Detstvo Evy Weissovej-Slonimovej, rodenej Bratislavčanky, poznačila druhá svetová vojna, počas ktorej prenasledovanie Židov v Európe dosiahlo obludné rozmery. Evini rodičia pripravili pre svoje deti úkryty, no sotva trinásťročná Eva a jej mladšia sestra Marta nakoniec neunikli deportáciám, chytili ich nitrianski gardisti a poslali do Osvienčimu. V spomienkovej knihe autorka opisuje hrôzy prežité v koncentračnom tábore Osvienčim-Brzezinka, kde bola nielen svedkom nespočetných surovostí a násilia, ale na vlastnej koži zažila mučenie, neľudské zaobchádzanie aj medicínske pokusy neslávne známeho doktora Mengeleho. V roku 1945 po oslobodení Osvienčimu sovietskou armádou Eva a Marta samy museli prejsť kus vojnou zničenej Európy, aby sa dostali späť do rodnej Bratislavy a stretli sa s rodičmi a súrodencami. V spomienkach Evy Weissovej-Slonimovej sa prelína dojímavá nevinnosť dievčaťa s múdrosťou vyše osemdesiatročnej ženy. Kniha Dívaj sa na hviezdy dokazuje, že človek je schopný prežiť aj zoči-voči nepredstaviteľnému peklu. Zároveň je vyvrcholením celoživotnej angažovanosti Evy Weissovej-Slonimovej v jej úsilí informovať verejnosť o holokauste a udržiavať pamiatku na tých, ktorí ho neprežili.
4.5 I read this with my 8th grade English class. It was one of the few books I actually enjoyed that was read for school! Though I don’t remember a lot of the details, remember looking forward to picking it back up every day! This book really stood out to me and there are still a couple scenes that continue to vividly stand out. This is another book that I need to reread and make an updated review on it! Though I’m sure it will break my heart just as much as it did the first time
Mala som pocit ako pri Chlapcovi na drevenej debnicke. Lahko o tazkej teme. Jazyk je zivy, spomina v podstate dieta, respektive spomienky su detske. Rychlo sa to cita. A pritom to, co musela dokazat ani nie trinastrocna dievcina... je strasne a obdivuhodne zaroven. Paradoxom je, ze v tejto knihe sa pise vlastne o jednej z tych "stastnych" rodin.
Pre tych, co to este necitali - nebudte hlupi ako ja - na konci je slovnicek zidovskych pojmov, pouzite ho! :-D ja som ho nasla az po docitani knihy :-D
I could not put this down. This little girl and this woman were both speaking to me from the pages of this book. I can only thank her for sharing her memories with me. Read it. Read it now.
I don't give many five star ratings. Sometimes a thriller that really, really grabbed me gets one, but its mainly reserved for books that move me, that transport me to the time and place in the narrative and books that stay with me long after I've read them. Gazing At the Stars is one such book.
Eva was sent to Auchswitz at 13 years of age along with her 10 year old sister Marta. You can read a synopsis anywhere but that gives an idea of what the story is about. The things that struck me most about the story were a) how quickly the general population of Slovakia turned hostile and hateful towards the jews and started denouncing them. How could this be, they had been cordial neighbours until recently. I believe this has happened elsewhere but am at a loss to understand it. And b) just how gutsy and determined Eva was to not only survive but to also protect her younger sister. Her actions, courage and perseverance were those of a very mature person. Many would have given up but I believe her determination to save her sister kept her going.
It was also remarkable to read about the lengths their father went to to keep his large family safe to the best of his abilities. They evaded capture for many years until 1944. The family was split up and shuffled around Europe. I won't say more other than it is really worth reading this memoir. Rather than making you sad, as it could, it is almost telling you that no matter how bad things get, where there is life there is hope.
Memories of a Jewish girl from Bratislava, Slovakia, who experienced 5 years of living in hiding under German occupation and eventually few months in Auschwitz concentration camp. Very detailed and systematic memories. What struck me was a very cold and mature approach to an unending sequence of atrocities and tragedies. Only in last few chapters I found in this book some sincere and really touching scenes. On the other hand, the author mentions, that after reuniting with her parents and other members of family, they never, ever spoke about their experiences in times of Holocaust. Memories too cruel to be exchanged. I respect this. It is not for us to judge or give advice.
Kniha se mi líbila. Další skutečný příběh, který popisuje zážitky Evy Weissové z koncentračního tábora Osvětim - Březinka. Eva se dostala do spárů Dr. Mengeleho. V knize se také dočteme, že děti musely hrát kruté hry. Jedna z nich se jmenovala "Farmář chce ženu". Z Dr. Mengeleho mi běhá mráz po celém těle. :(
V knize je vykreslena Evina rodina a její příbuzní, je popsáno, jakým způsobem se pokoušeli zachránit děti před deportací do Osvětimi a jsou popsány další události, které prožila Eva během války a po válce.
V knize se nacházejí fotografie a v závěru knihy se nachází VYSVĚTLIVKY, což určitě oceňuji.
Citáty z knihy, které mne oslovily:
Nikdy nebudu přesvědčená, že rozumím božím úradkům, ale pochybovat o nich a truchlit nad nimi není hřích. Teď si uvědomuji, že právě zpochybňováním Boha jsem si uchovala význam své víry. Pochybovala jsem, byla jsem zklamaná, často jsem se bouřila a zoufala, ale svůj dialog s Bohem jsem nikdy neukončila. Bůh nebyl nikdy mrtvý - vždycky jsem si byla jistá, že někteří z nás přežijí, a ti, kterým se to podaří, budou pokračovat v onom těžkém, bolestném dialogu mezi židovským lidem a jejich Bohem. Dívala jsem se na mrtvé dítě v matčině náručí, a přestože jsem z toho vinila Boha, uzavřela jsem s ním dohodu. Jestli přežiju, modlila jsem se, porodím spoustu židovských dětí.
Ano, chtěla jsem přežít. Zoufale jsem toužila zůstat mezi živými. Ale žít takhle? Stát se tím, čím oni? Vždyť už ani nevypadali jako lidé. Během pochodu jsem se modlila k Bohu. Neprosila jsem o přežití. Ne. Modlila jsem se: Bože, prosím, dej, ať si uchovám svou lidskost. Neproměňuj mě v jednoho z nich.
Klobúk dole pred autorkou a samotnou hlavnou postavou knihy, že sa rozhodla napísať tento príbeh a skrz neho sa znova dostať do doby plnej strachu, odsudzovania a trýznenia. Táto kniha bola trochu iná, ako ďalšie knihy z obdobia 2. sv. vojny. Autorka nezachádzala hlboko do hrôz, ktoré sa diali v priebehu vojnových rokov a samotnom uväznení v Osvienčime. Ale aj to čo rozprávala/písala mi naháňalo zimomriavky. Stále si neviem prestaviť ten strach, ktorý museli Židia (a nie len tí) pociťovať počas tých rokov. Na začiatku knihy nás zoznámi so svojou rodinou a ako si žili pred vojnou. Ďalej príbeh rozpráva o časoch, kedy sa sťahovali na rôzne adresy v rámci Bratislavy, kde žili, ale aj o tom, ako sa rodičia snažili zachrániť svoje deti a „posúvali“ ich mimo hranice Slovenska. V príbehu je krásne popísané ako sa aj napriek krutostiam aké boli vykonané proti Židom, Eva svojej viere neotočila chrbtom a celý svoj život viedla v židovskej viere a v nepodstatnom rade tak viedla aj svoju rodinu po vojne. Veľmi sa mi páčilo, že hoc sa v knihe nachádzalo veľa židovských slov, na konci knihy sa nachádzal „slovník“ kde sme si mohli dané slovo vyhľadať a presne sme vedeli o čom sa v knihe píše.
Amazing true account, and what struck me as most incredible was the fact that Eva's entire family, save for one of her (many) younger sisters, Judith, all survived the war! I just read another book where the narrator lost her father, her four brothers, and eventually her mother, and I've read so many other tales with similar losses, that for both parents and all but one child (and there were like eight or nine of them!) to come through to the other side is just amazing.
This entire review has been hidden because of spoilers.
Tahle kniha se mi opravdu hodně těžce hodnotí. Mám obrovskou úctu ke všem, kteří přežili holocaust, rozhodli se o tom nemlčet a prožívat své trauma díky knihám a vyprávěním znovu. Tady jsem musela občas knihu odložit a chvilku popisované události rozdýchat. Přesto mi tam -něco- chybělo. Úplně mi neseděly krátké kapitoly, kdykoli jsem se víc začetla, byl konec. Měla jsem trochu pocit, že Eva o své bolesti tak moc dlouho nedokázala mluvit, až se to odrazilo i na formě příběhu.
Otecko nám ukázal, kadiaľ máme ísť. " A najmä nezabúdajte, že nad vami aj nad hlavami vašich rodičov svietia rovnaké hviezdy. Jedného dňa sa dočkáme a budeme žiť ako slobodní ľudia v našej vlastnej krajine. No kým sa tak stane, dívajte sa na hviezdy, rozprávajte sa s nimi, zdôverte sa im so svojimi obavami a so strachom. Aj ja sa budem na ne dívať a budem sa snažiť poslať vám odpoveď."
Jednoducho napisana kniha, ale pritom tak putava. Precitala som ju za jeden den a mala som pri nej pocit akokeby mi to pani Slonimova sama rozpravala. Z knih o holokauste je to taka "oddychovka" a velmi rychlo sa cita. Ocenujem slovnik zidovskych slov na konci knihy, ktore mi pomohli lepsie pochopit text.
Nemôžem povedať, že by táto kniha mnou nepohla. Nedokážem si ani len predstaviť, aké strašné muselo byť pre autorku a jej rodinu a vlastne pre všetkých, ktorí prežili aj neprežili, zažiť túto hrôzu. Bolo zvláštne čítať svedectvo malého dievčaťa a uvedomiť si, čo všetko muselo prežiť. Kniha bola napísaná veľmi jednoducho, čítala sa rýchlo.
3.5, hoci mi príde ťažké hodnotiť život ženy, ktorá prežila prenasledovanie židovského obyvateľstva na Slovensku a Osvienčim. Knihe dominujú osobné spomienky a fakty sú spomínané cez prežívanie hlavnej hrdinky. Moje hodnotenie zodpovedá len osobnej preferencii, kedy som knihu čítala bezprostredne po Volanskej Stretnutia v lesoch, ktorá mi "zašla" o niečo viac svojím štýlom.
Read it as a Primary Source for a Historigraphical essay; I didn't 'enjoy' this book because you physically cannot enjoy it's subject matter however I would read it again. Truly a journey that is unforgiving, uncensored and brutal - exactly how it was meant to be recorded. Real.
This is a slim volume about a huge story. It takes the reader on a traumatic journey without traumatising. It is a story that will stay with me a long time. I am appalled by the capacity of us humans to behave inhumanely but also heartened by our capacity to be kind and good. Thank you Eva.
I couldn't put this down, feel it should be read by everyone. So important that these stories our shared to see what we do each other, be amazed at the ability to survive and to learn from it for a better humanity
This is my 25th holocaust book, I went to a second book shop and found this hard cover book. She at 83 years old tells the most descriptive accounts of Auschwitz-Birkenau when she was only 13 years old alongside her sister Marta when she was 10 years old. She tells a powerful, moving, graphic and take a lot of courage and endurance which I couldn’t put it down as a result. Eva was born in Bratislava, Slovakia in 1931. Her family were hiding for 5 years until they were captured. The sister had to face the most monstrous Dr. Josef Mengele who experiment the sisters with injection to take all the blood. She didn’t give up and she did protect her sister away from Dr. Josef Mengele. They were lucky they didn’t go on Death March. They were hiding in Auschwitz and was liberate by the Russian. They were reunited with their parents. I read lots of books where many siblings had to give up at the worse conditions expect not for Eva. She is determined to save her sister as a result. I was happy because she had a happy ending, returning with parents. They emigrate to Australia, Melbourne. She married Ben, a holocaust survivor. They have 5 children, many grandchildren and great grandchildren.
Nedovedu si představit hrůzy, kterými musela Eva projít. A obrovský obdiv mám k jejím rodičům, jak rozsáhlé akce museli pořádat, aby uchránili své děti, a jaká neuvěřitelná a šťastná improvizace to občas musela být. Něco na té knize ale není v pořádku a já nevím, jestli je to samotná autorská práce, překlad nebo redakce. Jsou tam věci, které nedávají smysl nebo jsou zřetelně nepravdivé (třeba zmínka o téměř pravidelných ročních rozestupech sourozenců, která ale počtem dětí nevychází; údaj, že její matka se narodila v roce 1929 a podobné nesmysly). A druhá věc: vzpomínky působí často až neosobně, jsou podávané s velkým odstupem. Naprosto chápu důvod a určitou neochotu se do nich hlouběji ponořit, ale ty opravdu ohromující knihy o holocaustu jdou mnohem víc dopodrobna a na dřeň. I tak jde ovšem určitě o užitečné a ochromující svědectví o tom, jak strašlivě se lidi dokážou chovat k sobě navzájem.
I cannot say much about the accuracy of this book, since I'm fortunate enough to say that I have never experienced such a horrendous thing in my lifetime. As human, I believe that we have the moral obligation to learn these things that happened in history and to better understand the pain that people of the time went through and learn from it. This was quite the learning experience for me. I hope it's the same for you too.
Tak ako pri knihe Chlapec na drevenej debnicke aj tu sa k napisaniu knihy autorka dostala az s odstupom casu. Aj tato kniha je vhodna skor pre slabsie povahy, kedze tu nie su az take silne a detailne opisy zverstiev a utrpenia ako v inych knihach. Zaujimave boli pre mna detailne opisy Bratislavy a zivota v nej v tych tazkych casoch.
This account of one girl's life during the Holocaust must be read, as should all memoirs of those who survived the horrors of betrayals by neighbors and the horrors of life in concentration camps.