Herbert je samotár, ktorý žije v troskách zničenej Bratislavy. Roky putuje mestom a hľadá čriepky informácií, ktoré by ho doviedli k vzácnemu artefaktu, ktorý údajne prežil ničivú históriu mesta. Keď sa ale dozvedá o jeho polohe, zneistie. Nachádza sa totiž v Ich teritóriu. Cestu k vytúženému predmetu pozná rovnako ako spôsob, akým ho získať. Odváži sa však?
Narodil som sa v Bratislave a hoci sa s hlavným mestom spája väčšina môjho detstva, druhá polovica môjho srdca ostane navždy na Liptove. Odtiaľ pochádza značná časť mojej rodiny, tam som urobil svoje prvé detské kroky a je to miesto, kam sa stále vraciam ako do druhého domova.
V Bratislave som absolvoval základnú školu a už počas nej som si uvedomil, že študovať veci zoširoka a všeobecne ma nebaví. Preto som sa rozhodol ďalej pokračovať na obchodnej akadémii. Strom ekonómie a jeho jednotlivé vetvy ma napokon zaujali natoľko, že som pokračoval jej štúdiom na Ekonomickej univerzite v Bratislave a Nottingham Trent University of Great Britain.
Popri školách som pracoval pre rôzne herné internetové portály na pozícii redaktora, šéfredaktora či manažéra portálu. V súčasnosti sa venujem konzultantskej a poradenskej činnosti v súkromnej spoločnosti.
S písaním som začal počas štúdia na univerzite (koncom roka 2009) a odvtedy si táto záľuba získala moje srdce. Po dvoch rokoch práce a ďalších dvoch bojov vyšiel koncom septembra 2013 môj debut Ticho. V súčasnosti ďalej pokračujem na nových príbehoch rôznych žánrov a rozsahov.
Milujem cestovanie. Raz som si nad obedom v čínskej reštaurácii povedal, prečo necestovať ďalej než na koniec Európy. Tak som šiel do Číny. A Južnej Kórey. A Thajska. Malajzie, Singapuru, Kambodže a Vietnamu. O rok na to som zamieril do Panamy, Kostariky, Nikaragui, Hondurasu a Guatemali. A tak trochu o tom aj píšem :)
Čítanie kníh je pre mňa druhým životom. Rád fotím, potrpím si na dobré jedlo a som milovníkom kvalitnej kávy, vína a whiskey.
Už od prvých riadkov je čitateľ Herberta vtiahnutý do pochmúrnej atmosféry autorovej postapokalyptickej vízie Bratislavy plnej zmaru, depresie a strachu. Začína sa tak rozvíjať príbeh, ktorý je síce pútavý, no zároveň i mimoriadne krátky a akoby nedokončený. Po niekoľkých stranách poviedka jednoducho, bez nejakého zásadného vystupňovania deja, končí a je to skutočne škoda, lebo čitateľ si ani nestihne vybudovať silnejší vzťah k postavám.
Herbert by si jednoducho zaslúžil románové a nie poviedkové spracovanie, lebo tak postavy ako aj námet a spracovanie sú originálne (hoci čiastočnú inšpiráciu klasikami post-apo žánru či už knižného/The Road & The Last Man, alebo herného/The Last of Us & Fallout určite nezaprie).
Okrem už spomínanej krátkosti textu by som mal drobné výhrady tiež k nadužívaniu najmä neurčitých zámen. Na niektorých miestach príbehu to síce má význam (prispieva k budovaniu atmosféry), ale vo väčšine prípadov ide o použitie úplne zbytočné.
Ako celok však poviedka pôsobí pozitívnym dojmom a v rámci základného delenia mladej slovenskej literatúry na dobrú a ten zvyšok, patrí určite medzi tú dobrú, prvú polovicu. Herbert je písaný moderným, ľahkým štýlom a svojho čitateľa si určite nájde, lebo skutočne stojí za Vašu pozornosť.
Krátka, ale o to lepšia poviedka. Včera som začala čítať Ticho (a ešte nedočítala, lebo ráno treba vstávať), ale táto jednohubka sa mi páči viac. Nepoznám Bratislavu až tak detailne, ale miesta, ktoré sa opisovali, boli skvele rozpoznateľné. A bolo to napínavé. Mimochodom, ja takéto závery-nezávery zbožňujem. Nech si každý domyslí, čo sa stalo.