What do you think?
Rate this book
Nedeľné šachy s Tisom
Historický román inšpirovaný láskou v neláskavých časoch a príbehmi ľudí, ktorí ich museli žiť. Román sa opiera o tri zdroje – historickú faktografiu, ústne podanie a autorskú fikciu.
Prvý slovenský prezident zlyhal ako politik, kňaz a človek, hovorí jedna z postáv príbehu, ktorá tak, ako mnohé ďalšie, má predobraz v žijúcom človeku. Našou najväčšou traumou je, že si to nevládzeme priznať, dodáva jeho autor. Nie nahlas, pred svetom. Doma, v tichu sme doňho ešte stále zaľúbení nešťastnou láskou, ktorá nemá šancu byť opätovaná. A to je zase naše jediné šťastie. Keď jej podľahneme, bude to to isté ako objatie smrti, dozvedáme sa z tohto románu o láske a neláske vlasti k svojim ľuďom a o zradných miestach v kolektívnej pamäti.
Rozprávačkou príbehu bohatého na dobové reálie a smiech cez slzy je Icíkova Anička, vystrkovská hviezdička. Ani nie Židovka, len Icíkova, teda dcéra bánovského komunistu, čo sa kamarátil s krivonosými. Spomína na skvelo naplánovanú slovenskú budúcnosť, ktorej sa nikdy nedostalo tej výsady, aby sa stala aspoň obstojnou minulosťou. Rozpráva o tom, ako slovenský prezident a bánovský farár Jozef Tiso chodieval každú nedeľu na šachovú partiu, medenú tortu a kus reči do lekárnikovej váženej rodiny, aby tam odolával invektívam domáceho pána a šarmu domácej panej, ktorá pod jeho vplyvom prestúpila od luteránov ku katolíkom. Dozvedáme sa, ako precenil seba a podcenil Slovákov.
Prvý slovenský prezident zlyhal ako politik, kňaz a človek, hovorí jedna z postáv príbehu, ktorá tak, ako mnohé ďalšie, má predobraz v žijúcom človeku. Našou najväčšou traumou je, že si to nevládzeme priznať, dodáva jeho autor. Nie nahlas, pred svetom. Doma, v tichu sme doňho ešte stále zaľúbení nešťastnou láskou, ktorá nemá šancu byť opätovaná. A to je zase naše jediné šťastie. Keď jej podľahneme, bude to to isté ako objatie smrti, dozvedáme sa z tohto románu o láske a neláske vlasti k svojim ľuďom a o zradných miestach v kolektívnej pamäti.
Rozprávačkou príbehu bohatého na dobové reálie a smiech cez slzy je Icíkova Anička, vystrkovská hviezdička. Ani nie Židovka, len Icíkova, teda dcéra bánovského komunistu, čo sa kamarátil s krivonosými. Spomína na skvelo naplánovanú slovenskú budúcnosť, ktorej sa nikdy nedostalo tej výsady, aby sa stala aspoň obstojnou minulosťou. Rozpráva o tom, ako slovenský prezident a bánovský farár Jozef Tiso chodieval každú nedeľu na šachovú partiu, medenú tortu a kus reči do lekárnikovej váženej rodiny, aby tam odolával invektívam domáceho pána a šarmu domácej panej, ktorá pod jeho vplyvom prestúpila od luteránov ku katolíkom. Dozvedáme sa, ako precenil seba a podcenil Slovákov.
416 pages, Hardcover
First published May 17, 2016
9 people are currently reading
144 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 21 of 21 reviews
April 24, 2017
Mnohí chvália prácu s jazykom, pre mňa bol dosť ťažký a o to dlhšie mi trvalo, kým som sa začítala. To je ale asi jediná vec, ktorú jej viem vytknúť. Dobrý príbeh, reálny pohľad na Slovákov a Slovenský štát. Je za ňou veľa práce a vidieť to, na prejavoch, ktoré cituje, na fotkách aj na celej atmosfére knihy.
"Pán prezident boli v tomto ohľade presne taký Slovák, akého sme si zaslúžili. Na viac sme nemali."
"Pán prezident boli v tomto ohľade presne taký Slovák, akého sme si zaslúžili. Na viac sme nemali."
January 1, 2019
Takéto knihy sú veľmi dôležité, pretože sú ideálnym prostriedkom na vyrovnanie sa s minulosťou. Nie zľahčovanie, ani ospravedlňovanie, ale prijatie. Táto konkrétne je písaná zaujímavou rozprávačskou formou, ktorá síce vyžaduje viac sústredenia, ale za odmenu ma celkom pohltila. Príbeh je románový, k finišu sa blíži pomaly, ale veľmi vytrvalo. Grafické spracovanie s fotkami a mapami je výborné!
February 26, 2020
Ak by sa vám tohtoročná zima nezdala dostatočne chladná, prečítajte si knihu Nedeľné šachy s Tisom, je viac než mrazivým zážitkom.
"Nejde o to, že dnes je odvaha lacná. Odvaha má sklony k povrchnosti, zvykol hovorievať pán lekárnik. Pochopila som to rýchlo. Roky trvalo, kým som to prijala. Už som stará. Nedarí sa mi tak šikovno premieňať smútok na hnev ako kedysi. Hnevám sa už málokedy. Ostáva len smútok. A tá nádej, sviňoba. Veru hej, horšia je ako sklamanie. Nie a nie ju vykynožiť. Náš prezident mali v jednom pravdu. Som anonymná strážkyňa rodinného krbu a my Slováci sme všetci jedna rodina. Pán prezident boli tomto ohľade presne taký Slovák, akého sme si zaslúžili. Na viac sme nemali."
Tak ako je to s nami dnes? Máme na viac? Zaslúžime si to?!
"Nejde o to, že dnes je odvaha lacná. Odvaha má sklony k povrchnosti, zvykol hovorievať pán lekárnik. Pochopila som to rýchlo. Roky trvalo, kým som to prijala. Už som stará. Nedarí sa mi tak šikovno premieňať smútok na hnev ako kedysi. Hnevám sa už málokedy. Ostáva len smútok. A tá nádej, sviňoba. Veru hej, horšia je ako sklamanie. Nie a nie ju vykynožiť. Náš prezident mali v jednom pravdu. Som anonymná strážkyňa rodinného krbu a my Slováci sme všetci jedna rodina. Pán prezident boli tomto ohľade presne taký Slovák, akého sme si zaslúžili. Na viac sme nemali."
Tak ako je to s nami dnes? Máme na viac? Zaslúžime si to?!
September 1, 2018
"Keď som sa predošlého dňa vrátila od Monsignora, len som si sadla na lavicu hneď za dverami a pýtala som sa stále dookola to isté: Veľadostojný Monsignore, kde sú moje sesternice? V nedeľu popoludní, keď si každý dobrý kresťan katolík perie svedomie, len tak úchytkom, vlastne medzi dverami mi povedali: City bokom. ...
City bokom, bzučalo mi v hlave stále dookola ako nejaká podradná melódia, a keď som prechádzajúc okolo pohostinstva Giecka začula, ako sa viacerí poprední bánovskí mešťania veselo a so smiechom pretekajú v tom, kto koľko deportovaných osob pred nastúpením do vlaku osobne nakopal do zadku, nemohla som sa pred sebou viac vyhovárať na to, že Monsignorovým slovám nerozumiem. Musela som si priznať, že im neverím. Nie slovám. Slov som sa začala báť. Ale len do chvíle, kým mi pán lekárnik nepovedal, že nie slov sa treba báť, ale ľudí. Tých, čo nad nimi nepremýšľajú, len sa za ne farizejsky schovávajú, dodal."
Slovakštát v kostce. Hvězdička dolů za (pro mě) těžký styl psaní, takový až vyčerpávajícně hutný a místy kvůli Annině vyprávění trochu zmatený a náročný na sledování.
City bokom, bzučalo mi v hlave stále dookola ako nejaká podradná melódia, a keď som prechádzajúc okolo pohostinstva Giecka začula, ako sa viacerí poprední bánovskí mešťania veselo a so smiechom pretekajú v tom, kto koľko deportovaných osob pred nastúpením do vlaku osobne nakopal do zadku, nemohla som sa pred sebou viac vyhovárať na to, že Monsignorovým slovám nerozumiem. Musela som si priznať, že im neverím. Nie slovám. Slov som sa začala báť. Ale len do chvíle, kým mi pán lekárnik nepovedal, že nie slov sa treba báť, ale ľudí. Tých, čo nad nimi nepremýšľajú, len sa za ne farizejsky schovávajú, dodal."
Slovakštát v kostce. Hvězdička dolů za (pro mě) těžký styl psaní, takový až vyčerpávajícně hutný a místy kvůli Annině vyprávění trochu zmatený a náročný na sledování.
July 16, 2021
Smutná kniha ale živá, skoro reálna, napísana krásnym jazykom, popretkávaná dobovými fotografiami na umocnenie zážitku z príbehu. Autor je výborný spisovateľ a pod jeho rukami vzniká silná dobová výpoveď, na ktorú sa nedá len tak ľahko zabudnúť. Dovolím si ho oceniť 5 hviezdičkami.
January 13, 2018
Vynikajúca práca s jazykom, skladba viet, ktorá nás posúva naspäť v čase. Príbeh je mi blízky, pretože som Uhrovčan. Známe sú mi tak opisy Bánoviec, Trenčianskych Teplíc a mnohých iných detailov. Dole klobúk za prácu na tejto knihe, ujo!
June 28, 2024
Momentálne mám obdobie alá "Zisti si čo najviac informácií, aby si ten odpor k toľko velebenému zbabelcovi vedela niečím podložiť, na rozdiel od velebiacich, ktorí vychádzajú len z rečí iných velebiacich". A teda, milí velebiaci, nie je to príjemné čítanie. O to viac, že mám pocit, akoby výpovede z knihy boli odrazom skôr posledných mesiacov než obdobia spred osemdesiatich rokov.
"Toho slovenského som už mala plné uši, plnú hlavu. Zovšadiaľ sa na mňa tlačilo čosi slovenské. Ja už sa bojím, že sa pred tými národne uvedomelými rečami pôjdem schovať na záchod a vylezie zo mňa hovno opásané trikolórou, ty ma udáš a zavrú ma za znevažovanie štátnych symbolov..."
"Toho slovenského som už mala plné uši, plnú hlavu. Zovšadiaľ sa na mňa tlačilo čosi slovenské. Ja už sa bojím, že sa pred tými národne uvedomelými rečami pôjdem schovať na záchod a vylezie zo mňa hovno opásané trikolórou, ty ma udáš a zavrú ma za znevažovanie štátnych symbolov..."
February 9, 2023
Výborné.
September 10, 2024
Joo, výborný příběh s mikrodějinami, jak to máme rádi.
February 14, 2020
Lavrík má osobitý jazyk, ale v knihe ničím odlišný od jeho prirodzeného vyjadrovania. Čítanie tejto knihy ma vymrštilo dokonca k znovučítaniu Timravy, lebo disproporcia vnútorného a vonkajšieho nazerania a prežívania hlavnej postavy bola nespochybniteľná. Autori sa však líšili nielen tematicky, ale aj smerovaním zobrazovaných emócií. AVŠAK(😂) táto disproporcia, tá ma bavila najviac. Nepochybne (a so svojským záujmom) autor naštudoval "nášho" monsignora a bánovské reálie veľmi starostlivo.
[Tiež zaujímavý pocit je čítať a vidieť svoje rodné mesto tak, ako vyzeralo v mojom detstve.]
Ale späť k otázke, aký mal autor s touto knihou zámer. Nuž, možno mi to spisovateľ schváli, keď poviem, že v Bánovciach možno ešte vypuklejšie ako v iných častiach Slovenska Slovák hľadí iba do zeme alebo do neba...a nedá na "svojho prezidenta" dopustiť...
[Tiež zaujímavý pocit je čítať a vidieť svoje rodné mesto tak, ako vyzeralo v mojom detstve.]
Ale späť k otázke, aký mal autor s touto knihou zámer. Nuž, možno mi to spisovateľ schváli, keď poviem, že v Bánovciach možno ešte vypuklejšie ako v iných častiach Slovenska Slovák hľadí iba do zeme alebo do neba...a nedá na "svojho prezidenta" dopustiť...
September 14, 2023
Hrdinkou knihy je dívka/mladá žena Anna, která žije v Bánovcích nad Bebravou. Tam na víkendy jezdí Jozef Tiso, slovenský politik, později prezident válečného Slovenska. Což je dost zajímavé – Tiso je politikem od pondělí do pátku, ale o víkendech je farářem v Bánovcích. Anna trpí dnešním slovníkem řečeno poruchou autistického spektra, ovšem v dobovém vidění je „rozumově nedostatečná“ a „úchylná“. Nicméně je velmi pečlivá, má dokonalou paměť a hezké písmo, a tak se stane Tisovou zapisovatelkou. On totiž své víkendy v Bánovcích využívá ke koncipování různých projevů a prohlášení, případně s ním Anna občas jede na různá jednání, kde zapisuje.
Knihu vypráví sama Anna, je to pojaté jako jakési vzpomínání ve stáří, takže veškerý text je monolitické vyprávění staré ženy, které je celkem chronologické, ale ne vždy, různě odbočuje, vrací se, nedoříkává, občas má výpadek, protože Anna zrovna měla záchvat… Nicméně zahrnuje to víceméně vývoj na Slovensku během 30. let 20. století až po konec druhé světové války.
Období je to tedy velmi zajímavé, Anna z pozice figury jakéhosi „moudrého blázna“ je dobře zvolenou komentátorkou, obraz obyčejného maloměsta, výjimečného však tím spojením s víkendovými Tisovými pobyty, je výborný.
A přesto mi kniha příliš nesedla. Totiž: Anna je skutečná postava, avšak kniha je román, fikce. Současně je ale vypravená jako jakési autentické memoáry včetně bohatého fotografického doprovodu (u kterého však vůbec nevíme, do jaké míry je opravdu autentický) a ve mně se celou dobu strašně prala čtenářka beletrie, která to autorovi chtěla prostě spontánně věřit, se čtenářkou non-fiction, která chtěla vědět, jak to bylo „přesně“. V tom boji nepomáhalo ano to, že některé zápletky mi přišly přepálené a některými dost zásadními věcmi se autor vůbec nezabývá (například jsem se za celou knihu nedozvěděla, z čeho Anna a její matka žijí).
Takže jakkoli mi to přišlo jako ohromně zajímavé a pozoruhodně uchopené téma, výsledný příběh si mě nezískal a i atypická vypravěčka se po nějaké době omrzí a trochu i nudí.
Knihu vypráví sama Anna, je to pojaté jako jakési vzpomínání ve stáří, takže veškerý text je monolitické vyprávění staré ženy, které je celkem chronologické, ale ne vždy, různě odbočuje, vrací se, nedoříkává, občas má výpadek, protože Anna zrovna měla záchvat… Nicméně zahrnuje to víceméně vývoj na Slovensku během 30. let 20. století až po konec druhé světové války.
Období je to tedy velmi zajímavé, Anna z pozice figury jakéhosi „moudrého blázna“ je dobře zvolenou komentátorkou, obraz obyčejného maloměsta, výjimečného však tím spojením s víkendovými Tisovými pobyty, je výborný.
A přesto mi kniha příliš nesedla. Totiž: Anna je skutečná postava, avšak kniha je román, fikce. Současně je ale vypravená jako jakési autentické memoáry včetně bohatého fotografického doprovodu (u kterého však vůbec nevíme, do jaké míry je opravdu autentický) a ve mně se celou dobu strašně prala čtenářka beletrie, která to autorovi chtěla prostě spontánně věřit, se čtenářkou non-fiction, která chtěla vědět, jak to bylo „přesně“. V tom boji nepomáhalo ano to, že některé zápletky mi přišly přepálené a některými dost zásadními věcmi se autor vůbec nezabývá (například jsem se za celou knihu nedozvěděla, z čeho Anna a její matka žijí).
Takže jakkoli mi to přišlo jako ohromně zajímavé a pozoruhodně uchopené téma, výsledný příběh si mě nezískal a i atypická vypravěčka se po nějaké době omrzí a trochu i nudí.
March 10, 2018
"Aj tomu, prečo o mojom záchvate pani lekárniková hovorila ako o čechoslovakistickej a hungarofilskej provokácii, tomu som rozumela celkom presne. Pravdaže, najskôr som to potrebovala vysvetliť. Nikto predsa nemôže predpokladať, že keď sa na oslavách najpoprednejšieho národovca, prvého Slováka v Uhorsku, ako sa Štúr sám tituloval, ozvú zúrivé maďarské nadávky, že to nie je zámer, ktorý má celú vec v očiach pražskej vlády zdskreditovať, pomohol mi viac pochopiť pán lekárnik; čuduj sa svete, tento veliký Slovák, ba najväčší, sa najust narodil 28. októbra, čo je zhodou dejinných okolností aj Deň vzniku Československej republiky. Lebo od Slováka všetko vystane. Aj to, že bude z neho maďarský básnik, ako sa hovorilo o Alexandrovi Petrovičovi, z ktorého sa neskôr stal Sándor Petőfi, uškrnul sa pán lekárnik.
Preto tak dlho trvalo, kým Štúrovu sochu na Štefánikovom námestí mohli vztýčiť, a preto sa, keď ju už predsa len vztýčili, tak dlho hľadali dátum, ktorý by nebol nijako zvlášť významný. Lebo v časoch, keď už je Slovákom štát, v ktorom žijú, zase raz pritesný, má ešte aj prvý jarný deň svoju skrytú symboliku. Raz v očiach Budapešti, inokedy v ušiach Prahy. Pre agrárnikov, socialistov, ľudákov, komunistov, fašistov aj národniarov inú, no zakaždým posvätnú a nedotknuteľnú, vysvetľoval mi pán lekárnik dôvod, kvôli ktorému sa moja matka za mňa tak zahanbila onoho 30. augusta 1936, že ma ani zachraňovať neutekala. Nebyť môjho maďarského anjela spásy a Alice, ktorá stála v tom zbore vedľa mňa, možno by som tam v tej hrôze, že drobné čiastočky odumretej kože, nechtov a vlasov víriace v šikmých lúčoch podvečerného slnka môjho otca zožerú a premenia na prach, vrieskala tie príšerné oplzlosti do dnešného dňa. Čo znamenajú naozaj, neviem doteraz. "
Preto tak dlho trvalo, kým Štúrovu sochu na Štefánikovom námestí mohli vztýčiť, a preto sa, keď ju už predsa len vztýčili, tak dlho hľadali dátum, ktorý by nebol nijako zvlášť významný. Lebo v časoch, keď už je Slovákom štát, v ktorom žijú, zase raz pritesný, má ešte aj prvý jarný deň svoju skrytú symboliku. Raz v očiach Budapešti, inokedy v ušiach Prahy. Pre agrárnikov, socialistov, ľudákov, komunistov, fašistov aj národniarov inú, no zakaždým posvätnú a nedotknuteľnú, vysvetľoval mi pán lekárnik dôvod, kvôli ktorému sa moja matka za mňa tak zahanbila onoho 30. augusta 1936, že ma ani zachraňovať neutekala. Nebyť môjho maďarského anjela spásy a Alice, ktorá stála v tom zbore vedľa mňa, možno by som tam v tej hrôze, že drobné čiastočky odumretej kože, nechtov a vlasov víriace v šikmých lúčoch podvečerného slnka môjho otca zožerú a premenia na prach, vrieskala tie príšerné oplzlosti do dnešného dňa. Čo znamenajú naozaj, neviem doteraz. "
June 16, 2018
Ked som sa preluskala cez tazkopadny zaciatok, kniha ma velmi zaujala a do konca som ju precitala takmer bez dychu. Autor cez fiktivny pribeh vykresluje realne udalosti s takou vernostou, az mi behali po chrbte zimomriavky. Kniha je plna silnych myslienok toho, ako "bezne slovenske" obyvatelstvo vnimalo obdobie pred a pocas 2. svetovej vojny, ako reagovalo na udalosti, ktore sa vtedy diali, a cim si svoje konanie i nekonanie ospravedlnovali. Je velmi hlboke a smutne uvedomit si, ze to je zalozene na realnych udalostiach. Odporucam precitat a poucit sa.
August 29, 2020
Tak tuhle knihu jsem doslova zhltla. Nejde o jednoduché čtení. Musíte se plně soustředit. A i když je to ohromně čtivé a dobře napsané, jazyk je takový těžký.
Na knihu jsem se těšila, protože o Slovensku v době války toho víme málo. To je celé o Tisovi. Kdo to byl, jaký byl, co způsobil. Vše očima jedné dívky, která byla v té době označena za úchylnou, dnes by se řeklo mentálně retardovanou, v reálu měla nejspíše nějaký typ autismu. Jde vesměs o faktografii se spoustou fotek a mapou pro dotvoření představy. Doporučuji všem, co se o druhou světovou válku zajímají. Hodně přínosné počtení.
Na knihu jsem se těšila, protože o Slovensku v době války toho víme málo. To je celé o Tisovi. Kdo to byl, jaký byl, co způsobil. Vše očima jedné dívky, která byla v té době označena za úchylnou, dnes by se řeklo mentálně retardovanou, v reálu měla nejspíše nějaký typ autismu. Jde vesměs o faktografii se spoustou fotek a mapou pro dotvoření představy. Doporučuji všem, co se o druhou světovou válku zajímají. Hodně přínosné počtení.
September 26, 2017
4 je skvela kniha, 5. hviezdicka je za osobny prinos a obohatenie. Vrelo odporucam, kniha mi priniesla novy pohlad na svet v mnohych ohladoch.
October 18, 2019
Komplikované na čítanie, keďže dej veľmi preskakuje, avšak autor dobre a netradične podal dobové svedectvo, vďaka Anne Žitňanskej úsmevné aj tragické zároveň.
January 5, 2022
První kniha v roce a hned 5 hvězdiček. Skvělé čtení, dobrý styl. Dojemně autistický pohled na blbou dobu Slovenska.
February 24, 2017
Fantasticky spracovaná, napísaná aj dizajnovaná kniha o slovákštáte. Povinné čítanie, myslím.
November 20, 2019
Když jsem se začetla (nebylo to hned), tak mě kniha docela pohltila. Jako velké plus vidím ten pohled prostoduché vypravěčky, která řadu vztahů a souvislostí nechápe, zato má skvělou paměť a matematické schopnosti. Ze začátku mě vypravěčka trochu rozčilovala, protože často nebylo z jejího vyprávění úplně jasné, co se vlastně stalo. Pak mě to ale začalo bavit, protože její postřehy byly současně dětsky naivní a zároveň často odkrývaly podstatu problému. Pozvolný nástup fašismu, vznik Slovenské republiky a celý průběh války je tak možné vidět z trochu jiného úhlu pohledu než jsme zvyklí.
February 7, 2019
Ďalšie dielo, ku čítaniu ktorého som sa dlho odhodlávala, lebo predsa len, oddychovka to nie je. Jozef Tiso je jedna z najrozporuplnejších postáv slovenskej histórie. Sama si stále tvorím názor naň a trochu mi pomohla aj táto kniha – keďže to nie je literatúra faktu, správne tvrdí, že každá minca má dve strany. Štýl písania sa trochu podobá Samkovi Tále (zámerne) a dobové fotky perfektne dokresľujú atmošku. Pre Slovákov #mustread.
Odporúčam pre: milovníkov príbehov zo slovenskej histórie
Odporúčam pre: milovníkov príbehov zo slovenskej histórie
August 8, 2016
Brilantna kniha. Skvele napisana, presne tak prichadza fasizmus, nenapadne, plazivo, ticho ...
Displaying 1 - 21 of 21 reviews