá dotýkajú celým povrchom. Ako vlhký piesok, ktorý deti naberajú do formičiek a vzápätí vyklápajú vytvarovaný."
úprimne netuším, koľko hviezdičiek tomuto dať. knihu som si kúpil iba preto, že na zadnej strane obálky Štrpka píše, že je to doteraz najlepšia Beňovej kniha. som jednoduchý človek 😂
pozdieľam teda dojmy: - Oona je po operácii kolena pripútaná na nemocničnom lôžku a vynárajú sa jej spomienky na život, na milenca, na všetko - kniha je napísaná dobre, trochu až avantgardným / surreálnym spôsobom Beňová zachytáva tok myšlienok postavy - jazyk je hravý, zaujímavý, miestami až hravo poetický (isto Beňová číta veľa Štrpku a veľa si z neho zobrala). kniha sa číta ľahko, je to jednohubka - nie je to niečo, čo by som zaradil k mojim obľúbeným knihám zo slovenskej literatúry, no rozhodne to bolo zaujímavé čítanie - koniec bol na môj vkus príliš rýchly, aj keď správnym spôsobom nečakaný
po dopísaní tohto rantu dávam 3,5 hviezdičiek so zaokrúhlením nadol
Zvláštny súlad, funguje, nefunguje. Nespoľahliví rozprávači o tom istom obyčajnom príbehu, o ktorom nemôžeme s istotou povedať ako dpoadol i keď sa poriadne nezačal.
Intenzita sa na tých pár stránkach mení, klesá a stúpa. Chýbala mi výstižnost ako v Plán odprevádzania alebo Preč! Preč!. Uvidíme, možno na druhý a ďalší krát. P. ešte nič od Jany Beňovej nečítal.