Vo svojej novej knihe spojila známa prozaička a dramatička Jana Juráňová tri cudzie príbehy: sú civilné, uštipačné, ironické, melancholické, detailné, nahnevané, rezignované aj vyrovnané, no predovšetkým zrelé, plné rešpektu voči životnej sile svojich protagonistiek. V prózach Zuzana a zopár starcov, Obeť a Cudzí príbeh tematicky spracováva mediálnu manipuláciu, brutálnu vraždu a účelovosť vo vzťahoch, venuje sa skryto i otvorene tolerovanej sociálnej nespravodlivosti a sleduje, ako súčasný bežný život často vyrastá z vlákien minulého režimu a aké metódy klamania nám pomáhajú ukryť pred nami samotnými to, čo vidíme.
Pacilo sa mi ako bol opisany bezny zivot a myslienkove pochody zien, ktore ziju uz same svoj zivot. Bud sa rozviedli, alebo nikdy nevydali. Ziju, taky ten naozaj obycajny zivot, taky co vsetci miestami zijeme a malokedy si ho uvedomujeme vo svojej plnosti. Takto napisane to nadobuda kontury, inac to splyva s behom dni. Mne Juranovej styl pisania sadol, citalo sa mi to lahko a rychlo. Zrejme coskoro zabudnem o com to bolo, alebo aj nie. Lebo druha poviedka bola o zavaznej udalosti v rodine, tretia o vypocitavosti ludi a prva o beznom skoro nudnom zivote prekladatelky. Kedze som sa dozvedela, ze je tam zakomponovany pribeh, co sa naozaj stal - neodovzdanie ceny nasej spisovatelke, ten pribeh si asi zapamatam lepsie. Ale aj tak boli pekne a niekde som nasla slovo, ze o zrelych zenach. Ano, to mi sedi.
Výseky z každodennosti troch „obyčajných“ žien v stredných rokoch, ktoré prinášajú veľa podnetov na zamyslenie. Čosi silné ich spája - neutíchajúce nové a nové požiadavky na uspokojovanie potrieb druhých, sivé nahliadania ostatných na ich životy, ale aj bujnejúca integrita samých seba. To všetko v marazme pošramotených medzigeneračných vzťahov, médiami prekrútených realít, za pätami s podivínmi, ktorí chcú v tom marazme za každú cenu samoľúbo vynikať. A prostredie im žičí a praje. Jana Juráňová - výstižne, miestami vtipne a ironicky, vždy citlivo a vnímavo, zrozumiteľne. Vraj cudzie príbehy. Odcudzovanie takýchto a obdobných príbehov sa deje práve teraz...
Poslední (třetí) povídka to celé zabila, ten text byl takový roztahaný a utrápený. ale jinak fajn. Líbilo se mi použití smutnotragického ne/předání ceny Tatra banky Jaroslavě Blažkové, škoda jen, že ti, co o tom neví, to tam nepoznají.
Štandardne výborný štýl Juráňovej ma preniesol aj cez poviedky, ktoré obvykle veľmi nemusím. V týchto mi utkveli v pamäti osamelosť a životná stratenosť, ktorú vnímam ako čitateľka, ale nedá sa povedať, že by to tak pociťovali aj samotné postavy. Pre mňa jednoznačne najsilnejšia bola poviedka o tom, ako bulvár dokáže ovplyvniť až zničiť niekomu život.
Byť súčasťou života niekoho iného je asi jednou zo základných motivácii čítania kníh. Jana Juráňpvá k tomu pristupuje otvorene a v troch uzavretých poviedkach ponúka príbehy žien, pomocou ktorých tematizuje veľmi dôležité spoločenské témy. Ich otvorené riešenie v tejto útlej knižke je veľmi citlivé, jemné, hĺbavé, také aké sú aj ostatné Juráňovej knihy. Ponúkajú veľmi silnú ženskú kostru, čoraz plastickejšie vytesanú v slovách.
Zaujímavé trio hrdiniek a ich príbehov, ktoré sa zdajú takmer reálne. Nenápadné odkazy k skutočným ľuďom z Bratislavy (lebo bez debaty sa to odohráva v Bratislave). Až na drobné nelogické momenty a môj naozaj neobľúbený typ koncov je to príjemná slovenská próza. Dôležitá svojou neromantickosťou, neružovosťou, nebrakovosťou.