Jeseň

by Rudolf Sloboda

Román Podzim (Jeseň) je volným pokračováním nejúspěšnějšího Slobodova díla – románu Krev – a zároveň poslední knihou, která vyšla za autorova života.
Na jejích stránkách se spisovatel opět stává hlavní postavou svého textu, jen místo Hospodáře přichází Děda, muž ani ne tak starý, jako spíš unavený konáním každodenní lopoty – řemesla žít. Za humny plyne řeka Morava, střídají se parna a bouře léta 1993. Sledujeme scény z běžného dědova života, jeho práci na dvorku i na divadelní hře, prostřihy do minulosti, interakce se ženou, dcerou a vnučkou, komická nedorozumění se sousedy. Dumáme nad dědovými rozbory biblických témat, soudy o veřejném životě, stárnutí a nemožnosti lásky. Dědovy věty jsou prodchnuté hořkostí a kverulantstvím, věčně se hádá (sám se sebou) o smysl existence. V tom spočívá dar, který si odnášíme ze setkání se Slobodovým textem: stáváme se svědky vypjatého úsilí žít a psát čestně a autenticky.

312 pages, Hardcover

First published January 1, 1994

About the author

Rudolf Sloboda was a Slovak writer, poet, playwright and scriptwriter.

He was one of the most original and important Slovak writers in the second half of the 20th century. Most of Sloboda's writings are based on his real life and experiences. His works are characteristic for their brilliant narrative style, closely following their themes and plot, as well as for the author's profound thoughts and depth of feeling. Sloboda's books are often built on the motive of love and related motives such as jealousy, eroticism, sex, but also loneliness, faith in God and search for the meaning of life.

Reviews

[Lukáš Cabala · Rating 5 out of 5]

Toľko vtipu a bezútešnosti v jednej knihe sa len tak nevidí. Ale asi nie je pre citlivejšie povahy. Pritom ja sa tiež považujem za citlivého, no pri tejto knihe vo mne vyhráva odosobnenie a hlavne víťazí čitateľ nad moralistom. A moralizovať by sa tu naozaj dalo, ako to už pri knihách Rudolfa Slobodu býva. No hlavne sa tu dá čítať skutočná a surová literatúra v jej najsilnejšej podobe. Ktosi vravel, že Sloboda to vnímal ako spoveď, preto o sebe toľko prezradil – konkrétne toto bolo povedané o jeho epizódke, kde sa ocitol v úlohe konfidenta, neviem už, či to bolo v Krvi, Rozume alebo v Láske. Jeseň k týmto knihám patrí a jej koniec je srdcervúci. Slobodu postupne a pomaly čítam už dobrých 10 rokov, ale zas a znova ma prekvapil... je to v podstate neznesiteľne dobrá literatúra a musím sa priznať, že sa trochu ostýcham priznať, ako jeho písanie milujem, vedomý si kontroverznosti, ktorá sa s autorom a jeho životom spája. Ostatne aj v tejto knihe som sa mnohokrát cítil nekomfortne (ale to nie je negatívna poznámka).

[naty majerova]

najlepsia kombinacia filozofovania, nabozenstva, humoru, lasky a suicidal ideation ever

[Klara · Rating 4 out of 5]

"Preto sa ľudia boja choroby, lebo si myslia, že už idú umrieť; pokým sú zdraví, na smrť nemyslia."

".. Bolo by smiešne, keby ľnuli k rodičom. Aj sú kritickejší k rodičovským chybám: a dobre, veď starec bude čoraz nevládnejší a bude mať aj viac chýb, a dcére zostáva na krku. Preto sa posúvame postupne z pozície veliteľa a gazdu do pozície rodinnej ozdoby, tradície, ktorou sa môže potomstvo vyťahovať, ako sa šľachta vyťahuje zásluhami pradedov generálov"

"Jožko Didi ma naučil - ako každé zvieratko alebo opilec -, že silnejší je silnejší a treba ho poslúchať. Bohužiaľ, zase musím dať text do zátvorky (ak sa niektorý opilec nebojí policajta, považuje ho za slabšieho)."

"Prosto, hanbila sa za svoj plač, tak ich to učia dnešné pomery."

"Neskôr som pochopil, že sused (asi štyridsaťročný) mal možno výčitky, že nie je ničím odlišný od priemerného Slováka. Počul niečo o nemeckom rasizme za vojny, a preto si hádam namyslel, že veľký národ musí byť rasovo neznášanlivý. Teda aj veľký Slovák."

[Marek Konecny · Rating 5 out of 5]

Sloboda taky, ako ho mam rad