Umíral jsem na ledové planetě. Byl to můj nejlepší přítel, který mě tam našel a vykonal nade mnou rozsudek. Byl mým žalobcem, soudcem i katem zároveň. Měl jsem tam zemřít, ale já přežil. Za cenu toho, že už jsem nebyl takový jako předtím… Kdysi jsem býval důstojníkem v elitní jednotce Ozbrojených složek Vesmírné asociace, ale pak jsem odmítl splnit rozkaz, uprchl do nepřátelského Extrasolárního společenství a našel tam nový domov. Jenže Vesmírná asociace znovu drtivě zaútočila. Někteří lidé si mysleli, že se to už nikdy nestane. Já ne, ale mě nikdo neposlouchal. Báli se mě. Nevěřili mi. Protože už jsem ani téměř nebyl člověk… Prohráváme na všech frontách a na mně je, abych se společně s Desmondem Sommersem a dalšími společníky vydal na zoufalou misi, která má za cíl osvobodit tajemného Vězně X, disponujícího znalostmi, jež by mohly celý konflikt zvrátit. Cesta mě však zavede mnohem, mnohem dál. Na Antára v jeho loži z oblaků na rozhraní mezi světlem a temnotou, kde se mé nejhorší noční můry stávají realitou…
Druhý diel som vylovila z police s rozčítanými sériami po takej dlhej dobe, že si z tej prvej pamätám len hrubú kostru, takže môžem z prvej ruky potvrdiť, že v pohode obstojí aj samostatne. V mojom prípade by som dokonca povedala, že práve preto som ju tentoraz - na druhý krát dočítala. Paradoxne, dočítala som ju práve kvôli dlhej pauze po prvej knihe, pretože prvýkrát mi dosť výrazne škrípala zmena hlavnej postavy, ktorá je v oboch knihách písaná v prvej osobe. Druhý diel má však inú hlavnú postavu a to obvykle "ja" zrazu bolo iné "ja", na čo som si vtedy nedokázala zvyknúť. Navyše dej začína úplne inde, ale moja predstavivosť sa to snažila "poprepájať" s prvým dielom, čo však nešlo a čo vyvolalo zmätok. Tentoraz, keď ma obsah prvej knihy neobťažoval, sa mi podarilo zorientovať v knihe o čosi skôr, minimálne ma úvodné tápanie v prostredí neodradilo, lebo to bolo ako s každou novou knihou - príbeh sa začal písať prakticky na čistý list. To hlavné o obsahu je zhrnuté v anotácii, nebudem ho rozpisovať, ale skúsim zhrnúť dojmy. Rozhodne najpútavejšia je hlavná postava, ktorá je v symbióze s mimozemským tvorom a vďaka tomu obaja prežívajú. Zároveň je aj rozprávačom príbehu. Celkom dobre pôsobí, že je príbeh podaný ako "výpoveď", neodohráva sa simultánne s rozprávaním, takže si tam môže autor dovoliť náznaky v podobe spätného pohľadu hlavnej postavy. Opäť tu máme situáciu, kde sa nedá spoliehať na to, že kto je kto a za ktorú stranu bojuje, pretože tu máme infiltrovaných agentov, zradné indivíduá aj fanatikov, čo niekedy zamrzelo, niekedy spôsobilo zmätok. Príbeh ako celkom sa mi páčil, základná línia je pomerne priamočiara, čo je fajn, vzhľadom k tomu, že tie postavy až tak priamočiaro sa nesprávajú :D ehm, takže toľko k prvým dojmom... na nejaké presnejšie a trefnejšie postrehy si budem musieť nechať dej v hlave rozležať.
Zář supernovy je voľným pokračovaním knihy Světlo pulsaru, ktorú vydal Brokilon minulý rok, v rámci svojej edície Evropská space opera. Supernovu si môžete prečítať aj bez pulzaru, dej na seba priamo nenadväzuje, ale časť postáv prechádza z knihy do knihy a sú dosť kľúčové, pre nováčika je teda ideálne kúpiť si obe knihy naraz.
Ak je druhý kúsok náznakom rodiacej sa série, ako čitatelia sa môžeme len tešiť. Pretože kým prvý diel občas dejovo a dialógovo zakolísal (v recenzii, som to pripisoval nevypísanosti autora), Záře supernovy je už plnotučné vesmírne dobrodružstvo, pod ktoré by sa bez hanby podpísal nejeden anglosaský autor...
Wow, that was the second and not the first book of the series? I was quite unsure whether it is my cup of tea, but I have read it very quickly and enjoyed it very much. It is not sophisticated, rather light reading, but the story unwinds in just right speed and it has caught me from tenth or so page.