Slovenský poker

by Dušan Mitana

Genres: Short Stories, Fiction

180 pages, Paperback

First published January 1, 1993

About the author

Do literárneho života sa Dušan Mitana zapojil otvoreným listom básnickej skupine Osamelí bežci, publikovaným v Mladej tvorbe. Debutoval poviedkou Oáza s jabloňami v Mladej tvorbe v roku 1965 a od roku 1967 bol externým redaktorom tohto časopisu. Od roku 1973 pracoval ako redaktor časopisu Romboid, zo „znormalizovanej“ redakcie však v roku 1975 odišiel a odvtedy žije v Bratislave ako spisovateľ „na voľnej nohe“.
Dušan Mitana patrí do súčasnej slovenskej prózy. Ako jeden z prvých písal experimentátorskú postmodernistickú prózu v slovenskej literatúre.
Knižným debutom Psie dni (1970) sa zaradil do silnej generácie spisovateľov, ktorí v tomto desaťročí razantne vstúpili do slovenskej literatúry. Príbehy vychádzajúce z bežných životných situácií obsahujú iracionálny motív, ktorý ich mení na poviedky s tajomstvom. Tajomstvo je prostriedkom gradácie či dokonca ako jeho pointou. Závery poviedok je preto možné interpretovať rôznymi spôsobmi, sú otvorené a nejasné. V novele Patagónia (1972) Mitana nadviazal na druhú líniu svojich debutových próz. Tento ľúbostný príbeh s mnohými autobiografickými prvkami je akoby dokumentom o „ľahkosti bytia“. V Nočných správach (1976) sa opäť do popredia dostáva absurdita a ireálno. Touto knihou zavŕšil Mitana hodnotovo veľmi produktívne obdobie – jeho pripomenutím bolo súborné vydanie poviedok Na prahu (1987). Ešte predtým však po niekoľkoročných odkladoch vyšiel spoločenskokritický román s detektívnou zápletkou Koniec hry (1984), ktorý vyznieva ako kritika morálneho stavu spoločnosti v poslednom desaťročí totalitného režimu. Svojrázne komponovaná kniha úvah, esejí, štúdií, slovníkových hesiel, lekárskych diagnóz a poviedok Hľadanie strateného autora (1991) je ukážkou postmodernej literatúry so všetkými atribútmi, ktoré k takémuto písaniu patria – od použitia princípu žánrovej koláže a medzitextového nadväzovania (príbehové zložky sa striedajú s esejistickými, nájdeme tu texty vložené do iných textov) až po sebareferenčné odkazovanie textu, v tomto prípade odkazovanie na samého autora, ktorý sa vraj stratil. Knihy poviedok Slovenský poker (1993), Patagónia (1994), Prievan (1996) sú tematicky rámcované súčasnosťou. Týmito zbierkami zároveň dokázal, že ťažisko jeho tvorby je práve v tomto žánri. Poviedky ozvláštnil skeptickým humorom. Mitana je aj autorom dvoch kníh poézie Krutohry (1992) a Maranatha (1996). Výber z rozhovorov a spoločensko-kultúrnych úvah z rokov 1990 - 1998 dostal knižnú podobu pod názvom Pocity pouličného našinca (1998). Knihou Návrat Krista (1999) Mitana štylisticky nadväzuje na Hľadanie strateného autora.
Môj rodný cintorín (2000) sa svojho vydania dočkal až po tridsiatich rokoch. Pamäti začal Mitana písať dva roky pred vydaním svojho debutu. Prvý fragment vyšiel v časopise Mladá tvorba v roku 1968 pod názvom “Hrob ako stvorený pre svadobnú noc”. Druhá kapitola mala byť uverejnená v roku 1970 v poslednom čísle Mladej tvorby, ktoré však “vďaka normalizácii” bolo zošrotované. Opisuje v nej kľúčové obdobia života, prežité so svojou rodinou, vo svojej rodnej obci, na svojom rodnom cintoríne, ktoré osudovo poznačili jeho budúci život i tvorbu.
Dušan Mitana je aj autorom básnických zbierok Krutohory (1991) a Maranatha (1997) a scenárov k viacerým televíznym filmom podľa literárnych predlôh iných autorov.

Reviews

[Ján Dráb · Rating 2 out of 5]

Od Mitanu som čítal jeho prvé tri knihy (Psie dni, Patagónia a Nočné správy) a všetky sa mi strašne páčili. Napriek určitej zameniteľnosti (hrdina je v podstate totožný, rieši zakaždým podobné situácie, ktoré majú absurdné vyvrcholenie) sa jedná o vynikajúce prózy so skvelou surrealistickou atmosférou a vynikajúcou humorom prekypujúcou štylistikou.

Slovenský poker je bohužiaľ iná liga. Štýl je tu rozháraný, posledná poviedka (Doslov) napísaná v jednom odseku ako nesúvislý prúd vedomia je nečitateľná a evanjelizačné prvky sú vyslovene kŕčom. Do podobného kŕču padá titulná poviedka, ktorá má síce nemálo z Mitanovej absurdity a nepredvídateľnosti, no vo svojej druhej polovici vykazuje klasické neduhy porevolučnej prózy, kde sa na krátkom priestore snaží skritizovať všetky negatívne dôsledky prevratu.

Vrcholom v pozitívnom slova zmysle je paradoxne vulgárna Viky a Kiki. Je nespochybniteľne vtipná, no ak by pri nej nebolo meno Mitana, asi by mala poviedka diametrálne odlišné hodnotenia. Po dočítaní zbierky to bola ale jediná zapamätania hodná poviedka, ktorá si napriek svojej jednorozmernej prízemnosti udržala určité čaro a ku konci zavadila aj o mitanovskú surrealistickú poetiku. A hej, je riadne vtipná! Viď krátka ukážka:

"Milá Viki, mám problém. Zamiloval sa do mňa náš telocvikár. Na lyžiarskom zájazde. Ale pokračujeme aj v Bratislave. Obaja sa cítime previnilo. Tvrdí, že je šťastne ženatý, ale jebal by jak syseľ. Najradšej to má postojačky, v nejakej pasáži. Ani neviem, či má radšej mňa, alebo pasáže. Zdá sa mi, že najviac miluje Liga-pasáž. Večer, po skončení kina. V kine ma rozbabre prstami a vonku ma oprie o múr, fufniačik. Inak je to však veľmi morálne založený človek katolíckeho vierovyznania a hrozne trpí, keď si spomenie pri jebačke, že klame svoju manželku."

[Timotej · Rating 4 out of 5]

koitus Mitanu a Smrti v 4 polohach stoji za to

[Tomas Sykora · Rating 4 out of 5]

Tak ja to poviem. “Viki a Kiki” je, z dnešného pohľadu, slabé. Ak by to nenapísal Mitana, zďaleka by to nepritiahlo toľko pozornosti. Možno to šokovalo v 90tych rokoch ale dnes.. Zvyšok knihy je fajn, aj keď v konkurencii inej tvorby Dušana Mitanu (Patagónia), ide viac o štylistický telocvik než o obsah. Napriek tomu neľutujem a dávam 4 hviezdičky, stále ide o veľmi kvalitnú tvorbu.

[David Fiala · Rating 4 out of 5]

prvý Mitana, ktorému som nedal 5 hviezd. V zbierke Slovenský poker je ale veľa poviedok, ktorým by som dal tých 5 hviezd (Viki a Kiki, Poľahčujúce okolnosti, Slovenský poker, Boží hod, Prievan a tí druhí, Terra incognita).

Lenže Nočné správy a Psie dni sú od začiatku do konca super. V zbierke Slovenský poker zároveň fakt cítiť ako začal autor byť silno veriaci. Niektoré poviedky zostali (možno naschvál) s viacerými nedopovedanými osudmi ich postáv.

Aj tak dobré a odporúčam

[Dominika Hvorková · Rating 3 out of 5]

Najlepšie na tejto knihe sú začiatok a koniec

[kristina · Rating 3 out of 5]

zatial pre mna najmenej zaujimavy mitana.

[Hattas Martin · Rating 4 out of 5]

Tak čo? Dáme poker?

[Roman Psota · Rating 4 out of 5]

Slovenský poker obsahuje: Viki a Kiki, Keď kvitli šibenice, Poľahčujúce okolnosti, Cesta za bratom, Slovenský poker, Boží hod, Prievan a tí druhí, V neznámom jazyku, Začínajúci evanjelista, Terra incognita.

Jednoznačne najlepšia - Prievan a tí druhí, nasleduje Viki a Kiki, potom dlho dlho nič a potom je to už jedno :).

[Iva Roháčová · Rating 2 out of 5]

Meh?
Ono to nejak no, nebolo ONO. Len neviem, či mi tam niečo chýbalo, alebo tam bolo iného priveľa. (#helpfulreview)

[Vladimír Hlačina · Rating 3 out of 5]

Super kniha ale očakával som trochu viac po prečítaní Patagonie a Psích dní.

[Suhrob · Rating 4 out of 5]

Another collection of short stories from Mitana, this time one leg still in the old regime and the other in the early chaotic days of post velvet revolution Slovakia.

As his other collection, stories are surrealistic, dark but often humorous. Characters deeply flawed, either socio-critical caricatures (e.g. political flip-floppers), but more often mytho-autobiographical failed alcoholic writers. Quite a few (post-revolution) stories have also christian themes - but again with a very idiosyncratic touch.

Again I have to tip my hat to Mitana. Writing surrealistic prose is really hard - because it is so easy to get carried away into incoherent incosequence. Mitana is a master of seemlessly slipping between mundane and surreal and back. The humor is still great too.

The only problem I had - stories are quite same-y tonaly, and also by protagonist. In one go it is too much of the drunken-passive-slovak intellectual archetype (and by god, this seems to be a true archetype here, e.g. Sloboda and a few others. It would be interesting to learn about this generation, but I assume all we have are some dry academic lit-crit PhD theses collecting dust somewhere in the libraries).

[Toolshed · Rating 3 out of 5]

Pri čítaní zbierok Nočné správy - Psie dni - Slovenský poker si chtiac-nechtiac všímam zostupnú tendenciu. To, čím sa pre mňa Mitana zaradil medzi popredných slovenských autorov, teda ťažko definovateľný životný pocit jeho protagonistov, ktorý sa manifestuje úzkosťou a nádychom iracionálna, ustupuje čoraz viac do úzadia. Viac priestoru dostávajú metafiktívne hry, kde autor odkazuje sám na seba, a potom úplne absurdné situácie, ktorých komika aj trefnosť mi akosi uniká. Ktovieako som neocenil ani opakované náboženské motívy, hoci, samozrejme, po mitanovsky zvláštne prekrútené. Najviac na mňa zapôsobili mrazivá Viki a Kiki, morálne nejednoznačná Poľahčujúca okolnosť a sčasti aj Prievan.

[MataKovac · Rating 3 out of 5]

Hravé i poetické príbehy s prvkami humoru, paradoxov a absurdity s výraznou pointou. Vyzdvihnúť chcem Viki a Kiki (Milá Viki, mám problém.....Čakám na tvoju radu! Tvoja Viki), Poľahčujúce okolnosti (...genetická sviňa...), Slovenský poker (domáca, domáci), Prievan a tí druhí (klimaktérium) :-))))

[Zuna · Rating 3 out of 5]

slovenský bukowski?!