Povstanie bez legiend

by Jozef Jablonický

V dvadsiatich kapitolách sa autor neobyčajne detailne a zasvätene zaoberá jednotlivými stránkami prípravy Slovenského národného povstania v kritickej opozícii voči oficiálnym výkladom rozšíreným v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Čitateľ získa plastický obraz rušných dní jari a leta 1944, v ktorom sa postavy a udalosti dostávajú na pravé miesta v rebríčku hodnôt z tých priečok, kde ich smerom hore alebo dolu v nedávnej minulosti popresúvali legendistické výklady histórie povstania.

Genres: History

360 pages, Paperback

Published January 1, 1990

About the author

Jozef Jablonický (nar. 3. januára 1933 v Zavare pri Trnave) po skončení Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Trnave a zároveň inšpektor pre kultúru, v rokoch 1960 – 1974 v Historickom ústave SAV, neskôr ako vedúci oddelenia najnovších dejín. V roku 1964 získal vedeckú hodnosť kandidáta historických vied. Z politických príčin musel v roku 1974 odísť z HÚ SAV a zamestnal sa v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Nemohol oficiálne publikovať a výsledky svojej vedeckej práce uverejňoval doma ako strojopisné samizdaty a v zahraničí (najmä v Kanade a USA). Po roku 1989 pracoval až do odchodu do dôchodku v Ústave politických vied SAV, od roku 1990 v Politologickom kabinete SAV, v rokoch 1990 – 1998 ako jeho riaditeľ, 1998 – 2007 ako predseda vedeckej rady. V rokoch 1990 – 1992 bol predseda Komisie vlády SR a zároveň podpredseda Komisie vlády ČSFR pre analýzu historických udalostí v rokoch 1967 – 1970. V roku 1992 obhájil v Prahe hodnosť doktora historických vied. V súčasnosti je členom správnej rady Československého dokumentačného strediska v Prahe.

Po odborných publikáciách Robotnícke hnutie na trnavsku za kapitalistickej ČSR (1961), Protifašistický odboj v Trnavskom okrese v rokoch 1938 – 1945 (1962), Slovensko na prelome (1965) priniesol nový pohľad na SNP v knihe Z ilegality do Povstania (1969). Okrem nich je autorom Slovníka Slovenského národného povstania (1970). Po dvadsaťročnom zákaze publikovania vydal Povstanie bez legiend (1990), Glosy o historiografii SNP (1994) a Podoby násilia (2000). Výsledky svojho vedeckého bádania najmä o SNP a životných osudoch jeho účastníkov, ktoré uverejňoval v mnohých odborných časopisoch, knižne vyšli vo vydavateľstve Kalligram v dvoch zväzkoch: Samizdat o odboji (2004), Samizdat o odboji II. (2006), za tretí zväzok Samizdat o disente (2007), obsahujúci výber zo samizdatových záznamov o normalizácii v Československu z rokov 1976 – 1989 a autentické dokumenty, mu udelili Cenu Dominika Tatarku za rok 2007.
Zdroj: litcentrum.sk

Reviews

[Zuzka Jakúbková · Rating 4 out of 5]

Informatívny pohľad na politickú a vojenskú stránku SNP, ako aj na jeho neskoršie interpretácie počas totality.

[Ondrej Urban · Rating 4 out of 5]

Ak zabudneme na atómové bomby, druhá svetová vojna pre mňa vždy akosi bola jednou z nudnejších častí histórie. Možno to je štandardnou priamočiarosťou výkladu - najskôr po sebe strieľali títo, potom iní, potom sa stalo niečo tretie, ešte nepríjemnejšie - pričom kontext, mocenské a politické rozhodnutia tak nejako idú bokom. No ak sa do tejto zmesi hodia detaily, ktoré chceli komunisti zatajiť, som zrazu samé ucho.

Povstanie bez legiend je významným dielom. V bežnom živote je pre mňa, žijúceho v zahraničí, hlavne zdrojom zahanbujúcich článkov v novinách o tom, ako si ho každoročne prisvojujú nacionalistickí politici... a to je asi všetko. Po prečítaní tejto knihy sa však môže stať niečím viac - živou udalosťou, ktorá sa dlhšie plánovala, z časti vyšla, no kvôli politike nevyšla podľa predstáv. Knihou sa nesie určitá, veľmi pochopiteľná, trpkosť autora, ktorého sa komunistický režim snažil obmedziť vo výskume, ako sa len dalo. Samotné rozprávanie je pomerne akademické a je z neho cítiť vôľu ukázať pravdu - neustále sa v ňom odkazuje na chyby a lži v iných publikáciách. Na samotnom rozprávaní ma zaujal fakt, akoby počas plánovania povstania len komunisti (hlavne Gustáv Husák) rozmýšľali aj ďalej ako len na vojenskú operáciu. Verím tomu, že aj demokratická časť plánovačov toho bola schopná, no z textu to nie je citiť.

Hviedzu uberám za štýl. Aj keď je autorove písanie vyzdvihované ako veľmi prístupné, mne samotnému stále pripadalo torchu príliš akademické. Možno neprávom mám tendenciu porovnávať ho napríklad so životopismi Roberta Cara (The Power Broker: Robert Moses and the Fall of New York a The Years of Lyndon Johnson Set: The Path to Power; Means of Ascent; Master of the Senate; The Passage of Power), ktoré sú strhujúcimi štúdiami moci a histórie, ktoré sa stále pevne držia pravdy. V tomto smere je Jablonického Povstanie hlavne o pravde. Samozrejme, to samotné by nemalo uberať na hodnotení, no je to tak. Tým druhým, čo sa dá knihe vytknúť, no hlavne z vydavateľského hľadiska, sú nedostatky kontextu - dali sa aktualizovať niektoré nedostatky? Čo sa stalo s druhou časťou diela, o povstaní samotnom, nielen o jeho príprave? A podobne - bolo by veľli dobré zasadiť dielo do terajšej doby.

Povstanie bez legiend je dôležitou knihou, ktorá však nie je pre všetkých. Tí, ktorí sa na ňu dajú, by však mali venovať trochu úsilia osvete a povedat iným, čo sa naučili.

[Robert Frecer · Rating 5 out of 5]

Vďaka tejto knihe som zistil, že SNP nebolo len komunistickou báchorkou alebo vopred prehratým bojom, ale fascinujúcim príbehom s milión rôznymi aktérmi, ktorý skoro vyšiel, keby nebolo bežných ľudských vlastností ako racionalita a pud sebazáchovy.

Jablonický zmapoval situáciu na úrovni jednobunkovcov: z ústnych zdrojov po 40 rokoch dôkladne koriguje, či sa niečo stalo 31.8. večer alebo až 1.9. ráno. Prekvapilo ma, že kniha pokrýva len vznik povstania: po nádejnom začiatku je strih, a dodatočné eseje preskočia rovno na trpký koniec. Toto asi nebol autorov zámer, knihu proste nedokončil, ale tento skok je mrazivý.

Aj poznámky pod čiarou sú tu napínavé. Napr. “Š. Jurech (1898-1945)”, dráma o 20 znakoch. Alebo ako zdroj: pamäte vydané Sixty-Eight Pubhlishers v Toronte, 1982. Alebo “o tomto prejave som s F. Ďurčanským hovoril 27.-28. septembra 1968 v Linzi pri náhodnom stretnutí”. Títo ľudia, ktorí si podávali ruky s Hitlerom alebo ako demokrati viedli proti nim povstanie, si kľudne ďalej žili niekde roztrúsení po svete!

Povstalci dopadli hrôzostrašne, a plno ľudí čo povstania alibisticky nešlo, prežilo. Mám pocit, že túto vojnu prehral asi každý, a zrazu chápem 50. roky na Slovensku: ako šialenú a nevyhnutnú reakciu na to, čo sa v SNP udialo, či už sa zbabelci chceli lepšie prezentovať, alebo vinníci potrestať, alebo hocičo ospravedlniť.

Dúfam, že toto je povinné čítanie na školách.

[Metod Rybár · Rating 3 out of 5]

Nevyužitá šanca doplniť dobrú knihu o aktualizované poznámky pod čiarou.

Niektoré kapitoly sú vynikajúce, iné nudnejšie a zatrpknuté a trpia nedostatkom zdrojov. Nechápem prečo neboli doplnené ako komentáre.