Podobne ako v o niekoľko rokov staršej českej publikácii Slovo za slovem, aj tu sa dozviete mnoho zaujímavého z literárneho života na Slovensku, pred rokom 1989 aj po ňom: ako sa vyvíjalo štúdium prekladateľstva, ako fungovali niektoré literárne či kultúrne inštitúcie, ako sa pracovalo vo vydavateľstvách, ale aj celkovo o meniacej sa atmosfére v priebehu meniacej sa doby (a nechýba ani fenomén pokrývania, teda požičiavania mena tým, ktorí publikovať nemohli).
Okrem vzťahu k jazyku a prístupu k prekladu ako takému, vrátane napríklad užitočnosti teórie pre prax, ako sa zakladal Inštitút prekladateľstva a tlmočníctva, či špecifík prekladov pre divadlo oproti próze, sa v rozhovoroch objavia aj mnohé kuriózne prípady, súvisiace napríklad s dobovou cenzúrou režimu. Výborné čítanie o tom, ako sa u nás vyvíjalo literárne prostredie.