Toto nie je celistvý Štúrov životopis, ale rozobranie vybraných mýtov o niektorých kapitolách Štúrovho života šróbik po šróbiku, so systematickým vysvetľovaním, ktorý slovenský autor si v ktorej knihe dávno po Štúrovej smrti prvýkrát vymyslel lásku k Adele Ostrolúckej, nezmieriteľný Štúrov boj proti šľachte, "vyhnanstvo" a "policajný dozor" v Modre, vytrvalý boj za práva Slovákov na uhorskom sneme (vystúpil len raz), atď. Štúr na konci knihy nie je o nič menšia osobnosť, ale je to konečne reálny človek a nie rozprávka z učebnice. Teraz by som chcel ešte takéto knihy o všetkých ostatných veciach, ktoré sme sa učili na základnej škole. Podrobnejšie o knihe: https://dennikn.sk/1294837/dve-knihy-...
Po Panslávoch v kaštieli už moja druhá kniha od maďarského historika Jószefa Demmela a nemôžem ho mať radšej. Bez akýchkoľvek národnostných pohnútok dáva na frak všetkým tým zažitým mýtom o slovenských dejinách len tým, že poctivo skúma ako vznikli a na základe akých dôkazov. A nachádza diery jak rešeto - dokumenty, ktoré nikto nikdy neskúmal, protirečenia, ktoré nikto ani len nespomenul, slepé preberanie vyjadrení, ktoré už v momente vzniku jasne neboli pravdivé. A odstup Neslováka mu dovoľuje klásť si otázky za aké sa v istých kruhoch ukrižuváva na dvojkríži: z čoho vlastne ten Štúr celé roky žil, keď prakticky nemal žiaden príjem? Alebo ako je možné že mu často pri “slovenských” cieľoch pomáhala tá hrozná utláčateľská maďarónska šľachta, s ktorou sa dokonca občas aj kamarátil? Nič z toho čo píše nijako neútočí na Štúrove zásluhy, ale jednu vec ukazuje jasne - našu slovenskú malosť, ktorá miluje mýty, nerada vidí veci ako naozaj sú ale radšej má rozprávky. Nakoniec bude najlepšou anekdotou, že my Slováci potrebujeme Maďara, aby sme lepšie pochopili naše vlastné dejiny. Must read!
Ľudovít Štúr, ikona nášho jazyka a hrdosti, romantický hrdina, ktorý so šabľou v ruke a otvorene hájil záujmy našej vlasti v nepriaznivých časoch - typický obraz aký poznáme z dobovej literatúry a škôl.
Keď som sa o publikácii dozvedel, zaujal ma ako prvý fakt, že sa jedná o autora z Maďarska. Nedá sa tvrdiť, že by som sa do knihy pustil bez predsudkov, naopak. Práve skutočnosť, že sa jedná o maďarského autora mi vystavala početné dojmy dopredu.
Autor už v popise uvádza, že sa nechystá nikoho deheroizovať, akurát sa z pozície historika bude snažiť do istej miery viac objektivizovať pravdu. Uhorské dejiny ako také, sú zvláštnym fenoménom, a to nie len z hľadiska vnútroštátnych vzťahov. 19. storočie je lemované mnohými rozbrojmi, ktoré rezonovali ešte z minulých čias a poznamenali aj našu zem, ktorá bola súčasťou tej Uhorskej. Štúr, ako rozumovo veľmi aktívny človek sa na základe svojich snažení dostal až do centra diania, kde mohol situáciu ovplyvniť, respektíve lepšie do nej vidieť. Slovensko ako také, malo minimálne šance na realizáciu a prežitie. Ľudovít Štúr spolu s ostatnými prívržencami však neoblomne riešili otázku jazyka pre rodiaci sa národ. Čo k tomu všetkému predchádzalo rozpráva József Demmel v podrobnejšom životopise, ktorý nám vykresľuje nie len postavu a povahu samotného Štúra, ale predstavuje nám čo to aj o pomeroch z ktorých vychádzal, ktoré nepochybne ovplyvnili jeho nálady a názory. Taktiež v knihe figuruje mnoho mien, ktoré ovplyvnili jeho zmýšľanie ( medzi inými aj Leopold Petz - autor však aj pri takýchto poznámkach sníma zo Štúra rúcho hrdinu a mieša do týchto skutočností väčšiu dávku reality, než na akú sme mnohí v otázkach Štúra zvyknutí ).
Ľudovít Štúr sa v tomto diele opisuje predovšetkým ako bežný človek v dejinách, ktorý stál pri významných udalostiach a časom sa stal symbolom spomínanej hrdosti. Každý národ potrebuje hrdinov, my máme azda tých najznámejších v osobách Jánošíka a Ľudovíta Štúra - József Demmel akurát oprášil pár knižníc a doplnil naše vedomosti o tie maďarské, ktoré osobu Ľudovíta Štúra viac približujú a vnášajú do jeho pohyblivého životopisu nemenné skutočnosti.
Budem trochu zaujatý, predsalen som Uhrovčan-Štúrov rodák. Zakopával som o neho doslova celý život - tak potichu verejne priznávam, že sme o stenu jeho rodného domu občas hrali v detstve futbal😬... Najsilnejším bodom knihy ako celku pre mňa je prerozprávanie príbehu jeho života vo faktoch, bez rozprávkových motívov. Aj keď bol Ľudovít Štúr tiež iba človek s chybami, spravil pre náš jazyk, náš národ a budovanie vecí potrebných pre jeho fungovanie neskutočne veľa práce. Hrdinom nebol pre vyhraté bitky, ale pre množstvo vykonanej práce. Nepotrebujeme hrdinov, o ktorých si musíme vymýšľať mýty.Máme dosť osobnosti hodných obdivu pre ich statočnú prácu a obetovanie sa - to je viac ako vymyslené rozprávky.
Viac neprezradím, prečítajte si knihu 😉 4/5 hviezdičiek knihe dávam iba pre to, že som čakal primárne viac informácií aký Štúr bol, zatiaľ čo kniha viac ukazuje aký nebol, a čo všetko historicky nepodložené sa o ňom napísalo z maďarskej a slovenskej strany. A ešte pre to, že to predsalen nie je úplne kniha a dobrú noc a treba to miestami čítať dosť pozorne.
Takmer každá veta tu má jasný zdroj. Autor si kladie provokatívne otázky a spochybňuje viaceré „fakty“ o buditeľovi, dejateľovi a ikone národného kánonu. Nachádza zaujímavé odpovede, argumenty, pôvodné pramene. Často dokazuje, že autori diel a učebníc o Štúrovi „opisovali“ od seba navzájom a vychádzali z neoverených zdrojov a dojmov. Výsledkom je akási „tichá pošta“ a dezinterpretácia faktov. Autor často používa spojenie „imaginárny zrod národa“. Je fakt, že národ iba v myšlienkach dejateľov je iba imagináciou, i tak môže byť pre niekoho nadužívanie tohto spojenia rušivé. Kniha je spracovaná akademicky, ale dobre chronologicky a tematicky členená a čítavá.
Podrobný pohľad na mýtus o Štúrovi. Autor na základe dobových dokumentov podrobuje analýze rôzne aspekty slovensko-maďarského mýtu o Štúrovi a opiera sa o historické pramene pri dokresľovaní toho, "ako to bolo naozaj". Veľmi odporúčam.
Nezávisle od seba som od niekoľkých ľudí počula, že najlepšiu monografiu o Štúrovi napísal Maďar. Keďže toto tvrdenie je dosť prekvapujúce, rozhodla som sa ho preskúmať a, bohužiaľ, musím skonštatovať, že aj pravdivé. Nie tým, že by táto kniha nemala chyby, že by bola napísaná úplne objektívne, ale jej obrovským prínosom je to, že narúša zaužívaný kánon, ktorý sme si okolo zidealizovaného obrazu nášho národného buditeľa vytvorili. Možno si to ani neuvedomujeme, ale spravili sme z neho fosíliu, odľudštenú bytosť podliehajúcu mýtom. A práve tento obraz sa Demmel pokúša narušiť. Na základe poctivého výskumu búra ustálené predstavy, tvrdenia a mýty, spochybňuje „pravdy“ pokladané za nemenné. Kladie si otázky, ktoré si pre ním nikto nekládol. Odkiaľ bral Štúr peniaze na živobytie? Aký bol jeho vzťah s maďarskou šľachtou? Skutočne ako poslanec uhorského snemu obhajoval práva slovenského národa? Bola Adela (Etelka) Ostrolúcka skutočne jeho životnou láskou? Bola jeho smrť nešťastnou náhodou alebo pokusom o samovraždu? A mnohé iné. S využitím bohatého pramenného materiálu poctivo hľadá odpovede. Napriek tomu, že ma iritoval neustálym opakovaním výrazov ako „imaginárny slovenský národ“, „imaginárne slovenské národné hnutie“ a pod., ktorými sa, nie práve vierohodne, snaží nahrávať maďarskému šovinizmu, knihe nie je veľmi čo vytknúť. Práve naopak. Skostnateným slovenským „štúrológom“ ukázal smer, ktorými by sa mali uberať k modernej historiografii.
Keď maďarský historik napíše o slovenskej ikone, tak to je hneď zaujímavé. Kniha s pohľadom z vonka o našich dejinách. Bez pátosu. O tom, ako bolo nejasné pred 150 rokmi, že dnes budeme rovnocennou súčasťou Európy. Lebo vtedy sa nehádali len o tom, či existuje niečo ako slovenský politický národ, ale vôbec či je niečo ako náš jazyk. Oni vtedy z okraja, mimo šlachtu a stavy, evanjelici proti všetkým mocenským štruktúram povedali, že áno.
(Tri hviezdičky kvôli editingu. Dosť zabil inak kvalitný text.)