Soňa Uriková sa vo svojej debutovej zbierke poviedok sústreďuje na medziľudské konflikty a hraničné situácie, do ktorých sa dostávajú mladí ľudia. Prevažne ženské postavy sú nútené prekonávať nešťastné osudy bez ľútosti a sympatií, pričom v sebe hľadajú silu vzoprieť sa životnej bezmocnosti, priam až pomstiť sa nepriaznivým okolnostiam, a ich úsilie podčiarkuje takmer surová prirodzenosť rozprávania.
Poviedky ako čokoládky v adventnom kalendári - radi by ste ich dávkovali postupne, aby vám vydržali čo najdlhšie, ale zjete ich všetky, hneď v prvý deň. Pritom ale vôbec nie sú sladké. Ich chuť je zmesou mladosti so všetkými problémami a ťažkosťami, ktoré ku nej patria. Nie sú veľké - už na malom priestore vedia rozohrať skromné, ale výrazné chuťové harmónie a to aj bez zbytočných básnických dochucovadiel a farbív. Dohra zväčša horká, tragická, tragikomická až cynická.
Jednoznacne najslabsie poviedky, ktore som citala (a nepochybne aj spomedzi tych, ktore citat budem) tento rok. Neboli ani zaujimave, ani vtipne, jazyk nicim vynimocny, pointa ziadna. 2 hviezdy za 2 poviedky, ktore sa mi ako-tak pozdavali a za ten pekny knizny vizual.
Je to prenikavá kniha, živelná, ak vo mne zostávajú nejaké poviedky dlhodobo, tak sú to tieto, Sonine. Čítajte, Živé ploty si to zaslúžia a vy si to zaslúžite tiež, po každom texte totiž zostáva zvláštna príchuť, ktorej je ťažké sa zbaviť.
Sonine poviedky sú úžasné a mrazivé. Prečítate ich rýchlo, ale ostávajú vo vás dlhšie. Jej štýl písania je originálny, stručný, ale presný - mieri presne, ako protagonistka jej poviedky "vystrelím ti ružičku." Príjemne temné čítanie. K niektorým poviedkam sa určite po čase vrátim.
surová prirodzenosť servírovaná v chutných poviedkach
realita, detail a schopnosť vykresliť postavu bežného života sú jedinečnými prvkami tejto zbierky. oceňujem uveriteľnosť spojenú až s razantou nechutnosťou pri niektorých scénach, ktoré mi dodávali pocit, že krajina, v ktorej žijeme nie je ružové idealizované kráľovstvo zasadené do miest na západnom Slovensku. jednoduchý dedinský život, realizmus v modernom ošatenstve a rýchly spád poviedok, ktoré jednoducho zaujmu čitateľa.
moja prvá slovenská poviedková prečítaná zbierka. a veľmi sa mi páčila. odporúčam ❤️
Páčia sa mi Soničkine poviedky, s tou ich temnou, brutálnou atmosférou. Poviedky sa tvária ako úryvky z obyčajného, priam nudného života obyčajného človeka, ale nie, kdeže, poviedky majú na siahy ďaleko od slova "obyčajné" a ešte ďalej od "nudné." Teším sa, že na Slovensku máme autorov, ktorí majú originálny štýl, aký sa nenájde hocikde.