Ľudia sú ako domy. Majú veľa svetlých aj tmavých kútov, zatvorených dverí a svoju trinástu komnatu. Príbeh o tom, čo sa stane, keď sa rozhodneme niektoré dokorán otvoriť.
Markus a Emma vyzerajú navonok ako úplne bežný zaľúbený pár. Pracujú však pre tajnú organizáciu, ktorá vznikla po vojne ako pocta súrodencom Schollovcom (Die Weiße Rose – Biela ruža). Organizácia odhaľuje vojnové zločiny a zločincov. Narazia na veľmi dôležitý objav, ale zároveň odhalia inú organizáciu, ktorá je nebezpečná a chce zostať utajená. Všetky stopy vedú k Lebensbornu – nacistami vytvorenému projektu, ktorého cieľom bolo, na základe nacistickej ideológie o rasovej hygiene, zvýšiť počet árijských detí vrátane detí pochádzajúcich z mimomanželských zväzkov. Lenže tam sa ciele nekončili. Svetlovlasé a modrooké deti v nacistami okupovaných krajinách neunikli záujmu a chápadlám vznikajúcej Tretej ríše. Za mnohé odhalenia sa však platí životom a čas môže ukryť všetko, čo sa kedy stalo.
Stopy minulosti sa ale nikdy nedajú celkom vymazať, a preto pokojný život Slovenky Lucie naruší nečakané rodinné tajomstvo. Ako veľmi zmení jej život pátranie po pravých rodičoch? Nájde to, čo hľadá? A zvládne skutočnosť, že odhalila omnoho viac? Zistí, že s tým má niečo spoločné jej priateľka z Nemecka, Liesel. Obe sa púšťajú do nebezpečných vôd minulosti, ktoré mali pochovať celé životy, priateľstvá, ľudskú identitu aj všetky vyplakané slzy.
Som nesmierne rada, že som si konečne mohla prečítať túto knihu od jednej z mojich top autoriek Michaela Ella Hajduková - autorka ❤️
Keďže sa už ťažko dá zohnať v tlačenej verzii, priam nemožné, tak sa táto kniha stala mojou prvou prečítanou e-knihou a vôbec neľutujem výber.
Vždy som bola proti e-knihám, považovala som to za zbytočnosť, ale práve pre takéto prípady je čítačka skvelá možnosť.
Čo sa týka samotného príbehu, ako sme už u autorky zvyknutí, dej je pútavý a riadne premyslený.
Celá kniha je rozdelená na 2 časti, v ktorých sa opisuje minulosť a neskôr súčasnosť. Zo začiatku som mala riadny chaos, nevedela som si pospájať jednotlivé časti, udalosti. Ale nakoniec všetko pekne do seba zapadalo a pekne sa mi ten zmätok v hlave usporiadal. 📖📖📖 Markus a Emma vyzerajú navonok ako úplne bežný zaľúbený pár. Pracujú však pre tajnú organizáciu, ktorá vznikla po vojne ako pocta súrodencom Schollovcom (Die Weiße Rose – Biela ruža). Organizácia odhaľuje vojnové zločiny a zločincov. Narazia na veľmi dôležitý objav, ale zároveň odhalia inú organizáciu, ktorá je nebezpečná a chce zostať utajená. Všetky stopy vedú k Lebensbornu – nacistami vytvorenému projektu, ktorého cieľom bolo, na základe nacistickej ideológie o rasovej hygiene, zvýšiť počet árijských detí vrátane detí pochádzajúcich z mimomanželských zväzkov. Lenže tam sa ciele nekončili. Svetlovlasé a modrooké deti v nacistami okupovaných krajinách neunikli záujmu a chápadlám vznikajúcej Tretej ríše. Za mnohé odhalenia sa však platí životom a čas môže ukryť všetko, čo sa kedy stalo.
Stopy minulosti sa ale nikdy nedajú celkom vymazať, a preto pokojný život Slovenky Lucie naruší nečakané rodinné tajomstvo. Ako veľmi zmení jej život pátranie po pravých rodičoch? Nájde to, čo hľadá? A zvládne skutočnosť, že odhalila omnoho viac? Zistí, že s tým má niečo spoločné jej priateľka z Nemecka, Liesel. Obe sa púšťajú do nebezpečných vôd minulosti, ktoré mali pochovať celé životy, priateľstvá, ľudskú identitu aj všetky vyplakané slzy. 📖📖📖
Ak si od autorky prečítate len 1 knihu, budete chcieť jej všetky ostatné❤️
Prvá polovica knihy, a teda prvý príbeh, bola veľmi dobrá, pútavá a obohatená o historické fakty z hľadania nacistov_iek a ich polračovateľov_iek dlho po 2.svetovej vojne, ako i z projektu Lebensborn. Druhá polovica knihy a nadväzujúce príbehy boli na môj vkus prešpekulované a ťažko uveriteľné, príliš jednoduchá dejová os.
3,5* Beletria s pozadim nacistickych zlocinov - nenadchne, no neurazi. Viac ma bavila prva polovica, v druhej som sa stracala v postavach a rozuzlenie mi prislo prilis prespekulovane, az neuveritelne.
"Vidím to jasne, akoby sa to stalo včera. Nemecké nákladné auto nás vezie nevedno kam. Trasieme sa a vojaci po nás kričia. Preberajú nás ako zemiaky. Vhodné, nevhodné. Zobrali nám úplne všetko."
Ku knihám s tematikou vojny pristupujem opatrne. Predsa len, písať o vojne, to chce istým spôsobom aj guráž. Odhodlanie. Občas aj silný žalúdok, najmä ak je potrebné naštudovať si materiály, ktorých čítanie nie je nič príjemné. Michaela Hajduková je u nás známa už niekoľkými vydanými knihami s vojnovým námetom a postupne sa k nim dostávam, Nemecké dievča neplače je síce druhou, ktorú s vojnovým námetom napísala - prvá bola Zákon krvi, ale k tej sa len plánujem dostať, pretože je to už možné len v knižnici (všade je beznádejne vypredaná).
Príbeh je rozdelený na dve časti, ale je tu viac dejových liniek. V prvej časti sa prelínajú časové roviny "súčastnosť" rok 1988-1989, a "minulosť", ktorá je zachytená prostredníctvom denníka malej Františky. Dozvedáme sa tu prostredníctvom Emmy a Markusa o organizácii "Biela ruža" v Nemecku, jej fungovaní a poslaní. Táto časť príbehu, spolu so zápiskami z denníka Františky, ma zaujala a osviežením pre mňa bolo aj písanie v tretej osobe. Kratšie kapitoly sa rýchlo striedali, dej pekne plynul a skutočne som bola zvedavá, na čo prídu, tŕpla, či nebude Emma odhalená a konečné rozuzlenie bolo pre mňa kúsok prekvapivé.
V druhej časti, ktorá je presunutá do "súčasnosti" rok cca 2016 /?/ sa stretávame s troma priateľkami, ktorých príbehy autorka vzájomne poprepletala a bolo pre mňa zaujímavé čítať, ako sa tu minulosť prelína so súčasnosťou, vychádzali na povrch veci, akoby pokračovanie predošlej časti, kde sme sa s Emmou, Markusom a Františkou zoznámili. Úprimne, mnohé zvraty boli pre mňa nečakané, najmä odhalenie identity pani Kováčovej, to som mala tip inde, ale ako som postupovala dejom, dozvedela som sa naozaj každý detail, čo a prečo sa stalo. Uzravreté boli asi všetky načrtnuté cestičky.
Autorka má príjemný štýl písania, sadol mi. Pri čítaní boli výhodou krátšie kapitoly, pripadalo mi, že vďaka tomu sa príbeh číta rýchlejšie :) ale nebolo to na škodu, práve naopak. Dodávalo to deju postupnú gradáciu a chuť odhaliť tajomstvá bola s každou otočenou stránkou, s každou prečítanou kapitolou väčšia a väčšia. Pri čítaní som si častokrát povedala, že vďakabohu, že nežijeme v tej ťažkej dobe. Autorka to aj sama napísala v úvode, a ja s tými slovami súhlasím. Jediný, malinký kúsok, ktorý mi tam príliš nesedel, ale je to len môj názor, bolo až prílišné zamiešanie osudu Lucie, ohľadom jej vlastnej minulosti, záležitosť s jej biologickým otcom mi už prišla "navyše". Aj Liesel a jej zážitok "medzi nebom a zemou" v ich novom dome... bolo to zláštne a trošku mi to narúšalo zážitok z čítania.
Knihu však hodnotím ako vynikajúco spracovanú, s naštudovanými skutočnosťami ohľadne Lebensborn, z čoho šli zimomriavky, proste... napriek vojnovej tematike som knihu zhltla za pár hodín, čo je len znakom, že je prudko čitateľná. Teším sa už teraz na ďalšie knihy autorky.
"Sú veci, situácie a ľudia, ktoré sa v človeku zakorenia príliš hlboko a bolestivo. A niekedy je nemožné aj napriek akejkoľvek snahe vytrhnúť korene, a tak uľaviť vlastnej duši."
Typicka Michaela Ella Hajdukova - historia, dej so spadom bez zbytocnych kecov, romanca az za hrob a neuveritelne prepletenie osudov vsetkych akterov.
Markus a Emma v predvecer revolucie 1989 v Nemecku objavuju tajomstva druhej svetovej vojny, ktore mali ostat skryte. Mala Frieda pocas druhej svetovej vojny zaziva roky zmatku, straty, smutku i novych nadeji. Kamaratky Lucia, Nora a Liesel v sucasnosti v medzinarodnom kamaratstve rozpletaju vlastne zivoty a pritom nachadzaju nove informacie.
Pacilo sa mi to. Zaujimava tema, uplne prepletenie osudov postav (az privelmi, co niekomu moze vadit, mne to nevadilo, beriem to ako dan zaujimavosti knihe a trosku typicky znak pre autorku) a pekne prelinanie casu. Je to prva autorkina kniha, kde som bola v istych momentoch naozaj dojata.
Knizka ma samozrejme nejake svoje muchy, postavy nie su extremne vykreslene, v ramci spadu pribehu sa o nich dozvieme len to, co potrebujeme, co je ale v poriadku pre takyto typ pisania. Mne osobne trosku vadila cast so sanatoriom a Nora ako psychologicka. Ja sama presne neviem ako to funguje a neviem ako velmi spolupracuju psychiatri a psychologovia a ci spolu chodia na kongresy... asi by mi Norino povolanie viac sedelo priamo na psychiatricku. Mysticky zaver tiez nebol uplne podla mojho gusta, ale k Hajdukovej uz akosi patri, takze beriem a som rada, ze bol len taky mierny :-)
Německé dievča neplače je zajímavě a originálně napsaná kniha, která umí do posledního okamžiku překvapit. A to i tehdy, když si myslíte, že už všechno víte. Autorka prostě umí psát. Četla jsem od ní již několik knih a rozhodně umí zaujmout. Věnuje se zajímavým historickým tématům, které chce vyzdvihnout, upozornit na ně. Je velmi čtivá. Rozdělená na dvě části. Několik linek. V první knize se pohybujeme ve čtyřicátých letech a až na konci se dozvíme, v jaké rovině je druhá linka. Druhá kniha už je ze současnosti, ale odkrývá se to, co by nikdo nečekal. Jo bylo to fajn. Bylo to zajímavé. Dobře zašmodrchané. A i když to místy bruslilo na tenkém ledě s klišé a kam by to mohlo sklouznout k nepodarku, nakonec to všechno dobře dopadlo. Autorka bruslí skvěle. Je to hodně zajímavé a fakt to stojí za přečtení. Zajímavé je, že jsem náhodně narazila na téma Spolku Bílé růže. Tentokráte trochu jinak.
Po celkom vydarenom Zakone krvi som siahla aj po druhej knihe od tejto autorky. Na slovenske pomery je to pre mna konecne nieco citatelne ale mam vyhrady voci tomu, ze vzdy sa vsetko vyriesi a kazda postava z obdobia druhej svetovej vojny sa zazracne najde prave vo vasom okoli...v tejto knihe to boli dokonca tri casove obdobia, kde sa zazracne ludia zo vsetkych troch linii nasli v okoli jedneho cloveka...pre mna velmi rusive a zbytocne, znizuje to uveritelnost knihy pre mna.
Kniha dobra, lahko sa cita, s napatim na zaciatku. Ten je pisany velmi zaujimavo a da sac povedat, ze podla skutočnosti, lebo veci sa naozaj diali. Aj ked mozno nie úplne presne podla opisu, no podstata zostava. Historia putavo napisana. Sucasnost bola v knihe trochu "ziadna", prilis vela nahod, prilis veľa zahad a prilis skoncene s "happyendom". To ma az tak neoslovilo, ale ked sa na to pozriem komplexne, knihu som zhltla a bola fajn.
Prečítala som ju strašne rýchlo, šlo to viac menej úplne samo. Je fajn prečítať si takéto niečo aj z takéhoto pohľadu. Strašne ma ale iritujú tie mená. V jednej vete nazve jednu osobu dvomi menami..
Dej bol dosť zamotaný. Najskôr dve dejové línie, do toho ešte príbeh troch priateliek. Chvíľu mi trvalo, kým som si to pospájala. Avšak príbeh bol veľmi silný. Osudy prepletené tak dokonale, ako to autorka dokáže. Taktiež som sa dozvedela zas niečo nové. Netušila som, že v programe Lebensborn boli aj Židovské deti ktoré vyhovovali kritériám “čistej rasy”. Nemyslela som si, že pri tejto téme ma ešte niečo dokáže šokovať, ale to, že tie deti unášali a “germanizovali” ma dostalo.
This entire review has been hidden because of spoilers.
Pekny pribeh, ale musim sa priznat, ze autorkin styl mi prilis nesadol. Velmi malo opisne, malo umeleckosti. Dej prebiehal strasne rychlo, dalo sa to trosku lepsie natiahnut a urobit tak ten zaujimavy dej este putavejsi.