Útlá knížečka s filozofickou otázkou: "Co jsou Češi?" Patočka se snaží někomu, kdo není Čech, vysvětlit, co jsou Češi. Úvodem popis našeho středoevropského národa, později vyčerpávající výčet dějinných událostí s panovníky a dopady jejich vlády. Zmínky o významných filozofických i jiných důležitých osobnostech. Např. Petr Chelčický, T. G. M., Luter, Ferdinand II. aj. Závěrem velká kritika Beneše: "Beneš byl oproti Masarykovi slabý člověk, dobrý jako sekretář, jinak nic."
Jan Patočka (June 1, 1907, Turnov, Bohemia - March 13, 1977, Prague) is considered one of the most important contributors to Czech philosophical phenomenology, as well as one of the most influential central European philosophers of the 20th century. Having studied in Prague, Paris, Berlin and Freiburg, he was one of the last pupils of Edmund Husserl, who is considered the founder of phenomenology, and Martin Heidegger. During his studies in Freiburg he was also tutored by Eugen Fink, a relation which eventually turned into a lifelong philosophical friendship.
His works mainly dealt with the problem of the original, given world (Lebenswelt), its structure and the human position in it. He tried to develop this basically Husserlian concept under the influence of some core Heideggerian themes (e.g. historicity, technicity, etc.) On the other hand, he also criticised Heideggerian philosophy for not dealing sufficiently with the basic structures of being-in-the-world, which are not truth-revealing activities (this led him to an appreciation of the work of Hannah Arendt). From this standpoint he formulated his own original theory of "three movements of human existence": 1) receiving, 2) reproduction, 3) transcendence.
Dňa 21.8. ma prepadla myšlienka prejsť českou krajinou (Kladno---Lidice) a vziať do ruky čosi štátotvorné. Voľba padla na Patočkov spis Co jsou Češi?, ktorý sa ukázal byť viac ako podarenou voľbou. Jednak ma zaujímajú české dejiny, a zároveň som si už dlhšie brúsil zuby na texty tohto veľkého mysliteľa. Iste, jeho primárnym záujmom je fenomenologická filozofia, no ja som chcel čosi jemnejšie. A filozofia dejín, ak je podaná zrozumiteľným jazykom, presne matchuje s mojím súčasným nastavením. Niekoľko skvelých myšlienok, niekoľko obdivuhodných postrehov, množstvo krásnych formulácií, v podstate ani jedna zdĺhavá pasáž akademického rázu ma utvrdili, že s Janom Patočkom bude správne zapokračovať.